Pápež František vo štvrtok (17. 4.) popoludní navštívil rímsku väznicu Regina Coeli, kde prehovoril k niekoľkým desiatkam väzňov. Informovala o tom agentúra ANSA. Katolíci aj ďalší kresťania si dnes pripomínajú Zelený štvrtok a príbeh poslednej večere Ježiša Krista.
Podľa vatikánskych médií sa pápežovi dostalo zo strany prítomných väzňov vrelého prijatia. „Vyzerá fakt úžasne po tom, čo sa mu stalo, sme radi, že ho takto vidíme,“ povedal podľa médií jeden väzeň v rímskom nárečí. Na mieste boli aj väzenskí dozorcovia či riaditeľka Claudia Clementiová. Pápež a jeho spolupracovníci rozdali väzňom výtlačky Nového zákona.
Stretnutie s väzňami a posolstvo nádeje
Pápež sa podľa tlače stretol vo väznici Regina Coeli so zhruba 70 väzňami. Stretnutie trvalo niekoľko desiatok minút, na jeho konci prítomní skandovali „František, František“ a „sloboda, sloboda“.
„Každý rok rád robím to, čo Ježiš na Zelený štvrtok, umývanie nôh, vo väzení,“ povedal pápež väzňom. „Tento rok to nemôžem urobiť, ale môžem a chcem vám byť nablízku. Modlím sa za vás a vaše rodiny,“ dodal.
Pápež sa pred väznicou prihovoril aj novinárom. „Zakaždým, keď vstúpim na jedno z týchto miest, pýtam sa sám seba: Prečo oni a nie ja?,“ uviedol František.
František nezabúda na okraj spoločnosti. AP tvrdí, že skutočnosť, že pápež napriek svojmu zdravotnému stavu vykonal svoju tradičnú návštevu väznice na Zelený štvrtok, bola jasným znakom toho, aký význam František pripisuje väzenskej službe a potrebe, aby kňazi slúžili tým, ktorí sú najviac na okraji spoločnosti. Pápež sa zotavuje a opäť sa ukazuje na verejnosti.
Návšteva trvala približne 30 minút a František počas nej nepotreboval kyslík podávaný pomocou nosovej kanyly.
Pripomienka Ježišovho príkladu
Pápež František aj v predchádzajúcich rokoch na Zelený štvrtok navštevoval väznice a vykonával tam obrad umývania nôh ako pripomienku na Ježiša, ktorý podľa kresťanského učenia umyl pri Poslednej večeri nohy 12 apoštolom.
František sa momentálne zotavuje po 38 dní trvajúcej hospitalizácii, počas ktorej v rímskej nemocnici bojoval so život ohrozujúcim obojstranným zápalom pľúc.
Pavol vo väzení: Príbeh o nádeji a viere
Pavol so Sílasom sa dostali do problémov a boli zavretí do väzenia. Ako sa v noci modlili k Bohu a spievali, nastalo zemetrasenie a dvere väzenia sa rozpadli. Nepokúsili sa ujsť, no povedali mužovi, ktorý väzenie strážil, o Ježišovi - a on sa stal kresťanom! Na ďalší deň boli prepustení z väzenia a pokračovali na svojej ceste, hovoriac ľuďom o Ježišovi, kamkoľvek prišli.
List svätého apoštola Pavla Filemonovi prináša poznanie mimoriadnej ľudskosti apoštola Pavla, jeho schopnosti ohľaduplne zaobchádzať s ľuďmi, ako aj jeho humor a nadovšetko jeho sociálny cit podľa logiky kresťanskej viery.
List Filemonovi: Príbeh o odpustení a prijatí
Jeden z otrokov rodiny Filemona, menom Onezimus, ušiel z domu svojho vlastníka. Onezimus bol Filemonovým otrokom. Pavol nechcel porušiť právo iných, a preto ho poslal späť k jeho zákonnému pánovi s osobitným listom. List obsahuje dômyselné a srdečné odporúčanie, ktoré je v podstate najlepším praktickým príkladom sociálnej náuky prvotnej Cirkvi. Svätý Pavol pravdivo oceňuje láskavosť Filemona a to mu aj dáva príležitosť, že nemusí využiť svoju nespochybniteľnú apoštolskú autoritu.
Pavol používa výraz z oblasti podnikania o zisku: keby Onezimus nebol utiekol, Filemon by z neho mal len dočasný zisk, jeho pozemskú službu; toto „dočasné odlúčenie“ namiesto toho ponúklo Filemonovi možnosť „prijať ho navždy“, teda získať od neho večnú službu. Pavol pokračuje pojmami zo sveta podnikania: „ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého“ (Flm 1,17). Pavol a Filemon boli „druhovia a spoločníci“ v apoštolskom projekte šírenia evanjelia. Svojím útekom mohol poškodiť záujmy Filemona, a preto sa Pavol ponúka ako jeho ručiteľ: „ak ťa v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžen, mne to pripočítaj“ (Flm 1,18).
Keď Pavol dospel k tomuto bodu, pripomína, že si je vedomý „povinnosti“ voči Filemonovi. Je to nevyrovnaný účet za zaplatenie Onezimovho úteku. Filemon v konečnom dôsledku dlhoval Pavlovi svoje duchovné oslobodenie, lebo prostredníctvom evanjelia získal slobodu v Pánovi. Toto originálne teologické chápanie „slobody v Pánovi“ je prítomné aj v iných Pavlových listoch. Filemon je dlžný Pavolovi za duchovnú slobodu v sile evanjelia a teraz má jedinečnú príležitosť, aby splatil svoj dlh.
Svätý Pavol sa opäť akoby pohral s etymológiou „onezimus - užitočný“: Filemon mohol byť teraz pre svojho osloboditeľa Pavla skutočným „Onezimom“: „Veru, brat môj, kiež mám ja z teba úžitok v Pánovi.“ (Flm 1,20a). Láskavosť, ktorú Pavol žiada od svojho v Kristovi „oslobodeného“ Filemona: „Osviež moje srdce v Kristovi“ (Flm 1,20b). Podľa jeho láskyplného vyjadrenia bol Onezimus „jeho srdcom“: „Poslal som ti ho naspäť; jeho, to jest moje srdce.“ (v. Tu vidíme, ako Pavol rieši konkrétny prípad sociálnej etiky s taktom a diskrétnosťou.
List Hebrejom hovorí, že kresťania nemajú tu na zemi stály príbytok, ale hľadajú ten budúci (porov. Hebr 11, 13 - 16; Flp 3, 20), to znamená niečo úplne iné, ako iba poukázať na budúcu perspektívu: prítomnú spoločnosť kresťania považujú za spoločnosť, ktorá im nie je vlastná, pretože patria do novej spoločnosti, ku ktorej kráčajú a ktorej závdavok zakúšajú už počas svojho putovania.
Kafarnaum: Mesto Ježiša a jeho preklatie
Kafarnaum ležiaci na severozápadnom brehu Galilejského jazera, bol založený v 2. storočí pred n.l. Izraelčania túto bývalú rybársku osadu volajú Kfar Nahum. Doslovný preklad je „Dedina Nahuma“. Nikto nevie kto bol Nahum a čím sa zaoberal. Podľa iného vysvetlenia, Kfar Nahum znamená „Dedina útechy“.
V dobe Ježiša Krista, rybárska osada bola obývaná rybármi, farmármi, remeselníkmi a obchodníkmi, pohanmi a Židmi. Nehľadiac na neveľkú zastavanú plochu, osada mala k dispozícii až 8 kilometrov dlhé pobrežie jazera. Nečudo, že tu rybolov prekvital. Aj dnes je táto časť jazera najbohatšia na ryby.
Kafarnaum sa nazýva „Mesto Ježiša“, pretože po návrate z Egypta sa Ježišovi rodičia Jozef a Mária usadili nie v Betleheme, rodisku Jozefa, ale severnejšie, v galilejskom meste Nazaret. Verejné vystúpenie Ježiša sa začalo až po jeho pokrstení v rieke Jordán Jánom Krstiteľom.
Kafarnaum ležal na frekventovanej obchodnej ceste a tak bol pre Ježiša a šírenie kresťanstva výborným strategickým miestom. Stal sa neoficiálnou základňou, Ježišovým domovom. Ježiš tu začal na „plný úväzok“, novým "mocným" spôsobom šíriť slovo Božie. Aj Biblia nazýva Kafarnaum Ježišovým „vlastným mestom“ (Viď Matúš 9:1-2; Marek 2:1-5). Ježiš sa tu obklopil učeníkmi.
V Kafarnaume Ježiš Kristus vykonal viacej zázrakov ako hocikde inde v Izraeli. Medzi ne patrí uzdravenie ochrnutého, vyliečenie chorého sluhu stotníka, uzdravenie Petrovej švagrinej a prebudenie Jairovej dcéry.
Obyvatelia Kafarnauma mali jedinečnú a bohatú príležitosť počuť slová Ježiša Krista z prvej ruky, boli svedkami množstva divov ktoré Ježiš v Kafernaume vykonal, no ani to ich nepriviedlo k masovému pokániu. Boli hluchí pri slovách Spasiteľa, neprijali Krista a neuverili v neho. Ježiš bol stále pre nich iba synom tesára. Preto ich Kristus po návrate z Fenície, sklamaný z nedostatku ich viery, preklial. Preklial nielen Kafarnaum, ale aj vedľa stojace dediny Chorazin a Bethsaidu, v ktorých tiež učil a vykonal zázraky.
Toto proroctvo sa splnilo, Kafarnaum, Chorazim a Betsaidu čakal ťažký osud. Po silnom zemetrasení sa v 4. storočí premenili na ruiny. Kafarnaum bol síce po zemetrasení obnovený, no nasledoval jeho postupný úpadok. Po ďalšom silnom zemetrasení v roku 749, k obnoveniu mesta už nedošlo. Kafarnaum pokryli vrstvy piesku a blata, zabudlo sa naň úplne. Až v roku 1838 objavil otec biblickej archeológie Edward Robinson zvyšky synagógy.
Anna Katarína Emmerichová: Mystička a vizionárka
Videnia Anny Kataríny Emmerichovej o umučení Pána ovplyvnili duchovný život mnohých ľudí. Pomohla im dôkladne spoznať udalosti opísané na posledných stránkach evanjelií a spomínané na iných miestach Nového zákona. Vďaka nej lepšie pochopili význam tajomstva Kristovej smrti a zmŕtvychvstania a s väčšou zbožnosťou sa začítali do tohto rozprávania, v ktorom sa postava Pána Ježiša objavuje v celej svojej tragickosti a veľkosti.
Anna Katarína Emmerichová mala veľa videní udalostí opísaných v evanjeliách. Videla ich svojím vnútorným zrakom a viedli ju ku kontemplácii života Ježiša Krista. Ježišov život poznala bez toho, aby niekedy študovala.
Videnia Anny Kataríny Emmerichovej môžeme považovať za účinný prostriedok, ktorý nás môže viesť k osobnému a hlbokému poznaniu veľkonočného tajomstva. Ak chceme s Kristom nadviazať autentický priateľský vzťah, musíme s ním kráčať ku krížu.
Jej videnia ukazujú, ako sa jej život a každodenná modlitba menia na neustále smerovanie k tajomstvu Božej lásky vyjadrenému v Kristovej obete. Pochopila, že Kristus, na ktorého hľadela, jej dal na kríži všetko a v tomto dávaní naďalej pokračuje.
V máji 1987 počas návštevy v Münsterskom biskupstve Ján Pavol II. povedal: „Anna Katarína Emmerichová sa odovzdala Kristovi až po okraj. Počas svojho života bola duchovne spojená s Kristom a mysticky sa zúčastňovala na jeho utrpení.“
Už v ranom veku bola Katarína obdarúvaná milosťami a víziami biblických udalostí, ktoré jej čistá duša prijímala veľmi bezprostedne.
Popredné cirkevné osobnosti a známi teológovia potvrdili, že vízie sestry Anny Kataríny Emmerichovej nie sú v rozpore s tým, čo hovorí Biblia, a ani s cirkevnou tradíciou.
Ježiš Kristus: Človek, ktorý zmenil dejiny
Smrť jediného človeka zmenila vývoj západnej spoločnosti, ktorej sme súčasťou aj my, na dlhé tisícročia. Práve v týchto dňoch si kresťania po celom svete pripomínajú najväčší okamih svojho náboženstva - smrť a zmŕtvychvstanie Božieho syna. My sa však pozrieme na Ježiša - človeka z mäsa a kostí, ktorého súdny proces a smrť ovplyvňujú ľudstvo dodnes.
Za základ v kresťanskom svete sa považujú tzv. kanonické evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, ktoré tvoria tzv. Nový zákon. Okrem nich existuje množstvo apokryfných evanjelií, ktoré sa vyjadrujú k ostatným stránkam Ježišovho života. Cirkevné autority formujúceho sa náboženstva ich však nezaradili medzi kanonické texty.
Ďalšími zdrojmi informácií sú nekresťanské pramene. Medzi tieto texty treba započítať napríklad židovského historika Jozefa Flavia, rímskeho autora Tacita alebo Plínia Mladšieho a pod. Väčšina týchto textov spomína iba istého Ježiša Krista, ktorý bol zakladateľom nového náboženstva a popravený bol v Jeruzaleme počas pôsobenia rímskeho prokurátora Pontia Piláta.
Ježiš bolo úplne bežné mužské meno medzi Izraelitmi, ktoré sa používalo v podobách Ješua, Jošua, Ješu a pod. Pochádzal z oblasti Galilea a pravdepodobne hovoril so svojimi učeníkmi vtedajším aramejským akcentom.
Pôsobil, až do príchodu do Jeruzalema, na pomerne malom geografickom priestore. Pohyboval sa väčšinou v severnej a severozápadnej časti Galilejského (Genezaretského) jazera. Čoraz viac sa stával známym aj za hranicami Galilei a ako novodobý prorok sa stával čoraz väčším ohrozením pre vtedajšie politické špičky v krajine.
Židia zasa chápali mesiáša ako vykupiteľa vo svetskom význame slova. Mesiáša si predstavovali ako vodcu povstania, ktorý Židov vymaní spod cudzej nadvlády. Ježiš tak nespĺňal predstavy o mesiášovi ani u Rimanov a ani u Židov. Pre Rimanov mesiáš, akého predstavoval Ježiš, nebol žiadnym problémom a pre Židov sa zasa Ježiš hlásajúci lásku k blížnemu i nepriateľovi vymykal akémukoľvek chápaniu pojmu.
Ježiš bol popravený ukrižovaním, teda tým najhorším spôsobom, akým mohol byť človek v staroveku potrestaný. Počas výstupu na Golgotu, niesol iba horizontálne brvno kríža a nie celý kríž, ako ukazuje kresťanská tradícia.
Snáď zostáva len spomenúť, že Židia, ktorí sú už viac ako dvetisíc rokov označovaní za hlavných vinníkov Kristovej smrti, sú aj hlavnou príčinou existencie kresťanstva. Tisíce pútnikov, ktoré opúšťali Jeruzalem v nedeľu po sviatku Pesach, boli ohromení procesom s Ježišom, jeho popravou, ale hlavne informáciou o jeho skutočnom alebo údajnom zmŕtvychvstaní. Už v polovici 1. storočia n. l. (teda približne 30 rokov po Kristovej smrti) existovali silné komunity jeho nasledovníkov vo všetkých centrách ríše a aj v samotnom Ríme.
Hoci o Kristovi boli napísané tisícky kníh, každý životopisec mal pomerne chabé zdroje o jeho živote - štyri kanonické evanjeliá, desiatky apokryfných spisov (z mnohých sú k dispozícii len zlomky), zmienky v Talmude a v Koráne, kresťanská tradícia, niekoľko (skôr nepriamych) poznámok u antických autorov. Ideálna zmes na tisícky rôznych interpretácií.
Ježišov život sa stal živnou pôdou pre tie najbizarnejšie hypotézy - ich obsah je veľmi pochybný, dodnes dokážu zaplniť novinové i knižné stránky. Výberový zoznam uvádza Juan Arias v knihe Ježiš, veľký neznámy. Jedna z hypotéz napríklad tvrdí, že Ježiš bol mimozemšťan, ktorý zostúpil na Zem v kozmickej lodi a v skutočnosti bol medzigalaktickým veliteľom, ktorý sa údajne jedného dňa vráti na inej lodi.
Podľa evanjelia prišiel Kristus rozdeľovať. História jeho slová potvrdila. On i jeho stúpenci a nasledovníci bojovali proti väčšine spoločnosti, až kým cirkev nezískala monopol na duchovné otázky. Jeho osoba rozdeľuje aj dnes. Najjasnejšie to vidieť paradoxne v náboženstvách, ktoré majú k sebe najbližšie.
Pre židov je Ježiš falošný mesiáš. Religionista Atilla Kovács k tomu pripomína, že v Ježišovej dobe sa vyskytlo viac postáv, ktoré boli najprv vyhlásené za pravého a neskôr za falošného mesiáša.
Neporovnateľne vyššie postavenie zaujíma Ježiš v islame. Popri Adamovi, Abrahámovi, Mojžišovi a Mohamedovi je jedným z najväčších prorokov. Islam síce neuznáva, že by bol Boží syn, spasiteľ, a ani to, že bol ukrižovaný, je však vážený a v islamskej eschatológii hrá veľmi dôležitú úlohu.
Z Ježiša si každý berie, čo chce. V Mexiku ho uctievajú ako futbalistu a obliekajú ho do národného dresu, v Ázii ho uvidíme v meditatívnej pozícii, pripomínajúcej Budhu. Mnohí budhisti zas chápu Ježiša ako učiteľa. Poľahky sa zmestí aj do hinduistického panteónu, aj do ateistického zoznamu veľkých historických osobností.
Názory sa rôznia. Ale v tom, že bol charizmatickým vodcom, zakladateľom náboženstva a ovplyvnil, keď už nie celý svet, tak minimálne západnú civilizáciu, sa zhodnú všetci.
Návšteva Pápeža v Prešove
tags: #jezis #navstivili #vo #vazeni