Kostol Najsvätejšej Trojice, známy aj ako Trinitársky kostol sv. Jána z Mathy, patrí medzi najvýraznejšie a architektonicky najzaujímavejšie kostoly. Tento barokový kostol má bohatú históriu, ktorá je úzko spojená s rádom trinitárov a ich poslaním. Jeho netradičná architektúra a umelecky hodnotný interiér ho radia medzi významné kultúrne pamiatky.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave
História Rádu Trinitárov
Rád trinitárov (lat. Ordo Sanctissimae Trinitatis) patrí medzi najstaršie mníšske rády Rímskokatolíckej cirkvi. Založili ho svätí Ján z Mathy a Félix z Valois. Podľa legendy sa Jánovi zjavil anjel s červeno-bielym krížom na prsiach, ktorý viedol za ruky dvoch spútaných otrokov, kresťana a maura. Toto zjavenie ho inšpirovalo k založeniu rádu na vykupovanie otrokov. Pápež Innocent III. potvrdil novú rehoľu 17. decembra 1198.
Hlavným poslaním rehole bolo vykupovať zajatcov a otrokov, najmä z tureckého zajatia. Podľa stanov rádu, ak nemali na vykúpenie zajatca peniaze, sami rehoľníci sa neraz obetovali na výmenu. Rád bol mimoriadne obľúbený.
História Kostola Najsvätejšej Trojice
Do Viedne prišli trinitári zo Španielska na žiadosť cisára Leopolda I. v roku 1688, aby pomáhali ľuďom, ktorí sa dostali do tureckého a tatárskeho zajatia. Gróf Széchényi sa dozvedel o príchode trinitárov do Viedne a vyjadril prianie uviesť tento rád aj do Uhorska. Trinitári prišli do Bratislavy až ako do druhého miesta v Uhorsku. Na župnej kongregácií bol schválený zámer postaviť nový kostol a kláštor trinitárov.
V roku 1713 získal Rád Najsvätejšej Trojice pozemky na zrušenom cintoríne svätého Michala. Na tomto mieste kedysi stával stredoveký farský kostol sv. Michala, ktorý bol v 20. rokoch 16. storočia zbúraný kvôli predpokladanej tureckej ofenzíve.
Pri výkope základov nového kostola sa narazilo aj na zvyšky starého kostola sv. Michala, ktoré boli tak dobre zachovalé, že mohli byť využité ako základové múry. Už 12. apríla 1717 mohol nitriansky biskup Adam Erdödy položiť základný kameň stavby kostola. Stavba kostola sa rýchlo začala s presunom telesných pozostatkov pochovaných na protestantský cintorín na Kozej ulici.
Nový trinitársky kostol bol v r. 1725 dokončený do tej miery, že sa mohlo prikročiť k jeho otvoreniu. Tá začala podľa cirkevného rítu požehnaním v sobotu 7. apríla 1725, ktoré vykonal predstavený (minister) kláštora páter Štefan a Resurrectione Domini. V nedeľu už o piatej ráno oznamoval zvuk fanfár a cimbalov cirkevný sviatok. Po vyňatím najsvätejšej sviatosti posledná omša v starom kláštornom kostole nasledovala slávnostná procesia k stĺpu Immaculaty na Kapucínskom námestí. Sprievod uzatváralo panstvo, kráľovskí a mestskí úradníci a veľké množstvo ľudu. V nového kostola bola sviatosť vystavená na hlavnom oltári a zaspievané Te Deum. Nasledovali slávnostné rečí, po ktorej slúžil slávnostnú svätú omšu spomínaný kanonik bratislavskej kapituly, kňaz, vysoko dôstojný František z Palánky, vynikajúci rečník a vzdelaný muž. S doprovodom hudby a udeľovalo sa požehnanie, zatiaľ čo naokolo zneli výstrely z mažiarov.
Aj keď kostol už bol otvorený, ubytovanie pre členov rádu ešte nebolo dokončené. Stavba kostola, kláštor sa len začínal stavať. Časť kláštora bola už r. 1737 pod krovom“. Aj táto časť bola do konca júla 1739 pokrytá škridlou. Podľa Mateja Bela bude toto dielo bude potrebovať ešte veľa času a výdavkov, kým bude úplne dokončené. Práce na kláštora i kostola nakoniec prekonali výstavbu ranno-barokového kostola sv. Alžbety v Bratislave-Podhradí, ktorý nechala na začiatku 60. rokov 17. storočia postaviť grófka Alžbeta Khuenová von Bélási († 1672), už ako vdova po Pavlovi Pálffym.
V júli 1642 bol položený základný kameň kostola a o päť rokov neskôr, v júni 1647, bol kostol odovzdaný do úžívania. Vznikla tak na Slovensku ojedinelá renesančná stavba kostola s jednoloďovou dispozíciou, trojbokým záverom, dvoma chórmi po oboch stranách lode a s organovou emporou (priestor nesený klenbou) v severnej časti. Stavbu kostola pripomína latinský text, ktorý sa nachádza v chráme na ľavej strane hlavného vchodu. V preklade: Dňa 1. mája 1642 bol tento kostol založený ku cti Najsvätejšej Trojice, na trovy kráľovského slobodného mesta Prešova.
Vonkajší vzhľad chrámu sa počas jeho existencie výrazne nemenil. Jediným väčším zásahom bolo v r. 1716 prepojenie severnej empory chrámu s budovou Kolégia, a to klenutou zastrešenou chodbou. Ňou sa dalo prechádzať z Kolégia do chrámu. Táto stavebná úprava sa udiala v období, keď kostol vlastnili jezuiti. V tomto roku dostali jezuiti povolenie postaviť okolo Kolégia a kostola múr a vytvoriť si tak skutočnú rezidenciu. Po návrate kostola do rúk evanjelickej cirkvi na konci 18. st.
Kostol počas jeho existencie niekoľkokrát zasiahli ničivé udalosti, no vzápätí bol opravovaný. O jednom z takýchto reštaurátorských zásahov vypovedá aj latinský nápis z roku 1850.
Architektúra a Exteriér
Kostol Najsvätejšej Trojice je jednou z mála katolíckych stavieb s centrálnym, elipsovitým pôdorysom. K oválne formovanému interiéru priliehajú po tri kaplnky na každej strane, pozdĺžne presbytérium a vstupná predsieň s koso pripojenými vežami. Aj čelná fasáda je na slovenské pomery raritou.
Veže očividne neboli dokončené, pretože už Bel uvádza (teda pred r. 1735), že na obidvoch chýbajú helmy. Aj na pohľade na kostol zo začiatku 19. storočia vidno veže kryté dnešnými pyramídovými strechami.
Fasáda Kostola Najsvätejšej Trojice prekvapuje po rekonštrukcii novou, bielou farbou - bádanie totiž ukázalo, že práve takýto bol originál.
Interiér Kostola
Mimoriadne cenný je predovšetkým zachovaný vrcholno-barokový interiér kostola trinitárov. Ústredný priestor barokových kostolov je často zakončený kupolou, ktorá jednak poskytuje ďalšie svetlo, jednak jej prítomnosť v minulosti vytvárala priestor na umelecké zobrazenie raja či božskosti. Pokiaľ má však veľká časť realizovaných barokových chrámov v Európe kupoly reálne, v bratislavskom trojičnom kostole ju na pomerne vysokej a takmer rovnej klenbe nahrádza iluzívna maľba. Jej autorom je taliansky neskobarokový maliar Antonio Galli da Bibbiena.
V kostole sa nachádza hlavný oltár a niekoľko bočných oltárov. Nádherný hlavný oltár bol zhotovený na náklady arcibiskupa Imricha Esterházyho. Celková suma zákazky sa vyšplhala na 3765 zlatých. Na veľkom obraze je zobrazený sv. Felix z Valois prijíma od anjela zástavu. Nad výjavom sa vznáša sv. Trojica, ktorej je rád zasvätený.
HISTORICKÁ CESTA: DREVENÝ ARTIKULÁRNY KOSTOL
Hlavný oltárny obraz kostola Trinitárov v Bratislave od Františka Antona Palka z roku 1728, ktorý sa znázornil sám vpravo ako chlapec držiaci mešec s peniazmi.
Oltár z oboch strán lemujú sochy sv. Agnesy (naľavo) a sv. Kataríny Alexandrijskej (napravo), ktoré sa pripisujú bavorskému sochárovi Johannovi Baptistovi Straubovi.
Oltáre
V kostole sa nachádzajú rôzne oltáre, z ktorých každý je zasvätený inému svätcovi alebo udalosti:
- Vpravo vpredu: Oltár sv. Kríža
- Vpravo v strede: Oltár sv. Anny
- Vpravo vzadu: Oltár sv. Jána Nepomuckého
- Vľavo vpredu: Oltár sv. Jozefa
- Vľavo v strede: Oltár sv. Jána Evanjelistu
- Vľavo vzadu: Oltár sv. Barbory
Pri ľavom chórovom pilieri sa nachádza kazateľnica. Nad vstupnou predsieňou je organová empora, kde sa nachádza rokoková organová skriňa. Pod kostolom sa nachádza veľká svetlá krypta, v ktorej je pochovaný veľký počet rádových bratov, ale aj civilných osôb. Krypta sa používala do r. 1784.
Trinitári a Jezuiti
Rád bol mimoriadne obľúbený. Trinitári celej provincie Sv. Jozefa 3925 osôb a celkovým nákladom milión zlatých. Trinitári v Bratislave dostávali od mesta dary, na veľké sviatky sviece na oltáre, k sv. Juraju víno na procesie.
Dňa 22. mája 1853 (nedeľa Najsvätejšej Trojice) odovzdal ostrihomský arcibiskup Jan Scitovský, Slovák, jezuitom kostol Najsvätejšej Trojice aj s priľahlým kláštorom. V dome hneď otvorili noviciát pre Rakúsku provinciu (8 novicov). Oficiálne a slávnostne znova 1. januára 1990.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Trnave
Trnava, známa ako slovenský malý Rím, sa pýši bohatou históriou a množstvom sakrálnych pamiatok. Medzi ne patrí aj Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý stojí v historickom centre mesta a patrí medzi najkrajšie chrámy.
Hoci je dnes Kostol Najsvätejšej Trojice a priľahlý kláštor známy ako jezuitský, vybudovala ho rehoľa trinitárov. Po príchode do Trnavy sa trinitári usadili najskôr v objektoch odobratých trnavským evanjelikom, ktoré sa nachádzali neďaleko františkánskeho kláštora. Neskôr odkúpili viacero domov na dnešnej Štefánikovej a Františkánskej ulici a v roku 1720 za štedrej pomoci biskupa Jána Okoličániho, ktorého monumentálny kamenný erb zdobí priečelie, začali s výstavbou vlastného kostola. Rehoľa trinitárov bola zrušená Jozefom II. a kostol s kláštorom prevzali v roku 1853 jezuiti.
Už 12. júla 1720 sa mohol položiť základný kameň stavby kostola. Pri výkope základov nového kostola sa narazilo aj na zvyšky starého kostola sv. takže mohli byť využité ako základové múry. Nový trinitársky kostol bol v r. 1725 dokončený do tej miery, že sa mohlo prikročiť k jeho otvoreniu. Tá začala podľa cirkevného rítu požehnaním v sobotu 7. októbra, ktoré vykonal predstavený (minister) kláštora páter Štefan a Resurrectione Domini. V nedeľu už o piatej ráno oznamoval zvuk fanfár a cimbalov cirkevný sviatok. Po vyňatím najsvätejšej sviatosti posledná omša v starom kláštornom kostole nasledovala slávnostná procesia k stĺpu Immaculaty na Kapucínskom námestí. Sprievod uzatváralo panstvo, kráľovskí a mestskí úradníci a veľké množstvo ľudu. V nového kostola bola sviatosť vystavená na hlavnom oltári a zaspievané Te Deum. Nasledovali slávnostné rečí, po ktorej slúžil slávnostnú svätú omšu spomínaný kanonik bratislavskej kapituly, kňaz, vysoko dôstojný František z Palánky, vynikajúci rečník a vzdelaný muž. S doprovodom hudby a udeľovalo sa požehnanie, zatiaľ čo naokolo zneli výstrely z mažiarov.
Aj keď kostol už bol otvorený, ubytovanie pre členov rádu ešte nebolo dokončené. Ešte niekoľko rokov pracovalo sa vtedy ešte aj na klenbe. Časť kláštora bola už r. 1737 pod krovom“. Aj táto časť bola do konca júla 1739 pokrytá škridlou. Podľa Mateja Bela bude toto dielo bude potrebovať ešte veľa času a výdavkov, kým bude úplne dokončené.
Práce na kláštora i kostola nakoniec prekonali výstavbu ranno-barokového kostola sv. Alžbety v Bratislave-Podhradí, ktorý nechala na začiatku 60. rokov 17. storočia postaviť grófka Alžbeta Khuenová von Bélási († 1672), už ako vdova po Pavlovi Pálffym.
Kostol Najsvätejšej Trojice je charakteristický barokovou architektúrou. Mimoriadne cenný je predovšetkým zachovaný vrcholno-barokový interiér kostola trinitárov. Jeho veľká kupola, spočívajúca na mramorovaných zväzkových pilastroch s korintskými hlavicami, imituje kazetovanú kupolu na tambure, prelomenú štyrmi oválnymi svetlíkmi a jasne osvetlenou laternou. Vnímanom z lode, aj tu je laterna otvorená a anjelici cez ňu vnášajú červeno-modrý trinitársky kríž. Na bočnom oltári Panny Márie, pod obrazom, ktorý je kópiou milostivého obrazu Panny Márie Regensburgskej, sú v sklenom relikviári uchovávané ostatky dvoch košických mučeníkov - jezuitov P. Š. Pongráca a P. M. Grodzieckeho. Súčasťou kostola je i bočná neoslohová kaplnka sv. Jozefa z roku 1900, iniciátorom výstavby ktorej bol akiste veľmi zbožný občan J. Müller. Na poschodí kláštora nad sakristiou sa nachádza malá kláštorná kaplnka. Dnes je zariadená novodobo, jej ústredný obraz namaľoval vo Florencii žijúci maliar Stanislav Dusík.
Hlavný Oltár v Trnave
Nádherný hlavný oltár bol zhotovený na náklady arcibiskupa Imricha Esterházyho. Celková suma zákazky sa vyšplhala na 3765 zlatých. Na veľkom obraze je zobrazený sv. Felix z Valois prijíma od anjela zástavu. Nad výjavom sa vznáša sv. Trojica, ktorej je rád zasvätený. Oltári vpravo a vľavo medzi stĺpmi sv. Agnešu a sv. Katarínu. Tieto plastiky sú vynikajúce diela, ktorých majstra treba hľadať medzi najlepšími umelcami tých čias. Je tiež isté, že dynamické figúry hlavného oltára sú z inej ruky ako ostatné sochy v kostole. Nad oltárnym obrazom je polkruhový oblúk a Božie oko, obklopené a adorované anjelmi.
Kazateľnica a Krypta v Trnave
Pri ľavom chórovom pilieri sa nachádza kazateľnica. Nad vstupnou predsieňou je organová empora, kde sa nachádza rokoková organová skriňa. Pod kostolom sa nachádza veľká svetlá krypta, v ktorej je pochovaný veľký počet rádových bratov, ale aj civilných osôb. Krypta sa používala do r. 1784.
Trinitári a Jezuiti v Trnave
Rád bol mimoriadne obľúbený. Trinitári celej provincie Sv. Jozefa 3925 osôb a celkovým nákladom milión zlatých. Trinitári v Bratislave dostávali od mesta dary, na veľké sviatky sviece na oltáre, k sv. Juraju víno na procesie. Dňa 22. mája 1853 (nedeľa Najsvätejšej Trojice) odovzdal ostrihomský arcibiskup Jan Scitovský, Slovák, jezuitom kostol Najsvätejšej Trojice aj s priľahlým kláštorom. V dome hneď otvorili noviciát pre Rakúsku provinciu (8 novicov). Oficiálne a slávnostne znova 1. januára 1990.
Ďalšie Kostoly Najsvätejšej Trojice na Slovensku
Kostoly zasvätené Najsvätejšej Trojici sa nachádzajú aj v ďalších mestách na Slovensku, ako napríklad:
- Žilina: Kostol Najsvätejšej Trojice, skôr nazývaný Farský kostol, je jedným z najvýznamnejších historických sakrálnych objektov v meste Žilina. Nachádza sa východne od historického centra. V roku 1610 sa v kostole konala tzv. Žilinská synoda.
- Košice: Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach je nádherná ranobaroková sakrálna stavba, ktorá je známa aj pod názvami Premonštrátsky kostol, Jezuitský kostol, Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol.
Súčasnosť
Kostol Najsvätejšej Trojice prešiel v nedávnych rokoch rekonštrukciou fasády, ktorá mu vrátila pôvodnú krásu a farbu. V súčasnosti je obľúbeným miestom pre veriacich a turistov, ktorí obdivujú jeho architektúru a umelecké diela.Na niektorých miestach bola fasáda vážne poškodená zatekaním strechy. Preto sa ako prvá na kostole pred pár rokmi spravila nová strecha a teraz už aj fasáda.
História a stavebný vývoj Kostola Najsvätejšej Trojice je bohatá a zaujímavá, s mnohými premenami a rekonštrukciami, ktoré prispeli k jeho súčasnému vzhľadu a významu.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach
tags: #kostol #najvetejsej #trojice