Ježiš: Nový deň, Nový Význam

Ježiš Kristus prináša nový význam do života veriacich. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta.

Ježiš uzdravuje chorých.

Ježiš a Sobota: Nový Výklad Slobody

V Lukášovom evanjeliu, keď prichádzajú za Ježišom ľudia s prosbou o uzdravenie, robia to vždy v iný deň ako v sobotu. No keď Ježiš sám iniciuje uzdravenie nejakého človeka, robí to práve v sobotu. Ježiš tak chce zjaviť nielen svoju božskú identitu, ale aj poukázať na skutočný význam soboty. V tento deň si Izraeliti pripomínali, ako ich Boh vyslobodil z Egypta, z jarma otroctva. Sobota bola dňom oslobodenia. A Ježiš ju slávi tak, že v tento deň oslobodzuje iných. Ježiš naplňuje význam soboty. Lepšie povedané, Ježiš sám je naplnením soboty. Ježiš je tým, pri kom sa človek učí pravej slobode.

Veľká Noc: Prechod zo Smrti do Života

Veľká noc je najstarším, najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Nadväzuje na židovskú paschu - ktorá sa slávila od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva. Veľkonočný - tichý týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta.

Každý rok na jar sa odohráva zápas života so smrťou. Veľká noc nie je len sviatkom jari. Ježiš Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal k novému životu. Neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil. Po Jeho smrti Ho stovky ľudí opäť videli živého. Mnohí s Ním hovorili, dotýkali sa Ho a dokonca s Ním jedli a pili. Ježiš Kristus nebol obyčajným človekom, ale bol Božím Synom. Ježišove vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí. Nádej na život, proti ktorému je smrť už navždy bezmocná.

Typické veľkonočné zvyky - oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok - nemajú kresťanský pôvod.

Veľkonočné vajíčka.

Nedeľa ako Deň Pána

S pojmom Nedeľa (Deň Pána) sa prvýkrát stretávame v knihe Zjavenia sv. Nedeľa ako Deň Pána mala už od apoštolských čias v dejinách Cirkvi vždy privilegovanú vážnosť pre svoju úzku súvislosť so samým jadrom kresťanského tajomstva. Nedeľa totiž v týždennom rytme času pripomína deň Kristovho vzkriesenia. Je to Veľká noc týždňa, v ktorej sa slávi Kristovo víťazstvo nad hriechom a nad smrťou, zavŕšenie prvého stvorenia a začiatok „nového stvorenia“. Je to deň úctivej a vďačnej spomienky na prvý deň sveta a súčasne predobraz „posledného dňa“ očakávaného v činnej nádeji, keď Kristus príde v sláve a „urobí všetko nové“. Deň Pána teda v našom ponímaní znamená deň Ježiša Krista. Nedeľa je dňom Pána, lebo je dňom jeho vzkriesenia.

Konštantínsky mier v roku 313 priniesol nedeli aj štátnu platnosť a nedeľa bola Konštantínom Veľkým vyhlásená za deň sviatočného pokoja. Teda už bezprostredne pred Nicejským koncilom v roku 325 bola nedeľa dňom liturgického zhromažďovania, na ktorom sa hlásalo Božie slovo a slávila sa Eucharistia.

Ako svätíš nedeľu a prikázaný sviatok Ty? Nie každej profesie je umožnené, aby svätila nedeľu a prikázané sviatky.

Prostredníctvom nedeľného odpočinku môžu nájsť svoj správny rozmer aj každodenné starosti a úlohy: hmotné veci, o ktoré sa znepokojujeme, uvoľňujú miesto duchovným hodnotám; osoby, s ktorými žijeme, opäť nadobúdajú v pokojnejšom stretaní a dialógu svoju pravú tvár. Tie isté prírodné krásy - mnohokrát ničené pod tlakom logiky, ktorá sa obracia proti človeku, - možno znovu objavovať a hlboko vychutnávať.

Nedeľa, deň pokoja človeka s Bohom, so sebou samým i s blížnymi, sa tak stáva aj chvíľou, v ktorej je človek povolaný venovať dajaký pohľad obdivu prírode a dať sa strhnúť do tej obdivuhodnej a tajomnej harmónie, ktorá podľa výroku svätého Ambróza “prostredníctvom neporušiteľného zákona svornosti a lásky” zjednocuje rozličné prvky vesmíru do “zväzku jednoty a pokoja”. Ak teda po šiestich dňoch práce - pre mnohých vlastne už po piatich - človek hľadá určitý čas na rozptýlenie a na dôkladnejšiu starostlivosť o ďalšie stránky svojho života, zodpovedá to opravdivej potrebe v plnom súlade s evanjeliovým posolstvom.

Veriaci nech si vyberajú spomedzi kultúrnych podujatí a zábav, ktoré ponúka spoločnosť tie, ktoré lepšie zodpovedajú životu podľa evanjeliových príkazov. Takýmto spôsobom nedeľný a sviatočný odpočinok dostane “prorocký” rozmer, lebo potvrdzuje nielen absolútny primát Boha, ale aj primát a dôstojnosť osoby vzhľadom na požiadavky spoločenského a ekonomického života. Určitým spôsobom v predstihu zobrazuje “nové nebo” a “novú zem”, kde bude oslobodené z otroctva potrieb definitívne a úplné.

Nový Rok a Identita v Kristovi

Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky. Meno „Ježiš,“ „Ješua“ naozaj znamená: „Hospodin zachraňuje“. Tým je vyjadrené, že Ježišovo zachraňujúce dielo nie je vecou historickej náhody, ale premysleným zámerom z iniciatívy Hospodina. Tým sa Ježišovo pôsobenie, smrť a vzkriesenie dostáva na najvyšší stupeň historickej dôležitosti.

Veta „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky“ je vrcholný výrok o jeho identite. To je krásne vyznanie autora Listu Židom. Ale už predtým sám Pán Ježiš povedal dôležitý výrok o večnej platnosti svojho slova: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú“. Ježišova večná identita je pekne vyjadrená v piesni: „Včera, dnes i na večnosť“. Ježiš Kristus je ten istý, „identický“, majúci pravú identitu včera i dnes i naveky.

Ak sa upneme vierou na neho, tak on, ten istý, nás sprevádza a bude sprevádzať v našom pozemskom živote uprostred všetkých zmien, a on, ten istý, nás čaká vo večnosti po prekročení tajomnej hranice, ktorá sa nazýva smrť. Jeho identita trvá cez všetky dimenzie času. Ide o odpoveď na otázku, čo je obsahom jeho identity, jeho nezameniteľnej jedinečnosti? Čo je to, v čom je on ten istý včera i dnes i naveky? Plná odpoveď je veľmi bohatá - my teraz uvádzame aspoň niektoré body jeho jedinečnosti. Prišiel k nám z večnosti, súc poslaný svojím nebeským Otcom.

K neopakovateľnej jedinečnosti jeho bytosti patrí, že vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. O nikom z ľudí nemôžeme povedať to, čo vyznávame o ňom, že on je Pán pánov a Kráľ kráľov. Všetko toto a mnoho ďalšieho, čo možno povedať o jeho identite, sa nejakým spôsobom týka každého z nás.

Povrchné hodnoty identity sa menia s módou. Skutočné hodnoty identity nepodliehajú módnym zmenám. Znakom a dôkazom opravdivosti Kristovej identity je okrem iného aj to, že on je ten istý včera i dnes i naveky. Len u neho môžeme nájsť pre seba zdroj pravej, skutočnej identity.

Pestovanie pravej, autentickej identity nasledovaním Ježiša Krista má veľký význam už pre časný život, keďže nás vedie na vysokú úroveň ľudskosti. A rozhodujúci význam to má aj pre náš život vo večnosti.

tags: #jezis #novy #den