Každý, kto niečo vie o evanjeliu, a dokonca aj tí, ktorí nevedia, vedia, že Ježiš bol priateľom hriešnikov. Často na seba priťahoval hnev zákonníkov a farizejov, pretože jedol s hriešnikmi (Lk 15:2). Ježiš si jasne uvedomoval, že jednou z urážok, ktoré sa naňho vrhali, bolo, že je „žráč a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!“ (Lk 7:34). Ako kresťania radi spievame o tomto farizejskom osočovaní, pretože to znamená, že Ježiš je priateľom hriešnikov, ako sme my.
Akokoľvek je táto pravda vzácna - že Ježiš je priateľom hriešnikov -, tak ju, ako každú inú vzácnu pravdu v Biblii, treba chrániť pred doktrinálnymi a etickými omylmi. Pre kresťanov (alebo nekresťanov) je príliš ľahké a prekvapivo časté vziať všeobecnú pravdu, že Ježiš bol priateľom hriešnikov, a prekrútiť ju celú mimo biblického poznania. Máme tu príklad toho, ako sa celá pravda použila na polopravdu v službách lži.
Ak chceme oslavovať, že Pán Ježiš je slávny priateľ hriešnikov - a mali by sme -, musíme venovať veľkú pozornosť spôsobom, akými bol Ježiš skutočne priateľom hriešnikov.
Ako budovať osobný vzťah s Ježišom - Andrej Branický
Biblické príklady Ježišovho priateľstva
Pozrime sa na niektoré biblické príklady, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť, ako Ježiš prejavoval svoje priateľstvo:
- Matúš 9:9-13; Marek 2:13-17; Lukáš 5:27-32 - Toto je príbeh, v ktorom Ježiš povoláva mýtnika Matúša za svojho učeníka. Nachádzame Ježiša, ako si sadá za stôl s mnohými mýtnikmi a hriešnikmi, lebo „bolo ich totiž mnoho a nasledovali ho“ (Mk 2:15).
- Matúš 11:16-19; Lukáš 7:31-35 - Ježiš tu karhá „ľudí tohto pokolenia“, pretože odmietli Jána Krstiteľa pre prílišnú utiahnutosť a odmietajú Syna človeka pre prílišnú uvoľnenosť. Práve z tejto udalosti pochádza slovné spojenie „priateľ hriešnikov“. Mali by sme si všimnúť, že to bola urážka, ktorú na Ježiša zosypali jeho nepriatelia. To neznamená, že Kristus taký nebol, ale naznačuje to, že ním možno nebol vo všetkých ohľadoch.
- Lukáš 7:36-50 - Hneď v závese za týmto príbehom prichádza ďalší podobný príbeh v Lukášovom evanjeliu. Hriešna žena pomaže Ježiša drahou masťou a utiera mu nohy svojimi slzami a vlasmi. Keď Ježiša pokarhajú za to, že dovolil tejto „hriešnici“, aby sa ho dotkla, pripomína Šimonovi, že tí, ktorým bolo veľa odpustené, veľa milujú. Nakoniec Ježiš žene odpustí jej hriech a oznámi: „Tvoja viera ťa zachránila.
- Lukáš 15:1-2 - Dejisko podobenstiev o stratenej ovci, stratenej minci a stratenom synovi z 15. kapitoly Lukáša sa nachádza v prvých dvoch veršoch tejto kapitoly. Keď sa mýtnici a hriešnici „približovali“ k Ježišovi, farizeji a zákonníci reptali, že ich Ježiš prijíma, aby s nimi jedol.
- Lukáš 19:1-10 - Židovskí predstavitelia opäť reptajú, pretože Ježiš vošiel do domu, aby bol hosťom človeka, ktorý je hriešnik (Lk 19:7).
Aké ponaučenie si teda môžeme vziať z týchto epizód? V čom bol Ježiš priateľom hriešnikov? Mal veľkú stratégiu, ako osloviť mýtnikov? Stretával sa bez rozdielu s opilcami a prostitútkami? Bol to jednoduchý Mesiáš typu „ži a nechaj žiť“?
Ježiš bol priateľom hriešnikov nie preto, že by žmurkal na hriech, ignoroval hriech alebo si užíval ľahkovážne radovánky s tými, ktorí sa dopúšťali nemorálnosti.
Kniha "Ježiš, môj priateľ"
Kniha "Ježiš, môj priateľ" od Kataríny Boreckej a Veroniky Princíkovej predstavuje Ježiša ako priateľa detí, ktorý ich sprevádza každodenným životom. V knižke je pútavo zobrazený jeden typický deň dieťaťa v škôlkarskom veku, prežitý spoločne s Ježišom. Dieťa vďaka príbehu dokáže krásne pracovať s vlastnými emóciami, s pochopením viery, a vnímaním postavy Ježiša ako jeho priateľa.
Knižka je vhodná pre budovanie viery v detskom veku a pre rozvíjanie osobného vzťahu s Ježišom. Pomáha deťom pracovať s emóciami v náročných situáciách. Na slovenskom ani zahraničnom trhu nie je kniha, ktorá by zobrazovala Ježiša ako priateľa detí.
Ilustrácie vytváral slovenský ilustrátor Jakub Kašiar. V príbehu sa ukazuje, že Ježiš je stále s nami pri všetkom, čo prežívame.
Priateľstvo je dar života a Boží dar. Prostredníctvom priateľov nás Pán očisťuje a pomáha nám dozrievať. Verní priatelia, ktorí stoja pri nás v ťažkých chvíľach, sú zároveň odrazom Pánovej lásky, jeho útechy a milujúcej prítomnosti. Keď máme priateľov, učíme sa otvárať, chápať, starať sa jedni o druhých, vychádzať zo svojho pohodlia a izolácie, spoločne prežívať život.
Priateľstvo je také dôležité, že aj Ježiš sa predstavuje ako priateľ: „Už vás nenazývam sluhami... ale nazval som vás priateľmi“ (Jn 15, 15). Vďaka darovanej milosti nás natoľko pozdvihol, že sme naozaj jeho priateľmi. A hoci on už ako vzkriesený prežíva dokonalé šťastie, môžeme byť voči nemu veľkodušní, keď mu pomáhame budovať jeho kráľovstvo na tomto svete a keď ako jeho nástroje prinášame jeho posolstvo, svetlo a najmä jeho lásku druhým (porov. Jn 15, 16).
Priateľstvo s Ježišom je nerozlučné. On nás nikdy neopustí, aj keď sa niekedy zdá, že mlčí. Keď ho potrebujeme, dá sa nám nájsť (porov. Jer 29, 14) a je pri nás, kamkoľvek ideme (porov. Joz 1, 9). On nikdy neporušuje zmluvu. Od nás žiada, aby sme ho neopúšťali: „Ostaňte vo mne a ja vo vás“ (Jn 15, 4). Ale ak sa vzdialime, „on zostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže“ (2 Tim 2, 13).
S priateľom sa rozprávame, delíme o tie najskrytejšie tajomstvá. Aj s Ježišom sa rozprávame. Modlitba je výzva a dobrodružstvo. A aké dobrodružstvo! Umožňuje nám čoraz lepšie ho poznať, úplne sa do neho ponoriť a rásť v čoraz pevnejšom spojení. Modlitba nám umožňuje porozprávať mu, čo sa s nami deje, a dôverne spočinúť v jeho objatí. Zároveň nám dáva chvíle vzácnej dôvernosti a lásky, v ktorých Ježiš do nás prelieva svoj život.