Ak ste milovníkom starých pamiatok, určite vás očarí jeho história, ale aj majestátnosť, akou sa vypína v okolí, hoci rozmermi sa k veľkým stavbám určite neráta. Pre fotografa predstavuje jasnú výzvu k náladovo ladenej krajinárskej fotografii. Je jednou z najstarších architektonických pamiatok na Záhorí. Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný.
História a význam
Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí. Najstaršia stavebná fáza Kostola sv. Margity Antiochijskej je datovaná do obdobia 9. - 10. storočia. Ja preto ho možno zaradiť k najstarším stojacim stavbám na Slovensku. Patrí tiež medzi kostoly s možným veľkomoravským pôvodom. Tak isto sa môže pýšiť titulom najstarší zachovaný kostol v strednej Európe.
Kostol v 9. - 10. storočí slúžil potrebám kresťanských obyvateľov okolitých osád. V 13. storočí sa stal súčasťou holíčskej farnosti ako filiálny kostol. V súčasnosti ho spravuje Rímsko-katolícka cirkev, farnosť Kopčany, ktorá vznikla v r oku 1862. Kostol slúžil cirkevným účelom až do roku 1994. Od roku 2000 začala jeho pamiatková obnova. Najnovšie prešiel kostol rekonštrukciou fasády, omietky a strechy. Ak ste tu boli pred pár rokmi, tak si dozaista všimnete zmenu.
Výsledky prieskumov a výskumov okolia kostola v rokoch 1994 - 2000 dokazujú jeho intenzívne osídlenie už od neskorej kamennej doby. Svoj vrchol dosiahlo v 9. - 10. storočí, keď sa pozdĺž predpokladanej historickej cesty z mikulčického sídliska Valy na východ sformovala na ľavom brehu rieky Moravy v katastri dnešných Kopčian skupina osád, ktorej organizačnú štruktúru dosiaľ nepoznáme.
Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, na prelome 16. a 17. storočia. Kostol pravdepodobne naďalej slúžil pre priľahlé územie až do 18. storočia, keď postavili nový kostol priamo v obci. Neskôr sa tu až do roku 1994 konali len príležitostné bohoslužby pri púti, ktorá súvisela s patrónkou kostola, svätou Máriou Antiochijskou. Ku kostolu patril aj priľahlý cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 17. - 18. storočia, a zachoval sa až do 20. storočia.
Kostol s cintorínom bol v 9. až 10. storočí centrálnou cirkevnou stavbou na ceste do mikulčického hradiska, o ktorom sa predpokladá, že mohlo byť sídlom moravského arcibiskupa Metoda. V rámci vznikajúceho archeoparku Mikulčice - Kopčany sa obec Kopčany neraz uchádzala o zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO. Bolo to tak už v roku 2006. Slovensko a Česko spoločne vytvorili návrh a predložili ho na zápis v roku 2014, avšak na odporúčanie Medzinárodnej rady pre pamiatky ho stiahli a na základe ich návrhov prepracovali. V roku 2021 už bola organizácii UNESCO zaslaná spoločná žiadosť Českej republiky a Slovenskej republiky o zápis lokality Pamiatky Veľkej Moravy - Slovanské hradište v Mikulčiciach a Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch v kategórii kultúrne dedičstvo.
Kostol v obci Kopčany sa prvýkrát písomne spomína v roku 1392. V jeho okolí však boli objavené veľkomoravské hroby, ktoré dokazujú, že jeho pôvod siaha až do doby Veľkomoravskej ríše. Predpokladaná doba vzniku kostola sa odhaduje na druhú polovicu 9. storočia. Stavba prešla v polovici 13. storočia výraznou prestavbou, ktorej súčasťou bola tiež výzdoba interiéru freskami. Na prelome 14. a 15. storočia došlo k ďalšej, gotickej úprave. Počas bojov Mateja Korvína s Jiřím z Poděbrad v druhej polovici 15. storočia bol kostol poškodený.
Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská . Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová . Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra.
Kostolík je zároveň živým dôkazom doho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR. Kopčany boli súčasťou Mikulčíc, ktoré si prisvojujú Moraváci. V skutočnosti však samotné hradisko Valy ležalo priamo na rieke Morava na ostrove, resp. niekoľkých ostrovoch. Až v neskoršom období po zániku hradiska zmenila Morava koryto postupne až do súčasného stavu. Podľa súčasného chápania hraníc, ktoré idú po rieke Morava by sa teda dalo povedať, že Mikulčice boli polovične Slovenské a polovične Moravské, čo je ale samozrejme nezmysel. Morava 9. storočia (myslím tým pôvodnú „Mojmírovu“ Moravu) zahŕňala bezpochyby aj veľkú časť západného Slovenska. Je vylúčené, aby mocenské centrum Moravy ležalo na hranici kniežatstva. Takéto centrá ležali zásadne hlboko vo vnútrozemí. Po pričlenení západného Slovenska K Uhorsku sa postupne východná časť Moravy (predovšetkým dnešné Záhorie) prestala identifikovať s pôvodnou Moravou a tento názov zostal iba jej západnej časti. Paradoxom ale je, že práve tá časť dnešnej Moravy, ktorá tvorila centrum historickej Moravy sa ešte stále nazýva Slovácko, čo evokuje rôzne asociácie.
Svätá Margita Antiochijská
Svätá Margita Antiochijská nie je známe, kedy sa narodila, a nie je známe, ani kedy presne zomrela. Podľa legendy bola dcérou pohanského kňaza z Antiochie. Ako mladej a krásnej jej dvoril prefekt Olýbrius, pred ktorého láskou dala prednosť láske k Bohu. Olýbriovi sa to nepáčilo, preto ju udal za jej kresťanské vierovyznanie. Tým ju vlastne odsúdil na smrť. Skôr ako ju kat pripravil o hlavu, podrobili ju precízne vypracovanej tortúre a ako rozprával svätý Theotimus, mimo plán sa do mučenia zapojil aj sám diabol.
Svätá Margita Antiochijská
Architektúra a interiér
Čo sa týka samotnej stavby kostola, tak jedná sa o jednoloďovú dvojpriestorovú stavbu s prebytériom, postaveným na pôdoryse nepravidelného lichobežníka. Patrí k typickým predstaviteľom cirkevnej architektúry obdobia 8. - polovice 11. storočia v Európe. Jeho zvláštnosťou bola predsieň s murovanou hrobkou. Kostol má rozmery 11,9 x 5,2 metra. Ako stavebný materiál boli použité tenké pieskovcové platne z miestnych lomov. Murivo dosahuje hrúbku 0,75 metra. V západnej fasáde kostola je zrekonštruovaný pôvodný vstupný otvor.
Kostol svätej Margity Antiochijskej je dlhý 11,9 a široký 5,21 metra. Ide o malú jednoloďovú stavbu s presbytériom. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako pútnická kaplnka. V ostatných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv. Margity.
Bohatý vývoj kostolíka dokumentuje množstvo hodnotných vrstiev ako svedectvo jeho významu v kultúrno - historických súvislostiach.Kostolík pozostáva z menšej lode a rovného záveru s mierne lichobežníkovým tvarom, orientovaný je v smere východ - západ. Rozmerovo je malý, vnútorná šírka lode je 3,8 m, dĺžka sa pohybuje od 4,7 do 4,9 m, zadná stena svätyne má dĺžku 1,85 m, bočné steny 2,3 m. Svätyňa je zaklenutá valenou klenbou, loď bola donedávna plocho zastropená, dnes má priamy priehľad do krovu. Pred začiatkom výskumných prác sa priečelie otváralo veľkým oblúkovým portálom, nad ktorým bolo segmentovo ukončené okienko. Drsná exteriérová omietka s hladeným rámovaním hrán malaplastický letopočet 1926 v omietkovom rámiku. Kostol perforovalo už len oblúkové okno na južnej stene lode.
Vývojové etapy kostola
| Obdobie | Zmeny a úpravy |
|---|---|
| Polovica 13. storočia | Úpravy pôvodných polkruhovo ukončených okien lode, zamurovanie okien na severnej strane, zmena okien na južnej strane do podoby ranogotických okien s kamennými mníškami, prerezanie okna v južnej stene apsidy. |
| 2. polovica 16. storočia | Nahradenie pôvodného vstupu na západnej strane lode väčším gotickým portálom, vybudovanie empory v západnej časti lode, nový oltár. |
| 17. storočie | Úpravy okien, nahradenie okna na južnej strane lode veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu, zánik osídlenia okolo kostolíka. |
| Rok 1926 | Posledná oprava kostola. |
Kostol sv. Margity Antiochijskej
Ako sa tam dostať
Kostol sv. Margity Antiochijskej leží severne od obce Kopčany. Vedie sem cyklotrasa a tiež niekoľko ďalších chodníkov. Z obce sa sem dostanete pešo po prekonaní regulovaného potoka Kyštor, či už zo západnej, alebo východnej strany. Trasa z východu je o niečo kratšia. Ak sa sem chcete dostať autom, tak budete musieť ísť do východnej časti obce Kopčany a neďaleko konca obce zabočiť smerom na sever. Odbočka sa nachádza pred značkou koniec obce v smere na Holíč. Za prvou zákrutou budete musieť opäť odbočiť na sever a dostanete sa na úzku asfaltovú cestu, ktorá vás privedie až k miestu so zákazom vjazdu.
Ku kostolíku sv. Margity Antiochijskej sa dostanete aj z Holíča za zhruba hodinku od Holíčskeho zámku. Trasa vedie po zelenej a modrej turistickej značke. Od zámku pôjdete v princípe stále rovno. Táto trasa sa oplatí absolvovať na bicykli.
Ku kostolíku sv. Margity sa môžete dostať priamo z obce Kopčany, najprv po asfaltovej ceste a ďalej po poľnej ceste. Z hlavnej cesty, ktorá vedie obcou smerom na Holíč, treba takmer na konci odbočiť doľava. Nachádza sa tu aj smerovník odkazujúci na pamiatku. Ak by ste šli opačnou cestou z Holíča, smerovník na tejto strane nenájdete. Po odbočení pôjdete po Štefánikovom námestí, ďalej po Marxovej ulici a onedlho uvidíte polia a z diaľky budovu kostola. Cestou neprehliadnete ruinu bývalej hájovne, tzv. Kačenárne.
Kostol sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch
Čo uvidíte v okolí
Kostolík sv. Margity Antiochijskej leží uprostred lúky, neďaleko Kanála Tvrdonice - Holíč. Očarí vás svojou jednoduchosťou. Okrem zopár drobných okien a vstupných dverí nemá žiadne ďalšie „dizajnové“ prvky. Kostolík je maličký. Spoločnosť mu robí prastará 200 ročná lipa, vyrastajúca na drobnom kopčeku. Po stranách kostola sa nachádzajú lavičky. Obďaleč si potom všimnete infopanel, z ktorého sa dočítate niečo z histórie kostolíka. Kúsok za kostolom bola podobne ako kostol, nedávno zrekonštruovaná budova kačenárne. Ešte v nedávnej minulosti bola zanedbanou ruinou, no dnes plní kultúrno-spoločenskú funkciu. Je možné sa tu i občerstviť.
Obci Kopčany dominuje žrebčín, ktorý dal postaviť František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie, takmer výhradne pre potreby viedenského cisárskeho dvora. A s týmto menom sa spája aj ďalšia kultúrna pamiatka, tzv. kačenáreň. Kopčany sú prepojené aj s Tomášom Garrigue Masarykom.