Príbeh o Ježišovi a cudzoložnej žene je jedným z najznámejších a najdojemnejších v Biblii. Farizeji a zákonníci priviedli ženu pristihnutú pri hriechu a chceli ju ukameňovať, podľa Mojžišovho zákona. Chceli Ježiša pokúšať a obžalovať, preto sa ho pýtali, čo s ňou majú robiť.
Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Čo tak asi napísal? Možno napísal Desať Božích prikázaní. Možno napísal ich tajné hriechy. Biblia nám potom podáva tento detail: „Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Potom sa zohol a ďalej písal po zemi.
Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Potom sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom sa vytrácali, až zostal sám so ženou. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Odpovedala: „Nik, Pane!“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Ježiš a cudzoložná žena (Heinrich Hofmann, 1888)
Lekcia Božej zhovievavosti
Dnešné evanjelium - pohľadom na naše nedostatky - môžeme nazvať lekciou Božej zhovievavosti. Pán Ježiš bude i naším sudcom, pred ktorým sa raz budeme zodpovedať nielen za talenty, nadanie, ale aj za postoje jeden k druhému. Pravda, máme mať na mysli aj to, že Pán Ježiš ako Boh poznal svoje dielo - človeka. Vedel, že človeku dal rozum a slobodnú vôľu, ale vedel i to, že tieto dary človek často nesprávne využíva alebo nechce využívať.
Boha máme vidieť ako milosrdného a zároveň aj prísneho sudcu. Tieto obidve vlastnosti Boha si máme uvedomiť, keď sa v našom prostredí objaví hriech. S hriechom nesúhlasíme, to je samozrejmé, ale nesmieme opovrhnúť hriešnikom. Voči hriešnikovi máme zaujať stav milosrdenstva.
Ježiš odsúdil tých, ktorí odsudzovali ženu. Ako dlho trvá stať sa kresťanom? Trvá to roky? Mesiace? Nech si sa dopustil akéhokoľvek hriechu, Ježiš za teba zomrel na kríži a niesol Boží rozsudok namiesto teba. Ten hriech ti môže byť odpustený hneď teraz.
Vyznávať svoje hriechy znamená priznať, že existujú a oľutovať ich. Častokrát to ale nechceme spraviť. Vinu za svoje hriechy chceme hodiť na niekoho iného. Možno sa tvoj život nachádza na zlom mieste, pretože si spravil pár zlých rozhodnutí. Boh ti môže odpustiť.
V Biblii vraví Hospodin: „… odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem“ (Jer 31:34). Všimni si, že Ježiš nespomenul minulosť tej ženy.
Môžeme sa zmeniť?
Vráťme sa teda k otázke, či sa môžeme skutočne zmeniť. Niekedy si myslíme, že ak by sme žili na nejakom novom mieste, alebo zmenili svoj výzor, boli by sme vo vnútri iní a náš život by bol lepší. Takto to, samozrejme, nefunguje. Je to tak preto, lebo problém, nie odpoveď, je v nás. Koreň problému je problém srdca.
Ľudia sa dokážu zmeniť. Nedokážeme sa však zmeniť sami, tak ako ani topiaci nedokáže zachrániť sám seba. Sami to nedokážeme, ale Ježiš nás zmeniť dokáže. Jedine Boh ti dokáže odpustiť a zachrániť ťa. No musíš k Nemu volať. Môžeš za seba hodiť svoje hriechy ako tá žena, odpustené a zabudnuté.
Aj napriek tomu Boh dokáže naše srdce zmeniť. Môžeš sa zmeniť.
Keď nám priateľ ublíži
Dvaja priatelia putovali púšťou. V jednom okamihu došlo medzi nimi k prudkej výmene názorov, že jeden z nich udrel toho druhého do tváre. Napadnutý nepovedal ani slovo a do piesku napísal: „Dnes ma môj najlepší priateľ udrel do tváre.“
Pokračovali však v ceste a došli do oázy. Rozhodli sa osviežiť kúpaním. Ten, ktorý bol napadnutý sa začal topiť, ale priateľ ho zachránil. Keď sa prebral zo šoku napísal do kameňa: „Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život.“
Priateľ, ktorý ho udrel i zachránil, sa spýtal: „Prečo si písal do piesku, keď som ťa udrel a prečo teraz píšeš do kameňa, keď som ťa zachránil?“
Odpoveďou bolo: „Keď nám priateľ ublíži, mali by sme to napísať do piesku, aby vietor zabudnutia časom vymazal túto spomienku. Ale keď nám urobí niečo dobré, mali by sme to vytesať do kameňa, aby to tam ostalo navždy.“
Poučenie: Pamätajme si dobré skutky a zabúdajme na urážky.