Homília z Domu sv. Marty vo Vatikáne sa zaoberá novosťou evanjelia a výzvou, aby sme zanechali zastaralé štruktúry. Pápež František vychádzal z úryvku evanjelia podľa Lukáša (Lk 5, 33-39), v ktorom zákonníci chceli Ježiša zahnať do úzkych, pýtajúc sa ho, prečo sa jeho učeníci nepostia. Pán sa však nenechal chytiť do pasce a odpovedal rozprávaním o svadobnej hostine a novosti.
„Novým vínam nové mechy. Novosť evanjelia. Čo nám prináša evanjelium? Radosť a novosť." Títo učitelia Zákona boli uzavretí vo svojich prikázaniach a predpisoch.
Ako povedal Svätý Otec, ľud mal Zákon, ktorý im dal Mojžiš, a potom ešte mnoho zvykov a malých zákonov, ktoré ustanovili zákonníci. Zákon ich ochraňoval, avšak ako väzňov! A oni očakávali slobodu, definitívnu slobodu, ktorú Boh dal svojmu ľudu vo svojom Synovi.
Svätý Otec podotkol, že tieto drobné nariadenia sa vykonávali bez slobody, ktorú nám Ježiš prináša novým zákonom - zákonom, ktorý potvrdil vlastnou krvou. Toto je novosť evanjelia, ktoré je oslavou, radosťou a slobodou. Je to práve to oslobodenie, ktoré všetok ľud očakával, kým bol síce chránený zákonom, avšak ako väzeň.
Toto je to, čo nám chce Ježiš povedať: Novému nové, novému vínu nové mechy. Preto od nás Cirkev požaduje niektoré zmeny. Žiada nás zanechať zastaralé štruktúry, tie neslúžia na nič! A žiada nás uchopiť nové mechy, tie evanjeliové. Napríklad, nedá sa v duchu evanjelia chápať mentalita tých učencov zákona, týchto teológov-farizejov. Sú to dve odlišné veci. Evanjelium je novosťou, je to novinka! Evanjelium je oslavou! A môže sa žiť v plnosti jedine v radostnom a obnovenom srdci, povedal Svätý Otec.
Nech nám Pán dá milosť tohto zachovávania zákona. Aby sme zachovávali zákon, ktorý Ježiš priviedol k plnosti, v prikázaní lásky, v prikázaniach, ktoré prichádzajú z blahoslavenstiev.
Cirkev je matkou a ako všetky matky vie sprevádzať dieťa v núdzi, pozdvihnúť dieťa, ktoré spadlo, liečiť chorých, hľadať stratených, rozhýbať prispatých a tiež aj brániť bezbranných a prenasledovaných synov. Dnes by som chcel uistiť najmä týchto posledne menovaných, bezbranných a prenasledovaných synov: ste v srdci Cirkvi. Cirkev trpí s vami a je na vás hrdá. Je hrdá, že má takých synov ako vy. Vy ste jej silou a konkrétnym a autentickým svedectvom jej posolstva spásy, odpustenia a lásky. Všetkých vás objímam!
V predošlých katechézach sme mali možnosť viackrát podotknúť, že kresťanmi sa nestávame sami od seba, čiže vlastnými silami, autonómnym spôsobom, kresťanmi sa nestávame ani v laboratóriu, ale vo viere sa rodíme a rastieme vnútri toho veľkého tela, ktorým je Cirkev. V tomto zmysle je Cirkev naozaj matkou, našou matkou Cirkvou. Je pekné povedať to takto: naša matka Cirkev. V tejto svojej materskosti má Cirkev za vzor Pannu Máriu, najkrajší a najvyšší vzor, aký len môže byť.
Materstvo Márie je istotne unikátne, jedinečné a uskutočnilo sa v plnosti času, keď Panna priviedla na svet Božieho Syna, ktorý sa počal z Ducha Svätého. A pri tom všetkom má materstvo Cirkvi svoje miesto práve v kontinuite s tým Máriiným, ako jeho predĺženie v dejinách. Cirkev v plodnosti Ducha naďalej rodí nových synov a dcéry v Kristovi, vždy v načúvaní Božieho slova ...
Silou kresťanského života je stretnutie našich hriechov s Kristom, ktorý nás zachraňuje. Tam, kde niet tohto stretnutia, cirkevné spoločenstvá upadajú a kresťania vlažnejú. Na príklade sv. Petra a Pavla Svätý Otec poukázal v homílii na to, že kresťan sa môže chváliť dvoma vecami: svojimi hriechmi a ukrižovaným Kristom.
Apoštol Pavol sa nechváli svojimi štúdiami, hoci študoval u najvýznamnejších profesorov tých čias, pokračoval pápež. On sám hovorí: ‚Chválim sa iba svojimi hriechmi.‘ Vzbudzuje tým pohoršenie. Avšak potom na inom mieste hovorí: ‚Chválim sa len Kristom, a to Ukrižovaným.‘ Sila Božieho slova je v tomto stretnutí mojich hriechov a Kristovej krvi, ktorá ma zachraňuje. A keď niet tohto stretnutia, niet sily v srdci.
Privilegovaným miestom pre stretnutie s Ježišom Kristom sú naše vlastné hriechy. Ak kresťan nie je schopný cítiť sa hriešnikom, zachráneným Kristovou krvou, krvou Ukrižovaného, je kresťanom na polceste, je vlažným kresťanom. A keď nachádzame rozpadajúce sa cirkvi, farnosti, inštitúcie, iste sú tu kresťania, ktorí sa nikdy nestretli s Ježišom Kristom, alebo zabudli na stretnutie s Ježišom Kristom. Sila kresťanského života a moc Božieho slova je práve v tom momente, keď sa ja hriešnik stretávam s Ježišom Kristom a to stretnutie obracia život na ruby, mení život...
Pápež František dnes v homílii odporučil položiť si niekoľko otázok: „Som ja však schopný povedať Pánovi: Som hriešnik? Nie teoreticky, ale priznávajúc konkrétny hriech. A som schopný veriť, že práve on ma svojou krvou zachránil od hriechu a dal mi nový život? Mám vieru v Krista?“ V závere dodal: „Čím sa môže kresťan chváliť?
Hodnota komunikácie, ktorá stavia mosty a vie, ako načúvať svetu, nachádzajúcemu sa vo vojne. Na toto sústredil pozornosť pápež František počas audiencie s účastníkmi tretieho celosvetového stretnutia riaditeľov Scholas occurrentes. Ide o „Svetovú sieť škôl stretnutia“, založenú na podnet pápeža Františka, ktorá združuje vzdelávacie inštitúcie rôznych kultúr a náboženstiev.
Na adresu dospelých a vychovávateľov vyslovil Svätý Otec aj túto naliehavú výzvu: „Nemôžeme nechať deti osamelé.“ Pripomenul deti, ktoré nie sú opustené, ale na ktoré rodičia nemajú čas, pripomenul kultúru peňazí, násilia, vyraďovania, aj vyraďovania mladých, ktorých nikto nevychováva, ktorí nemajú prácu. Zdôraznil tak význam posilňovania vzťahov: sociálnych, rodinných, osobných. Opravdivé miesto stretnutia, kde pravda, dobro a krása sú v dokonalej harmónii.
Vo svojich odpovediach mladým ich pápež František povzbudil ku komunikovaniu svojich skúseností, aby aj ostatní mohli byť nimi inšpirovaní, ako aj k počúvaniu toho, čo hovoria druhí. Pri takejto komunikácii nikto nevelí, nenariaďuje, a všetko funguje, povedal a zdôraznil spontánnosť v komunikácii, pretože komunikovať znamená dávať, komunikácia znamená štedrosť, úctu, vylúčenie akejkoľvek formy diskriminácie.
Chlapec, pochádzajúci z najväčšieho tureckého mesta, na hranici európskeho kontinentu, pápežovi ďalej povedal: „My študenti nechceme svet plný zločinov a chudoby, chceme, aby sa zabudlo na rasizmus a diskrimináciu.“ Svätý Otec potešený, že počuje o odmietaní násilia, odpovedal: „Toto musíte kričať zo srdca, z vnútra. Chceme pokoj!“ A dodal hlbokú reflexiu: „Budúcnosť je vo vašom srdci, je vo vašej mysli a je vo vašich rukách! Lepšiu budúcnosť vytvoria mladí dvoch kvalít: mladí s krídlami a mladí s koreňmi. Mladí, ktorí majú krídla, aby mohli lietať, aby mohli snívať, tvoriť, a ktorí majú korene, aby cez ne čerpali múdrosť starších, ktorú nám môžu dať len oni. Mať krídla a snívať o dobrých veciach, snívať o lepšom svete, na protest proti vojne. Na druhej strane rešpektovať poznanie získané od starších, rodičov, starých rodičov, starší ľudí.
Takže mandát, zverený pápežom Františkom mladým, znie: „Budúcnosť je vo vašich rukách. Jej základným presvedčením je, že mládež potrebuje komunikovať, ukázať svoje hodnoty a deliť sa o ne. Uviedol tiež tri hlavné piliere: vzdelávanie, šport a kultúra. Ako vysvetlil, šport je dôležitý, pretože nás naučí hrať v tíme, chráni od sebectva. Je dôležité pracovať v tíme, študovať v tíme a vydať sa na cestu života v tímoch, povedal Svätý Otec.
Nasledovalo osobitné odporúčanie v reakcii na mladých Salvádorčanov: „Buďte opatrní! Bráňte sa pred tými, ktorí vás chcú atomizovať a obrať o silu skupiny! Sú skupiny, ktoré sa snažia o deštrukciu, ktoré vyhľadávajú vojnu a ktoré nedokážu robiť tímovú prácu.
Blízky východ, pokoj a dialóg boli v popredí stretnutí pápeža Františka so Šimonom Peresom a následne s princom Jordánskeho hášimovského kráľovstva El Hassanom bin Talalom. Prvou z nich bola audiencia bývalého prezidenta Izraela Šimona Peresa. Pápeža o ňu požiadal preto, aby ho informoval o svojej činnosti a svojich projektoch či iniciatívach za pokoj v tomto období, keď zanechal priamu politickú činnosť.
Bola to audiencia dôležitá a dlhá: Pápež jej chcel venovať potrebný čas aj vzhľadom na veľkú úctu a pozornosť voči Šimonovi Peresovi, ktorého nazval ‚mužom pokoja‘, ‚prezieravým mužom veľkých obzorov‘. Peres mu mohol doširoka predstaviť svoje názory, svoje iniciatívy na podporu mieru s pomocou náboženských vodcov. Pápež osobne neprevzal nijaké mimoriadne záväzky, ale samozrejme vyjadril so všetkou pozornosťou svoju úctu k podnetom bývalého prezidenta Peresa, garantoval pozornosť dikastérií Rímskej kúrie, ktoré sú obzvlášť zaangažované v tejto oblasti.
Pápež tiež zdôraznil, povedal mi to na konci audiencie so súhlasom Peresa, že iniciatíva modlitby za mier, ktorá sa konala tu vo Vatikáne za účasti Peresa a Abu Mazena, sa nemôže v žiadnom prípade považovať za zlyhanie zoči-voči udalostiam, ktoré nasledovali potom. Bola skôr otvorením dverí, ktoré naďalej zostávajú otvorené a vďaka ktorým môže dôjsť k podpore rozvoja mnohých iniciatív a rastu hodnôt.
Audiencia s jordánskym princom bola podobná, typu prezentácie, pretože jordánsky princ predstavil pápežovi činnosť nadácie, inštitútu, ktorý založil a viedol, a ktorý je zameraný na dialóg a medzináboženské úsilie v prospech pokoja v aktuálnom kontexte násilia, na význam dialógu medzi náboženstvami pre ľudskú dôstojnosť a mier, na pomoc chudobným v dobe globalizácie, na výchovu mladých ľudí k bratstvu, zdôrazňujúc rešpekt voči ľudskej dôstojnosti... A v tomto všetkom je nadácia v úzkej jednote záujmov s náboženstvami, ktoré uznávajú za svoj spoločný princíp takzvané zlaté pravidlo: «Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe. Rob druhým to, čo chceš, aby robili tebe.» Takže toto je spoločná základňa, spoločný menovateľ, pri ktorom sa stretávajú veľké náboženstvá, aby šírili pokoj a zároveň šírili aj všeobecné dobro ľudstva. Aj audiencia s jordánskym princom bola dlhá, trvala viac než pol hodinu.
Pri pravidelnom stretnutí s veriacimi pri generálnej audiencii venoval Svätý Otec František v rámci svojho cyklu katechéz o Cirkvi téme „Cirkev je matka“. Pred zaplneným námestím sv. Petra na úvod pripomenul, že kresťanom sa človek nestáva sám, ale uprostred Cirkvi. V duchu konštitúcie II. vatikánskeho koncilu o Cirkvi Lumen gentium dal do súvisu materstvo Panny Márie s materstvom Cirkvi, ktoré predstavuje „jeho predĺženie v dejinách“.
Ježišov zrod v lone Panny Márie predstavuje „predohru zrodu každého kresťana v lone Cirkvi,“ vysvetlil Svätý Otec a dodal: „Náš prvý brat Ježiš sa narodil z Márie, je vzorom, a my všetci sme sa zrodili v Cirkvi.“ Kresťania teda nie sú sirotami, majú matku Cirkev a matku Máriu. Ako matka je Cirkev ochotná dávať svoj život za svoje deti.
Za pontifikátu pápeža Františka sa arabčina pri generálnych audienciách ozýva pravidelne. Svätý Otec venoval svoje otcovské slová najmä Iračanom: „Srdečne pozdravujem arabsky hovoriacich pútnikov, zvlášť tých, ktorí pochádzajú z Iraku.
V príhovore poľským pútnikom Svätý Otec venoval pozornosť výročiu rozpútania II. svetovej vojny: „Zdravím poľských pútnikov. Drahí priatelia, v týchto dňoch si v rôznych poľských mestách pripomínate 75. výročie začiatku II. svetovej vojny. Zverujeme Božiemu milosrdenstvu tých, ktorí stratili život z lásky k vlasti a k bratom, vzývame dar pokoja pre všetky národy Európy a sveta na orodovanie Panny Márie, Kráľovnej pokoja.
V rámci pozdravu talianskych pútnikov pápež František vyjadril obavy z ťažkej situácie mnohých rodín v oblasti Terni, kde oceliareň Thyssenkrupp plánuje veľké prepúšťanie zamestnancov. Svätý Otec vyslovil výzvu, aby neprevládla logika zisku, ale logika solidarity a spravodlivosti: „Pri každej otázke, aj tej pracovnej, vždy patrí ústredné miesto osobe a jej dôstojnosti! S prácou sa nezahráva!
Bezhriešny Spasiteľ pred zlovestným Sanhedrinom, 2. časť (Lukáš 22:63-71)
Prehľad Kľúčových Tém
| Téma | Popis |
|---|---|
| Novosť evanjelia | Evanjelium prináša radosť, slobodu a novosť, čo nás vyzýva zanechať zastaralé štruktúry. |
| Materstvo Cirkvi | Cirkev ako matka sprevádza, pozdvihuje a chráni svoje deti, pričom má za vzor Pannu Máriu. |
| Stretnutie s Kristom | Sila kresťanského života spočíva v stretnutí s Kristom, ktorý nás zachraňuje od našich hriechov. |
| Dialóg a mier | Význam dialógu medzi náboženstvami a kultúrami pre dosiahnutie pokoja a rešpektu k ľudskej dôstojnosti. |
Duccio di Buoninsegna - Ježiš pred veleradou