V kresťanstve zohráva pokora a detská viera kľúčovú úlohu v našom vzťahu s Bohom. Biblia nám prináša mnoho odkazov na deti a detstvo, ktoré nám pomáhajú lepšie pochopiť našu vieru. Ježiš Kristus nás vyzýva, aby sme sa stali ako deti, aby sme mohli vstúpiť do nebeského kráľovstva. Čo to znamená a prečo je to také dôležité?
Ikona Ježiša Požehnávajúceho Deti zobrazuje scénu, v ktorej Ježiš prejavuje svoju lásku, starostlivosť a požehnanie najmenším a tým, ktorí k nemu prichádzajú s čistým a jednoduchým srdcom.
Pokora a závislosť
Ježiš zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: "Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve." (Matúš 18, 3-4)
Táto pasáž zdôrazňuje dôležitosť pokory a závislosti od Boha. Malé deti sú zraniteľné a úplne závislé od druhých, čo je obrazom pokory, ktorou sa stávame najväčšími v Božom kráľovstve. Absolútna závislosť je tou pokorou, ktorou sa stávame najväčšími v božom kráľovstve. Tento nový človiečik, totálne závislý od mamy a starostlivosti rodičov je obrazom dieťaťa, ktoré mal na mysli Ježiš.
Byť ako deti znamená, že sa máme byť pokorní a uvedomiť si, že nemáme odpovede na všetko. To znamená, že musíme úplne závisieť na Bohu a veriť Mu. Na druhej strane sú oblasti života, v ktorých potrebujeme duchovne dospieť. Nie je nič zlé na tom byť duchovným bábätkom, keď si nový vo viere.
Úprimnosť a dôvera
Čo vás prvé napadne, keď sa povie "dieťa"? Deti sú úprimné, dôverčivé, bezprostredné, milujúce, nevinné, bez predsudkov, otvorené a tvorivé. Biblia učí, že ako kresťania sa máme našou vierou podobať deťom.
Detská viera je charakteristická svojou jednoduchosťou a dôverou. Deti prijímajú veci tak, ako sú, bez zbytočných otázok a pochybností. Aj my by sme mali s takouto dôverou pristupovať k Bohu a Jeho slovu.
Ochrana maličkých
Pán Ježiš zdôrazňuje, že pohoršiť, zraniť týchto najmenších je v očiach Krista veľmi vážny problém. V 18.kapitole Matúša vidíme dieťa aj stratenú ovcu na jednom brehu. Obe sú úplne závislé na Pastierovi. Obe potrebujú starostlivosť a záchranu. Jedinou cestou záchrany je most kríža.
"Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny." (Matúš 18, 6)
Pohoršenie je to, pre čo strácame vieru. Malé deti sú zraniteľné a úplne závislé od druhých. Pohoršiť, zraniť týchto najmenších je v očiach Krista veľmi vážny problém.
Duchovná zrelosť
Je dôležité nájsť rovnováhu medzi detskou vierou a duchovnou zrelosťou. Apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sme neboli ako deti podliehajúce kadejakým názorom svojho okolia, ale aby sme sa vždy držali pravdy a lásky a tak boli stále podobnejší Kristovi.
"Potom už nebudeme ako deti podliehať kadejakým názorom svojho okolia, jeho falošnosti a prefíkaným zvodom. Namiesto toho sa vždy budeme držať pravdy a lásky - budeme hovoriť pravdu, láskavo konať a žiť - a tak budeme stále podobnejší Kristovi, ktorý je našou hlavou." (Efezanom 4, 14-15)
Príklady svätých
Niektorí svätí práve v mladom veku - ako svätí Anton pustovník, František, Anton Paduánsky, Klára, páter Pio, Ján Mária Vianney a nespočetné zástupy iných - zobrali doslova tieto slová a žili ako i dnes žijú mnohí muži a ženy nasledovanie Ježiša v radikálnej chudobe. Takýto štýl života je blízky obrazu samotného Ježiša a prvotnej Cirkvi v Lukášovom podaní.
Výzva k nasledovaniu
Výzvu Ježiša bohatému mladíkovi z príbehu chápeme viac ako len evanjeliovú radu pre niektorých vybraných ľudí. Ježišova výzva zaznieva istým spôsobom každému, kto chce Ježiša nasledovať v konkrétnych životných podmienkach. Ježiš neutvoril totiž dvojitú cestu pre menej dokonalých a dokonalejších, bol vždy radikálny vo svojich požiadavkách.
Nasledovať Ježiša v chudobe a postoji odstupu od bohatstva, majetkov a mamony je iste pozvanie pre všetkých veriacich v Ježiša Krista a nielen tých. Nezabúdame na slová Ježiša, že je nemožné slúžiť Bohu a mamone. Evanjeliovo prijatá chudoba nám dáva slobodu voči osobám, veciam, postaveniu v tomto svete, kde sme pútnikmi, a vždy máme po nej túžiť...
Pokora a milosrdenstvo
V istom momente svätá Faustína uzrela pri svojom klášadle malého Ježiška, ktorý ju prosil, aby ho zobrala na ruky. Ježiš jej povedal: „Dobre mi je pri tvojom srdci." Aj keď bol malý, Faustína vedela, že je Boh. Ježiš sa na nás neraz pozerá ako na malé deti a je trpezlivý s našimi slabosťami.
Svätá Terézia z Lisieux, známa ako „doktorka Cirkvi“, prešla cestou detstva: „Som veľmi malá duša, ktorá môže Pánovi ponúknuť len veľmi málo vecí.“ A pretože bola taká „malá“, zverila svoj rast duchovným prostriedkom. Rozhodne zvykla hovoriť: „Áno, je to modlitba, je to obeta, ktoré mi dávajú všetku silu; sú to nepremožiteľné zbrane, ktoré mi dal Ježiš.“
Tri spôsoby prejavovania milosrdenstva
- Skutkom
- Slovom
- Modlitbou
Podľa Ježiša, v týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je viditeľným dôkazom lásky k Nemu.
Byť ako deti v Biblii znamená prijať pokoru, dôveru a závislosť od Boha. Zároveň je dôležité rásť v duchovnej zrelosti a nasledovať Krista v pravde a láske. Nech nás táto výzva sprevádza na našej ceste viery a pomáha nám priblížiť sa k nebeskému kráľovstvu.
tags: #jezis #pritahoval #deti #svojou #pokorou