Ježiš rozpráva zástupom: Posolstvo, svedectvo a podobenstvá z Biblie

Keď Ježiš dokončil dávať svojim učeníkom rozkazy, odišiel odtiaľ, aby učil a kázal v ich mestách. V Biblii nachádzame mnoho príbehov o tom, ako Ježiš Kristus rozprával so zástupmi ľudí, učil ich a uzdravoval. Tieto rozhovory a udalosti sú plné dôležitých posolstiev, svedectiev a podobenstiev, ktoré majú hlboký význam pre kresťanov dodnes.

Posolstvo Jána Krstiteľa a svedectvo o Ježišovi

Ján Krstiteľ, ktorý bol v žalári, počul o skutkoch Kristových a poslal k Nemu svojich učeníkov, aby sa Ho spýtali: „Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať?“ Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne.“

Keď poslovia odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vy šli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem-tam kolíše? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia mäkké rúcho, bývajú v kráľovských domoch. Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka? Áno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu.“

Ježiš zdôraznil dôležitosť Jána Krstiteľa slovami: „Veru vám hovorím: Medzi narodenými zo žien nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa, ale kto je najmenší v kráľovstve nebeskom, je väčší ako on. Odo dní Jána Krstiteľa až dodnes kráľovstvo nebeské trpí násilie a násilníci ho uchvacujú. Lebo všetci proroci aj zákon až po Jána prorokovali. Ale ak chcete prijať: on je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši, nech počuje!“

Podobenstvá o nebeskom kráľovstve

Ježiš často používal podobenstvá, aby zástupom priblížil zložité duchovné pravdy. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“

Učeníci sa Ho spýtali: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu.“

Ďalšie podobenstvá, ktoré Ježiš predniesol, zahŕňajú:

• Podobenstvo o kúkoli na roli
• Podobenstvo o horčičnom zrnku
• Podobenstvo o kvasu
• Podobenstvo o poklade ukrytom v poli
• Podobenstvo o kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly
• Podobenstvo o sieti, ktorú spustia do mora

Tieto podobenstvá slúžia na ilustráciu rôznych aspektov Božieho kráľovstva a na to, ako by mali ľudia reagovať na Božie slovo.

Karhanie nekajúcich miest

Ježiš karhal mestá preto, že sa nekajali, hoci sa v nich stalo najviac Jeho divov: „Beda ti, Chorazim; beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boli stali divy, ktoré sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a na popole. Ale vravím vám: Ľahšie bude v deň súdny Týru a Sidonu ako vám. A ty, Kafarnaum, budeš sa vari až do neba vyvyšovať? Zrútiš sa až do podsvetia. Keby sa v Sodome stali divy, ktoré sa stali v tebe, stála by až dodnes. Ale vravím vám, že ľahšie bude v deň súdny Sodome ako tebe.“

Ježiš chváli Otca a volá preťažených

V ten istý čas riekol Ježiš: „Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám; áno, Otče, lebo tak sa Ti páčilo. Všetko mi odovzdal môj Otec, a nikto nepozná Syna, len Otec, ani Otca nikto nepozná, len Syn a komu by Syn chcel zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“

Ježiš pred Pilátom a Herodesom

Pilát sa opýtal, či je ten človek Galilejčan. A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal.

Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi.Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človeku nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť.

Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ On k nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať.

Ukrižovanie a smrť Ježiša

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali.

Jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Tento však neurobil nič zlé.“ A dodal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu povedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Ježiš zvolal silným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po týchto slovách vydýchol naposledy.

Istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti.

Ježišove rozhovory so zástupmi, svedectvá o Ňom a podobenstvá, ktoré rozprával, sú dôležitou súčasťou Biblie. Poskytujú nám hlboké duchovné ponaučenia a ukazujú cestu k Bohu.

tags: #jezis #rozprava #zastupom