Kedy a kde sa narodil Ježiš Kristus?

Už takmer sedemnásť storočí sa slávi 25. december ako deň príchodu Ježiša Krista na svet. Od jeho narodenia sa počíta nový, kresťanský letopočet. Pritom dodnes nevieme, kedy presne sa Ježiš narodil.

Kresťanský letopočet sa počíta od 1. 1. 1, týždeň po narodení Ježiša Krista. Ale z analýzy historických prameňov, svedectiev a rôznych indícií súčasní historici odhadujú, že sa „syn Boží“ mohol narodiť medzi 12. rokom pred kresťanským letopočtom a 6. rokom tohto letopočtu. Predstavme si, že by sa Ježiš narodil v skutočnosti naozaj o 12 rokov skôr. To by sa museli prepísať všetky dejepisy a preprogramovať všetko možné.

V slovenčine sa roky pred narodením Ježiša označujú aj ako roky pred Kristom (skrátene pred Kr., prípadne po Kr.). Ako prvý sa pokúsil vypočítať rok Ježišovho narodenia rímsky mních Donysius Exiguus (Dionýz Malý), ináč pápežský archivár roku 525. Urobil tak na základe historických záznamov, dostupných v 6. storočí. Mních sa dokázateľne mýlil, napriek tomu sa podľa jeho nesprávneho výpočtu začal používať nový, čiže kresťanský letopočet.

Rôzne moderné štúdie kladú dátum Ježišovho narodenia medzi 12. rok pred n. l. (čas preletu Halleyho kométy, ktorá mohla byť betlehemskou hviezdou) a rok 6 n. l. Iný názor vychádza zo spojitosti Vianoc s obdobím vlády Herodesa I. Veľkého, kráľa Judska, čiže do roku 4 pred n. l. (keď zomrel). Je však spoľahlivo známe, že Quiriniovo provinčné sčítanie sa uskutočnilo v roku 6 n. l. Pred desiatimi rokmi zisťoval dátum narodenia Ježiša taliansky cirkevný historik Giorgio Fedalta, pričom využil výsledky pozorovaní Námorného observatória USA (U. S Naval Observator) vo Washingtone.

Pre mnohých bádateľov je naďalej otázny aj deň narodenia - 25. december. Robert D. Myers z Kalifornskej univerzity si lepšie posvietil na pasáž Lukášovho evanjelia, ktorá by mala dátum podporiť. Podľa nej boli v tom čase „na poli pastieri, ktorí v noci strážili svoje stáda“. Ibaže december v Judsku býva chladný a daždivý.

Je až nepochopiteľne, že deň narodenia Ježiša neuvádzajú evanjelisti, najbližší jeho učeníci, vo svojich správach. Pritom dobre poznal mnohé chronologické údaje, napríklad že Ježiš bol na ôsmy deň po narodení obrezaný a po splnení dní očisťovania ho uviedli do chrámu. Pre súčasníka je ešte menej pochopiteľná iná otázka: Prečo sa „Deň narodenia Spasiteľa“ - Vianoce - začal sláviť až v 3., resp. 4. storočí?

Aj keby to bola pravda, otázka ostáva: prečo až po toľkých rokoch? Pohania a Židia mali k narodeninám odlišný postoj. Pohania oslavovali svoje narodeniny bohatým jedlom, rôznymi radovánkami a veselosťou. Na druhej strane, Židia narodeniny neslávili. V Biblii sú zmienky o oslavách narodenín, ale samých tyranov a mizantropov vrátane Herodesa. Navyše Židia mali viac ako iné národy rozvinuté vedomie vrodenej hriešnosti človeka, a preto mnohí videli v plodení detí začiatok všetkých bolestí a utrpení človeka.

Pohľad starozákonného judaizmu na narodenie sa nemohol neprejaviť v názoroch prvých kresťanov. Podľa zvyku svojich predkov narodeniny neslávili. Je príznačné, že ešte v treťom storočí nabádal Órigenes, cirkevný učiteľ a teológ kresťanov, aby neoslavovali narodeniny. Už aj preto kresťania v prvých dvoch storočiach nemali sviatok Narodenia Krista, na tento deň sa akoby zabudlo a nepociťovala sa potreba ho sláviť. Najväčším sviatkom v roku bola pre nich Veľká noc.

Až v treťom storočí sa postupne menilo prostredie, v ktorom sa uskutočňovalo hlásanie evanjelia. Vráťme sa ešte na chvíľu k 25. decembru. Prečo si kresťania zvolili za sviatok narodenia Ježiša práve tento deň? Veď grécky píšuci cirkevný spisovateľ Klement Alexandrijský zo začiatku 3. storočia určil dátum Kristovho narodenia na 17. alebo 18. novembra.

Na rovnaký deň predsa pripadal pohanský sviatok Narodenia večného slnka, ktorý zaviedol rímsky cisár Aurelián o niekoľko desaťročí skôr, roku 274. Ale oveľa dlhšie sa v tom období konali aj saturnálie, zimné oslavy starorímskeho boha Saturna. Trvali od 17. do 23., resp. 25. decembra. Zavedením sviatku Večného slnka sa cisár Aurelián pokúsil dodať pohanský význam dňu, ktorý už bol pre rímskych kresťanov dôležitý.

Kritici katolíckej cirkvi dodnes tvrdia, že Vianoce mali potlačiť pohanské sviatky. Kresťania ukradli sviatok pohanom, pričom mu vtlačili celkom iný význam - to je názor radikálnych ateistov. Otázka však nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá, a dodnes vyvoláva ostré spory.

Podľa jednej verzie - zo Životopisov svätých - práve v ten deň sa naplnilo deväť mesiacov od slávnosti Zvestovania Pána, keď Pannu Máriu navštívil anjel, aby jej oznámil, že sa stane matkou dávno očakávaného Vykupiteľa. Kto veľmi verí, uverí aj v nepoškvrnené počatie. Ľuďom s vlažnou vierou je asi bližšia verzia o starom sviatku zimného slnovratu, ktorému kresťania dali novú náplň. Už to nebola len oslava príchodu nového svetla v prírode, ale „nového svetla, ktoré nikdy nezhasne“.

Čiže svetla duchovného v osobe Ježiša Krista a jeho učenia. Dosť na tom, že cisár Konštantín dal krátko po prvom nicejskom koncile roku 325 postaviť v Betleheme chrám s oltárom pod jaskyňou, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. Odvtedy sa podľa Usenera rozšírilo vo východných cirkvách slávenie sviatku Narodenia Krista.

Z opisu pútničky Sylvie Akvitanskej, ktorá navštívila Svätú zem niekedy v druhej polovici 4. storočia, vyplýva, že v predvečer sviatku prišiel do Betlehema z Jeruzalema patriarcha s jeho duchovenstvom. Od večera až do neskorej noci sa konala bohoslužba. Potom sa patriarcha s mnohými veriacimi a pustovníkmi vrátil do Jeruzalema. Patriarcha, ktorý prišiel do Jeruzalema, na úsvite pokračoval v bohoslužbe v Chráme sv. vzkriesenia.

Potom sa po krátkom odpočinku slávila liturgia na Golgote, mieste, kde bol ukrižovaný Ježiš. Na druhý deň sa konala procesia do vidieckeho Kostola sv. Lazára, 30. decembra sa zopakovala bohoslužba v Chráme sv. vzkriesenia a 31. decembra na Golgote. V samotnom Betleheme sa konala slávnostná bohoslužba osem dní, čiže vrátane 1. januára.

Prijatie kresťanstva sa odrazilo aj na slávení významných dní počas roka. Pôvodné pohanské sviatky začala cirkev nahrádzať slávením nedele a sviatkov svojich svätých. Ak by sa Ježiš narodil v skutočnosti naozaj o 12 rokov skôr, museli by sme prepísať všetky dejepisy a preprogramovať všetko možné.

Ako prebiehal na Veľkej Morave rituál zimného slnovratu a nasledujúce slávnosti, nie je celkom jasné. Dnes už ťažko zistíme, kde na našom území sa prvýkrát slávili Vianoce a ako. Napodobili slávnosti v Jeruzaleme a Betleheme koncom 4. storočia? Asi nie celkom, lebo oslava hlavných sviatkov už ani tam netrvala osem dní, ale iba tri dni.

Svätý Matúš vyslovene hovorí, že Ježiš sa narodil „za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme“ (Mt 2,1; porov. 2,5.6.8.16) a to isté aj svätý Lukáš (Lk 2,4.15). Štvrté evanjelium sa o tom zmieňuje nepriamo. Keď sa diskutovalo o Ježišovej totožnosti, „niektorí zo zástupu hovorili: ‚Toto je naozaj prorok.‘ Druhí tvrdili: ‚Mesiáš je to.‘ Ale iní namietali: ‚Vari z Galiley príde Mesiáš?! A nehovorí Písmo: »Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid«?!‘“(Jn 7,40-42).

Štvrtý evanjelista je tu ironický: on i kresťanský čitateľ vie, že Ježiš je Mesiáš a že sa narodil v Betleheme. Niektorí Ježišovi odporcovia chcú dokázať, že Ježiš nie je Mesiáš, a hovoria preto, že ak by ním bol, bol by sa narodil v Betleheme, ale oni naopak vedia (myslia si, že vedia), že sa narodil v Nazarete. Evanjelista teda aj na základe tvrdení Ježišových odporcov dokazuje, že Ježiš je Mesiáš. Všeobecná zhoda medzi veriacimi a bádateľmi trvala viac ako 1900 rokov.

V minulom storočí však niektorí bádatelia tvrdili, že Ježiš je v celom Novom zákone označovaný ako „Nazaretský“ (ten, ktorý je alebo pochádza z Nazareta) a že zmienka o Betleheme ako o mieste jeho narodenia je výmyslom prvých dvoch evanjelistov, ktorí pridávajú Ježišovi jednu z charakteristík, ktoré sa v tom čase pripisovali budúcemu mesiášovi: je Dávidov potomok a narodil sa v Betleheme.

Isté je, že takáto argumentácia nič nedokazuje. V prvom storočí sa o budúcom mesiášovi hovorilo mnoho vecí, ktoré sa v Ježišovi nenaplnili, a z toho, čo vieme - napriek všetkému zdaniu (Mt 2,5; Jn 7,42) -, sa nezdá, že by narodenie v Betleheme bol dôkaz, na ktorý sa najčastejšie odkazovalo.

Mali by sme skôr uvažovať opačným smerom: keďže Ježiš, ktorý pochádzal z Nazareta (t.j. bol tam vychovaný), sa narodil v Betleheme, objavujú evanjelisti v starozákonných textoch, že sa na ňom táto mesiášska vlastnosť naplnila. Údaje z evanjelií potvrdzujú aj všetky svedectvá tradície.

Svätý Justín, ktorý sa narodil v Palestíne okolo roku 100 n. l. , sa asi o 50 rokov neskôr zmieňuje o tom, že Ježiš sa narodil v jaskyni neďaleko Betlehema (Dialóg 78). Aj Origenes o tom podáva svedectvo (Proti Celsovi 1,51). Apokryfní evanjelisti svedčia o tom istom (Pseudo-Matúš, 13; Jakubovo protoevanjelium, s. 18).

Tajomná atmosféra polnočnej omše z 24. na 25. decembra je pre dve miliardy veriacich na svete oslavou narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Popri Veľkej noci a Turiciach sú dnes Vianoce najväčším cirkevným sviatkom. V prvých storočiach kresťania narodenie Ježiša Krista ako sviatok neslávili. Cirkevní otcovia dokonca v prvých storočiach protestovali proti tomu, aby sa Ježišove narodeniny oslavovali ako narodeniny pozemského kráľa či pohanskej modly. Vianoce sa začali sláviť až v 4. storočí.

Dátum náboženského sviatku však so skutočným dňom narodenia Krista veľa nemal spoločné. Ani dnes kresťania nie sú úplne jednotní. Katolíci, protestantské cirkvi a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych Vianoce slávi podľa juliánskeho kalendára - 6. januára.

Presný dátum, kedy sa Ježiš narodil, nie je dodnes známy. Aj keď počiatok nášho letopočtu sa stanovil „od narodenia Krista", v skutočnosti sa Ježiš Kristus v roku 1 či 0 nenarodil. Autor nášho letopočtu mních Dionýz Exiguus sa totiž pri výpočte letopočtu pomýlil. Podľa posledných odhadov sa Kristus narodil o 6 - 7 rokov skôr. O tom, kedy sa narodil Ježiš, nie je v Biblii žiadna zmienka.

Príbehu narodenia Ježiša sa v Biblii venujú len dve evanjeliá - Lukáša a Matúša. Ďalšie dve evanjeliá (Marka a Jána) opisujú život Ježiša až od jeho krstu v dospelosti. Lukášovo evanjelium uvádza isté historické pozadie: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete." (Lk 2,1) Augustus žil v rokoch 30 pred Kr. - 14 po Kr.). Podľa Matúša spadá Ježišovo narodenie do čias kráľa Herodesa, teda pred rok 4 pred Kr., keď Herodes zomrel. Ďalšou stopou pri odhadoch boli napríklad aj Keplerove astronomické výpočty o hviezde mudrcov, ktorá mohla byť pozorovateľná približne v roku 7 pred naším letopočtom.

Podľa Encyklopédie Britannica existuje až 133 rôznych názorov na rok, v ktorom sa Ježiš narodil, a to v rozhraní rokov 7 pred Kr. až po rok 6.

V prvých storočiach veriaci oslavovali najmä Kristovo zmŕtvychvstanie. Bežné okamihy z Ježišovho života boli skôr v úzadí. Aj keď mnohí veriaci chodili do jaskyne v Betleheme, kde sa Ježiš narodil, o oslave narodenín sa neuvažovalo. Z 2. a 3. storočia sú dokonca doklady, o tom, ako cirkevní hodnostári protestovali proti snahám oslavovať narodenie Krista s tým, že tak robia len pohania.

Prvá zmienka o slávení narodenia Krista 25. decembra je z roku 336, podľa zápisu v náboženskom kalendári sa tak malo stať v Ríme. V tom Ríme, kde sa v čase od 17. do 24. decembra pravidelne oslavovali pohanské Saturnálie, ktoré vrcholili veľkou a bujarou oslavou 25. decembra. Bola to oslava na počesť narodenia Slnka. Preto sa aj ten deň volal Natalis Solis Invicti - narodeniny neporazeného Slnka. Táto pohanská oslava zimného slnovratu vychádzala z východného Mithrovho slnečného kultu (podľa iránskeho mystického boha Mythra) a cisár Aureliánus ho v roku 275 ustanovil za štátny sviatok v celom rímskom impériu.

Teológ Peter Caban z Teologickej fakulty v Bratislave, ktorý sa podrobne venoval pôvodu vianočných sviatkov, hovorí, že o určení dátumu Vianoc existuje viac hypotéz, ale najčastejšie sa uvádzajú dve.

Podľa tzv. „hypotézy vypočítateľnosti" sa dátum určil tak, že ku dňu Zvestovania sa pripočítalo 9 mesiacov (čo je trvanie vývoja dieťaťa v tele matky). „Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december," uvádza Caban v diele Vianoce a ich okruh slávenia.

Druhá rozšírená hypotéza súvisí so spomínaným pohanským sviatkom. „Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov. Napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol iustitiae (Mal 3,20); Kristus - Svetlo sveta - Lux mundi (Jn 8,12)," píše Caban. Sviatok sa postupne rozšíril do Afriky, Európy a celého západného kresťanského sveta.

Cirkevný otec Ján Zlatoústy v roku 386 vo svojej kázni v Antiochii hovoril, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete.

Je dosť pravdepodobné, že Ježiš sa práve v decembri nenarodil. „Ignác Antiochijský radil dátum Kristovho narodenia podľa výpočtov na jarný čas, Klement Alexandrijský sa domnieval, že 20. máj je týmto dňom, čo sa aj niekedy akceptovalo v Palestíne, lebo sa tam máj všeobecne pokladal za mesiac narodenia. Anonymný spis De Pascha computus nazýva 28. marec dňom narodenia Krista ako Slnka spravodlivosti a zároveň tento deň pokladá za deň Kristovej smrti," hovorí Caban.

Decembru odporujú aj niektoré zmienky o počasí v Biblii. Niektorí historici na základe zmienky, že v čase počatia pastieri strážili svoje stáda, odhadujú, že to bolo v období medzi marcom a novembrom.

Východná cirkev pripojila v 3. storočí spomienku na narodenie Krista k sviatku zjavenia. I tam sa však inšpirovali aj pohanským sviatkom. V Egypte sa oslava narodenia Krista pripojila k oslave pohanského boha Dionýza. „V Egypte v 2. storočí vznikol sviatok Zjavenia (Epifania), slávený 6. januára spolu so sviatkom gréckeho boha zemskej plodnosti a vína - Dionýza, keď vody Nílu naberali magickú moc," vysvetľuje na stránke gréckokatolíckej cirkvi Anton Verbovský. Dodnes časť pravoslávnych veriacich slávi Vianoce 6. januára. Západ si 6. januára na Troch kráľov pripomína hlavne príchod mudrcov z Východu - Gašpara, Melichara a Baltazára.

Podľa polnočnej omše vznikol aj anglický názov Christmas z latinského Cristes Maesse, čo v preklade znamená Kristova omša. Jasličky sú vlastne zobrazením Lukášovho a Matúšovho evanjelia, v ktorom sa hovorí o pastieroch a mudrcoch z východu, ktorí prišli do Jeruzalema hľadať novonarodeného kráľa židovského a o svätej rodine. Od 7. storočia boli v rímskom kostole Santa Maria Maggiore (Panny Márie Snežnej) uctievané relikvie pôvodných jaslí. Prvé jasličky, tak ako ich v kostoloch poznáme dnes, postavil František z Assisi v roku 1223 v kostole v Greccio.

V chudobných jasličkách ležalo živé dieťa, okolo stála Mária, Jozef a mudrci z východu. Miestnym ľuďom tým chcel ukázať, že Boží syn sa narodil v chudobe. Postupne sa zvyk stavať scénu svätej rodiny s dieťaťom v jasliach rozšíril po kostoloch Európy. Výnimkou v našich krajinách bolo obdobie vlády Jozefa II., ktorý túto tradíciu zakázal.

Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša v tyrolskej obci Oberndorf. Vtedy táto melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na rieke Salzach a ich rodín, dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch.

Za túto pieseň vďačíme kňazovi Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu (narodil sa 11. decembra 1792 v Salzburgu). Učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, požiadal, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvomi sólovými hlasmi a - pretože organ mal poruchu - so sprievodom gitary.

V mnohých krajinách sa pôvodne dávali len na Mikuláša. V protestantských krajinách sa postupne tento zvyk preniesol na vigíliu Narodenia (Štedrý deň) a darčeky namiesto Mikuláša prinášal Ježiško. Darčekmi obdarúvali však aj starovekí Rimania počas sviatku zimného slnovratu deti a chudobných.

Stromčeky pôvodne zdobili hlavne kostoly. Do domácností sa dostali najprv v Nemecku, odkiaľ sa rozšírili po celej Európy. Mnohí kňazi však tento zvyk ako pozostatok pohanských zvykov zakazovali. Vo veľkom sa v Európe rozšírili v 18. a 19. storočí. Podľa jedného názoru korene tejto tradície siahajú až do Indie, kde v pútnickom meste Divali, neďaleko Kalkaty, miestni obyvatelia každoročne 25. decembra vešajú nádobky so sviečkami na stromy pri jazere. Stromčeky môžu mať pôvod aj v keltsko-germánskych oslavách slnovratu, pri ktorých sa používali vetvy ihličnatých stromov a imelo pre ich trvalú zeleň ako symbol stálosti života. Imelom a vetvičkami zdobili domy aj starí Rimania.

Majú pôvod v stredovekých hrách. "Traja králi" chodili s hviezdou po domoch, spievali piesne o mudrcoch z východu a vyberali dary. Príbytky označili písmenami C+M+B, čo v latinčine znamenalo Christus mansionem benedicat (Kristus nech požehná príbytok), v ľudovom chápaní to boli skratky mien troch kráľov. Koledovať znamenalo navštevovať priateľov a príbuzných a želať im dobrú úrodu v budúcom roku.

Pôvodne chodievali koledovať kňazi a učitelia, a takto si vyberali odmenu v naturáliách. Kult „Troch kráľov" bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155 - 1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.

O vzniku sviatku Vianoc hovorí cirkevný historik JOZEF HAĽKO z Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. Aký je pôvod vianočných sviatkov? Je pravda, že cirkev nimi v 4. storočí prekryla pohanský sviatok zimného slnovratu, ktorý sa v decembri oslavoval v Ríme?

„Skutočne bol najprv slávený sviatok zimného slnovratu, v deň, keď začína byť viac svetla. Ježiš sám o sebe v evanjeliu symbolicky hovoril 'ja som svetlo sveta'. A tak stanovenie oslavy jeho narodenia na deň slnovratu je v podstate len naplnením tohto symbolu. Nejde o nijaké umelé či násilné prekrývanie pohanského sviatku, ale o istú inkulturáciu - čo znamená, že sviatok, ktorý už existoval, dostal hlbšiu náplň v tom zmysle, že to svetlo je personifikované a je ním Ježiš Kristus, ktorý sa rodí."

V Biblii sa nikde presný dátum narodenia Krista neuvádza. Teda 24. december nie je dátum, keď sa Ježiš narodil?

„To ani nikto netvrdí, nie je to sviatok, ktorý by sa snažil presne identifikovať dátum narodenia. Bol to pohanský sviatok zimného slnovratu, ktorý dostal kresťanskú náplň."

Historici hovoria, že sú to pozostatky pohanských tradícií.„V istom období, keď sa pohanstvo a kresťanstvo stretávali, tak sa určité prvky z jedného náboženstva preniesli do druhého. Cirkev sa od takýchto pohanských zvykov dištancovala a vždy poukazovala na to, že Vianoce sú sviatkom narodenia Ježiša Krista a treba sa sústrediť na túto skutočnosť."

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové dátumy a udalosti spojené s určením dátumu narodenia Ježiša Krista:

Presný dátum narodenia Ježiša Krista ostáva neznámy, avšak Vianoce sú časom osláv a pripomienky si jeho príchodu na svet.

tags: #jezis #sa #narodil #texty