Čo robí Ježiša šťastným? Hľadanie trvalého šťastia skrze vieru

Možno patríš k tým šťastným ľuďom, ktorí mali a majú dobrý život, si plný (plná) síl a raduješ sa so svojím partnerom, deťmi, vnúčatami, pravnúčatami. Spokojnosť sa dedí z generácie na generáciu, či už ide o intelektuálnu úroveň, športové alebo umelecké nadanie, resp. lásku k prírode či poľnohospodárstvu. Radovať sa z toho, že „dobré jablko nepadlo ďaleko od stromu“ a že tvoj život a rod sú v mnohých ohľadoch požehnané. V našom vnútri existuje želanie, aby to tak zostalo navždy. Ale aj rozum hovorí, že to nie je úplne možné, alebo že to nemôžeš zaistiť. Neduhy staroby sa môžu začať objavovať, tí naši „mladí“ môžu robiť chyby, aj veľké „kopance“, a napokon, raz z tohto sveta všetci odídeme…

Pán Boh však ponúka oveľa viac, pomoc a ochranu, ktoré siahajú nad naše najväčšie očakávania. Uisťuje nás, že to On sám „všetko učinil krásne a v pravý čas, aj ľuďom dal do srdca túžbu po večnosti“ (Kazateľ 3:11). Je správne zveriť svoju dušu Bohu a získať istotu večného života s Ním, a zároveň Mu zveriť všetkých blízkych ľudí, na ktorých nám tak veľmi záleží (dom, rodinnú firmu, statok). Jedna z najlepších a najrozumnejších vecí, ktoré v tejto situácií môžeš urobiť, je požiadať Ho o to.

Možno máš malú vieru a len hmlisto si niečo pamätáš z hodín náboženstva či z pár polnočných v kostole. Veľkému Bohu však stačí aj malá viera a úprimné srdce. Skús Mu vyznať napr. „Pane Bože, ďakujem Ti za všetko dobré, čo v živote stretlo mňa a moju rodinu. Odpusť, prosím, chyby a nedostatky, aj všetky hriechy voči Tebe. Prosím Ťa, Pane Ježišu, Synu Boží, príď a vládni v mojom živote aj v živote mojej rodiny ako skutočný Pán a Spasiteľ. Dávaj sa nám denne poznávať, dopraj nám život v zdraví a s dobrou mysľou, ochraňuj nás, rozmnožuj svoje požehnanie v každej ďalšej generácií, daruj nám úprimný vzťah s Tebou a večný život, aby sme raz mohli byť všetci šťastne na večnosti spolu s Tebou. Ďakujem Ti a tak ako viem, verím, že vstupuješ do môjho života, a ja Ťa príjmam za svojho Spasiteľa.

Všetko má svoj čas. Aj keď Biblia hovorí, že „deň spásy je dnes“, je tiež pravda, že „všetky veci pod nebom majú svoj čas“. Prijatie Pána Ježiša je rozhodnutie, ktoré sa musí urobiť vedome, slobodne a radostne 😊. Pretože ťa Pán Boh má naozaj rád a do ničoho ťa nemanipuluje, bude ti ponúkať tento vzťah lásky a večný život aj naďalej, až do tvojho posledného rozhodnutia v tvojom srdci. Po tejto skúsenosti, ako hovorí Božie slovo, už to nebude možné zmeniť. Pamätaj si, že do večnosti pôjdeme s tým, čo sme si na zemi vybrali - s Ježišom, alebo bez Neho.

Pripomíname si, že Pán Ježiš, Boží Syn, zomrel za ľudské hriechy, bolesti, trápenie a bol vzkriesený - jedine prostredníctvom Neho je možné, aby ti Boh odpustil a dal večný život s Ním. „Nikto neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze Ježiša“ (Ján 14:6). Variant „bez Ježiša a bez odpustenia“ má svoj večný a trvalý následok - oddelenie od Božej milosti a dobrých vecí, pretože človek bez Ježiša Krista zomrie s neodpustenými hriechmi a v oddelení od Boha - a nebude na večnosti s Ním (Ján 8:24 a Rimanom 6:23).

Ak ešte stále váhaš, modli sa, napríklad, takto: „Pane Ježišu, ďakujem Ti za poznanie, ktoré mám teraz, ale úprimne - ešte váham. Prosím Ťa, prichádzaj do môjho života znovu a znovu a premáhaj ma svojou láskou natoľko, že dospejem k ozajstnej viere, ku plnému prijatiu Teba ako svojho Pána a Spasiteľa a ku prijatiu večného života. Pomôž mi, aby som Ťa v živote neminul/a. Ďakujem Ti za to.

Každá cesta sa začína len jednoduchým, ale rozhodným vykročením. A z malých začiatkov môže vyrásť veľké dielo, ktoré pretrvá v nasledujúcich generáciach. Pán Boh pozná naše priania a obavy a vypočúva úprimné modlitby za nás aj našich blízkych. V jednej zásadnej modlitbe Mu môžeme zveriť seba aj všetko, čo máme a potom každý deň prosiť a ďakovať za našich blízkych, aj tých, ktorí v Neho ešte neveria.

Blahoslavenstvá: Cesta k pravému šťastiu

Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:

Blahoslavenstvá patria do múdroslovnej literatúry, ktorá vždy bola teológiou praxe. Kládla si otázky, čo je v živote dôležité, ako vyzerá šťastný život a v čom je jeho zmysel. O tom, kto je opravdivo šťastný Ježiš nemohol rozprávať starými frázami. Skôr prekvapivo a v protikladoch, aby donútil ľudí premýšľať. V zmysle, že možno aj Dávid bol pri svojich ovciach šťastnejší, ako s generálmi a finančníkmi po svojom boku. Ježiš svojich poslucháčov opätovne vyprovokoval, ale potom to bolo treba ustáť! Či sa mu to podarilo, záleží i na nás.

V našom kontexte by sme sa mohli napríklad pýtať ako to, že má byť šťastný ten, kto sa psychicky zrútil alebo ten, ktorého hľadá polícia? Ježišova odpoveď o ich šťastí znie: Lebo majú otvorené dvere do Božieho kráľovstva! Asi prvé čo nás napadne, že čím si to zaslúžili? Ničím. Ako svojim učeníkom, Ježiš aj nám vysvetľuje, že na zástupy či „sebránku“, ktoré ho hľadajú, sa máme dívať s úctou. Áno, je medzi nimi mnoho nevyrovnaných a pochybných ľudí, ale režisérom Božieho kráľovstva nie sme my (našťastie), ale On. Šťastné nebeské občianstvo dostávajú v prvom rade chudobní, plačúci, hladní, tichí… Občianstvo, v ktorom i nás bude robiť naplno šťastným chudoba, milosrdenstvo, pokojamilovnosť atď. Lenže bez hlbokého puta s Ježišom to sotva dáme. Nezachytíme jemnú frekvenciu toho špecifického, najtrvalejšieho šťastia s božskou zárukou.

Pred pár dňami sme oslavovali deň, ktorý má taký provokatívny prívlastok, že Deň šťastia (20. Je to sviatok, ktorý pred niekoľkými rokmi vyhlásila OSN na návrh Bhutánu. Večná je teda pre mňa taká skúsenosť, ktorá je úzko spätá so špikom života. Táto viera v neustálu činnosť nás vyčerpáva.

Večný život a skutočné šťastie

Marek v 10. Zoé aiònios sa naozaj v evanjeliu používa na odlíšenie od života ako psyché, teda od toho, ktorý je spojený s dychom a ktorý sa raz skončí. Šťastie a živý/pramenitý (tzn. večný) život, dreň života, sú teda do istej miery synonymá. Ak teda šťastie patrí tomu, kto prináša svoje ovocie, tak večný život, život živých/pramenitých ľudí je potom ten, v ktorom sa to deje v každom okamihu. A ako sa to robí? Kristus, ktorý je hladný, vidí bujný figovník, priblíži sa k nemu, ale nenájde na ňom žiadne ovocie, a hoci text spresňuje, že nebolo obdobie zberu, Kristus strom preklína. Šťastie, čiže „večný život“, dosahujem vtedy, ak dokážem slobodne premeniť každý okamih na hmotu, tzn. Človek môže byť „vždy“ šťastný, tzn.

Vskutku, tomu mladíkovi, ktorý sa ho pýta, ako získať večný život, odpovedá, aby všetko zanechal a nasledoval ho, to znamená, aby žil svoj vlastný život ako „syn“ (ten, ktorý všetko prijíma/dostáva, aby potom všetko dával) a aby nestrácal čas vecami, ktoré si už overil a zistil, že mu neprinášajú trvalé šťastie. Šťastie, čiže „večný život“, dosahujem vtedy, ak dokážem slobodne premeniť každý okamih na hmotu, tzn. A ak sa to môže diať písaním, chôdzou, varením, prednášaním, či už s horúčkou, s úzkosťou, so strachom...

Ježiš v Nazarete: Príbeh o odmietnutí a poslaní

Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.Lk 4, 16-30

Ježiš má v nazaretskej synagóge reč, ktorá má programovú hodnotu. Cez verše Izaiáša prakticky oznamuje, že sa napĺňajú v jeho osobe, a preto je Mesiášom. Jeho rodáci sú najprv udivení, ale potom - keďže túžia vytĺcť „zisky“ z jeho schopnosti robiť zázraky a Ježiš to odmieta - sa obrátia proti nemu, až sa ho pokúsia zabiť. Boží Syn prichádza, aby ma oslobodil z toho väzenia, ktoré je mojím „egom“, ktoré je príležitosťou na hriech a vnútorné dusenie. Prichádza, aby otvoril oči môjho srdca, aby som mohol vidieť svetlo svojho života v objatí Otcovej lásky, ktorá dáva zmysel mojim dňom.

Osobná skúsenosť: Cesta k uzdraveniu a šťastiu vďaka Ježišovi

Dlhé obdobie som si prechádzala vecami, z ktorých som nevedela nájsť východisko. Roky ma trápili určité problémy, ktoré sa stále stupňovali a horšili. Posledné roky sa veci tak zhoršili, že som celkovo oslabla. Začala som mávať problémy na telesnej, kde som nevládala cvičiť. Pri cvičení sa mi zvykla zatočiť hlava alebo som cítila pocit na zvracanie. Pri behu a kondičných cvičeniach mi nevládalo srdce, pri ktorom ma tiež občas zvyklo pichať. Neustále som mala zvýšený srdcový tep, ktorý málokedy klesol pod hranicu 80 BMP. Okrem toho som začala dostávať skoro na dennom poriadku kŕče v bruchu, čo spôsobovalo aj ďalšie tráviace problémy ako časté striedanie hnačky a zápchy a celkové problémy s príjmom potravy. Začala sa mi horšiť imunita, čo znamenalo, že som bola chorá skoro každý mesiac.

Cez leto (2023) som sa rozhodla podstúpiť biblický krst, keďže som to videla ako jediné východisko z mojich problémov. Počas celého priebehu krstu som silno cítila Božiu moc a prítomnosť Ježiša. Cítila som, akoby som doslova začala novú etapu svojho života. Rozhodla som sa už nebojovať s problémami sama, ale nechať Ježiša, aby bojoval cezo mňa. Uvedomovala som si, že práve tým krstom - ponorením do vody a modlitbou oslobodenia bolo navždy všetko zlo z môjho života odstránené. Po krste som cítila Božie pôsobenie v mojom živote. Ale neskôr sa veci dočasne zhoršili. Akoby tým, že som prišla ku Bohu, ako ku svetlu, začalo sa dostávať na povrch to, čo bolo dlhodobo skryté v tme. Začali sa mi vyplavovať staré traumy a bloky z detstva, často som sa zrazu rozplakala a nevedela som ani prečo. Každá maličkosť ma dokázala rozhodiť. Stále som upadala do horších a horších stavov.

Všetko sa ešte viac zhoršilo po mojom nástupe na strednú školu. Problémy sa tak vystupňovali, či už zdravotné, alebo psychické, že som rozmýšľala nad tým, že vyhľadám odbornú lekársku pomoc. Pohoršilo sa mi trávenie ešte viac. Dospelo to do štádia, že som už nemohla jesť skoro nič, pretože zo všetkého ma bolelo brucho. Skúšala som rôzne diéty, ale nič nepomáhalo. Okrem toho sa mi pridružili ďalšie problémy ako to, že sa mi rozhodil menštruačný cyklus, oslabli mi zuby a začali sa mi tvoriť zubné kazy, začala som mávať bolesti v chrbtici a po tele sa mi vytvorili červené fľaky, ktoré nechceli zmiznúť niekoľko týždňov. Všetko to vyhrotilo v jeden týždeň, kedy som už z toho všetkého mala znovu zvýšenú teplotu. Vecí, ktorých sa vyplavovalo bolo veľa a celkovo som to psychicky už nezvládala.

Celý čas ma však modlitebne podporovali Stano a Vlaďa z našej skupinky, ktorí o celej situácii vedeli. Stano sa za mňa osobne modlil aj na skupinke. Počas modlitby som silno cítila Božiu moc. Klesla mi teplota a začala som cítiť príval tepla a energie. Akoby to všetko zlé pomaly odchádzalo. Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec. …a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Tým, že som tým ľuďom odpustila, odblokovala som sa Bohu, aby ma mohol požehnať, a aby som vedela prijať od neho pomoc pre danú situáciu. Deň na to som počúvala nahrávku z jednej skupinky, kde Stano hovorí o tom, ako prežívať v živote šťastie.

V ten deň som mala ešte stále zvýšenú teplotu. V ten deň som sa rozhodla, že idem hľadať v živote tie pekné momenty a nejdem venovať pozornosť tým negatívnym. Spravila som pokánie a oľutovala som v srdci svoje nesprávne postoje a rozhodnutia. Prijala som od Boha odpustenie a novú šancu pre život. Uvedomila som si, že už nechcem byť pyšná a tvrdohlavá ako dovtedy, ale, že si denne chcem uvedomovať svoju závislosť na Bohu. V ten večer hneď ako som si tieto veci uvedomila a spravila nové rozhodnutia, mi teplota klesla a pocítila som príval silného šťastia, radosti až eufórie. Od vtedy som začala každý deň naplno tráviť s Ježišom. Začala som mu ďakovať aj za maličkosti, ktoré mám ako pitnú vodu, jedlo, zdravie, slobodu, a to, že ešte žijem a dýcham. Pretože nechýbalo veľa a možno by som tu už ani nebola. Začala som si všímať a ďakovať Bohu za tie všetky pekné momenty. To ma začalo napĺňať šťastím. Uvedomila som si tak, že šťastie nemôže prísť zvonka. Nemôže ma spraviť šťastným nič z tohto sveta.

Teraz je tomu už 5 mesiacov, ako sa učím púšťať šťastie do každej oblasti života. Učím sa preprogramovať svoju myseľ a búrať staré návyky, názory a vychodené chodníčky. Každé ráno na modlitbe Kristovi odovzdávať svoje predstavy a staré názory a otvárať sa tomu, aby ma posunul ďalej a ukázal mi niečo nové - lepšie, čo na mňa ešte čaká.

Ako som toto začala robiť, myšlienky zlého nado mnou nemali moc. Lebo satan sa bojí jedine Ježiša Krista a keď sme s Kristom, zlý z nášho života uteká a nemôže nám ďalej ubližovať. Ale dáva väčšiu milosť. Preto hovorí Písmo: Bôh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Poddajte sa tedy Bohu a sprotivte sa diablovi, a utečie od vás. Priblížte sa Bohu, a priblíži sa vám. Umyte ruky, hriešnici, a očistite srdcia, vy, ktorí ste dvojej mysle. Biblia - ep.sv. Jakoba 4. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Biblia - 2.Kor.

Božie slovo ako zdroj života a šťastia

Židia mali skúsenosť so zázračným sýtením mannou na púšti. Keď Ježiš vraví: Ja som chlieb života, živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, to nie je záležitosť minulosti, iba príbeh z biblických histórií, ale udalosť prítomnej chvíle. Božím chlebom je Ten, kto zostupuje z neba a dáva život svetu. Manna bola len pre jeden národ, ale tento chlieb je pre každého človeka. My všetci sme hladní po láske, bezpečí, nádeji a radosti. Trpíme tým, že nám druhí nerozumejú, že v našom vnútri je často vnútorný nepokoj. Vo svete lží a poloprávd nejedna duša hladuje po pravde, zmysle a istote. A tu - ponad hranicu časov - nám znie tichý Ježišov hlas: „Ja som chlieb života, kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (J 6,35). Prísť k Ježišovi môžem taký, aký som. So svojím smädom, hladom, so svojím nešťastím, so svojimi pochybnosťami a nepokojom, so svojimi prehrami a hriechmi. Nie som pre Neho bremenom, ale darom od Otca: „Všetko, čo mi dáva otec, príde ku mne“ (J 6,37a). K Ježišovi nikdy neprídeme nevhod: „Kto prichádza ku mne, nevyhodím ho“ (v. 37b). A tak príď, jedz a pi, ži z Krista a pre Krista - ži z Ježišovej spasiteľnej obete. Nech nás sprevádza istota, že Pán Boh nám žičí - praje - chce dobre, že nás má rád a sme pre Neho vzácni - bez toho, aby sme sa museli pred Ním pyšne predvádzať svojimi „zásluhami“.

Pane, prichádzame pred Tvoju tvár. Prosíme Ťa o svetlo Tvojho slova. - O svetlo, ktoré nedesí. Dopraj nám hanbiť sa za svoje hriechy, ale nie za Tvojho Syna, nie za bratov a sestry. Pane Ježiši, prosíme hovor k nám svojím slovom i darmi svojej svätej Večere. Chceme sa Tebou sýtiť a tebou žiť. Lebo aj my vyznávame s apoštolom Pavlom: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Ježiš.

TIP NA DNES: Koľkokrát nás dusia nesprávne predstavy o viere, ktoré sme zdedili alebo si ich vytvorili. Nikto iný Ti nemôže dať to, čo Ježiš. Myslím na večnosť, na trvalé šťastie. Tu na zemi je všetko tak pominuteľné a často sa okolo nás veci rýchlo menia. K lepšiemu, ale i k horšiemu. Ja sa spolieham na Ježišovo srdce i na jeho slová života. K nikomu inému nepôjdem, lebo len Ježiš má moc urobiť môj život šťastným, a to nielen na chvíľu, ale na celú večnosť.

tags: #jezis #urobi #stastnym