Zničenie Jeruzalema: Historický prehľad a kontroverzie

Jeruzalem, mesto s bohatou históriou a hlbokým náboženským významom, bol v priebehu dejín niekoľkokrát zničený. Najvýznamnejšie zničenia sa týkajú Prvého a Druhého chrámu.

Zničenie Jeruzalemského chrámu.

Zničenie Prvého chrámu

Prvý chrám postavil kráľ Šalamún, syn Dávidov. Tento chrám zničili vojská Nabuchodonozora, babylonského panovníka, ktorý vládol v rokoch 605 až 562 pred n. l. Po zničení chrámu a dobytí krajiny nasledovala deportácia židovského obyvateľstva do Babylonu.

Babylonské vojska plienili vidiek a odľahlé judské mestá podľahli jedno za druhým nepriateľovi. O posledných rokoch južného kráľovstva svedčia jasné archeologické dáta z takmer každého náleziska z neskorého kráľovského obdobia, ktoré sa v Judsku vykopalo: z Beeršebského údolia, zo Šefelu a judskej vysočiny. V pevnosti v Arda, v centre judskej moci a vojenských operácií na juhu, sa v ruinách archeologických vrstiev z doby zničenia mesta našla ostraka, na ktorú niekto horúčkovito napísal rozkazy týkajúce sa presunu vojakov a dopravy zásob potravín. Keď čítame ostraky nájdene v troskách poslednej mestskej brány v Lakíši v Šefele, chytá nás z tohto svedectva s posledných chvíľach judskej nezávislosti hrôza.

Medzi odborníkmi a historikmi panuje všeobecná zhoda, že Jeruzalem bol zničený v roku 587/586 pred n.l. Tento rok je uvádzaný prakticky vo všetkých encyklopédiách a je podporený veľkým množstvom historických dôkazov.

Obnova a zničenie Druhého chrámu

Babylonská ríša bola zničená roku 539 pred n. l. Peržanmi. Perzský kráľ Kýros (Cýrus) vydal pre Židov oslobodzovací dekrét, na základe ktorého sa Židia vrátili roku 539 pred n. l.

Druhý chrám je niekedy označovaný ako Herodesov chrám, pretože Herodes dal tento chrám obnoviť a rozšíril jeho nádvorie.

Keď sa Židia rozhodli pokračovať v zúfalej obrane mesta, Títus obohnal celé mesto valom a zovrel ho zo všetkých strán. Aby mesto vyhladoval, odrezal ho úplne od sveta. V meste nastal strašný hlad, takže zástupy ľudí mreli. Nastal mor, ktorý spolu s hladom dovŕšil dielo skazy. Za necelého štvrťroka jednou bránou vyniesli z mesta niekoľko tisíc mŕtvych a ešte viac ich vyhádzali cez mestský múr do hlbokého údolia pri meste. Ľudia, ktorí nemali čo jesť, vrhli sa i na remenné čiastky odevu a výzbroje a jedli remene a opasky.

Druhý chrám zničili vojská rímskeho vojvodcu a neskoršieho cisára Tita v roku 70 n. l. Po zničení chrámu a vyplienení dolného mesta začal Títus útočiť aj na horné mesto. Rímski vojaci plienili a pálili, vraždili obyvateľstvo. Postupne lámali odpor Židov, ktorí v strachu opúšťali bašty a pevnosti a dávali sa na bezhlavý útek. Rimania sa zmocnili aj horného mesta a zapálili ho. Ako zborili až do základov chrám, tak zrovnali so zemou aj ostatné mesto. Stalo sa tak 8. septembra r. 70. Nechali stáť len tri silné bašty, aby tieto ako pamätníky zvestovali potomstvu zašlú slávu Jeruzalema.

Podľa Jozefa Flavia, nemožno si ani predstaviť strašnejší krik, než vznikol v tomto okamihu. Do triumfovania a plesania rímskeho vojska sa miešalo bedákanie židovského ľudu. Ozvena zo všetkých okolitých vrchov až po Pereu len zväčšovala ohlušujúci krik. Tak bol celý chrám obrátený na popol. Stalo sa tak práve vo výročný deň zničenia prvého židovského chrámu babylonským kráľom Nebúkadnécarom. Deti, starcov a kňazov pomordovali. Celé návršie horiaceho chrámu pokryli mŕtvoly povraždených a krv stekala z neho.

Títus pri tom povedal: "Vojnu sme viedli s pomocou Božou; Boh sám vyhnal Židov z týchto hradieb. Lebo čo by zmohli ľudské ruky a stroje proti takýmto hradbám?

Spomienkové dni a tradície

Zničenie oboch chrámov je oddelené časovým rozpätím 656 rokov, ale udialo sa v ten istý deň židovského kalendára, a to deviateho dňa mesiaca av. Zničeniu oboch chrámov predchádzal v prvom aj druhom prípade prielom do hradieb Jeruzalema. Vytvorenie prielomu pripadá opäť na ten istý dátum židovského kalendára, a to na 17. Tretím spomienkovým dňom je 10. tevet. V tento deň začalo obliehanie Jeruzalema, ale vzťahuje sa len na prvé, Nabuchodonozorove obliehanie.

Tradícia opisuje 9. av (Tiša Beav) ako nešťastný deň, ktorý prináša židovskému národu rôzne pohromy, je to napríklad deň porážky Bar Kochbovho povstania (roku 135), deň vyhnania Židov zo Španielska (roku 1492), ale aj začiatok 1. svetovej vojny (roku 1914). Talmud však tvrdí, že 9. av bol smutným dňom už dávno pred zničením prvého chrámu. V Tóre opísanú príhodu o návrate vyzvedačov zo zasľúbenej krajiny a o ich hrôzostrašnom líčení toho, čo videli, komentuje Talmud ako udalosť, ktorá pripadla na 9.

Na spomienkové dni, hlavne na 9. av, sa viaže veľa zvykov a tradícií, a to napriek tomu, že v súčasnej podobe je tento deň pripomínaný ani nie 2000 rokov a je náhradou starších pôstnych dní. Predpísaný je pôst, ale nie taký prísny ako na Jom Kipur. Zakazuje sa nosenie koženej obuvi, väčšie umývanie (okrem rúk a tváre) a zakázané je aj štúdium Talmudu a Tóry, pretože toto štúdium je považované za pôžitok. Odporúča sa návšteva cintorínov, pričom sa uvádza, že nie je podstatné, či ide o židovské alebo iné cintoríny. Po zotmení sa nezapaľuje žiadne prebytočné svetlo. V domácnostiach aj v synagógach sa počas smútočných dní nepoužívajú bežné stoličky, ale sedí sa na zemi alebo na malých stolčekoch (šamlíkoch). Služba v synagóge je tiež výrazne poznamenaná spomienkou na smútočné dni, modlia sa kajúcne modlitby a číta sa plač Jeremiášov, ktorý sa vzťahuje na zničenie prvého chrámu.

V Talmude je napísané, že od zničenia chrámu nie je už nebo také modré a láska taká sladká ako prv. Ak niekto stavia nový dom, nechá nad vchodom nenatreté miesto, ak sa koná svadba, úmyselne sa na nej rozbije nejaká cenná nádoba. Má to pripomínať zničenie chrámov.

Spor o dátum zničenia Jeruzalema

Spoločnosť Strážna veža tvrdí, že rok 587 pred n.l. je nesprávny a Jeruzalem bol zničený v roku 607 pred n.l. Toto tvrdenie je pre Jehovových svedkov veľmi dôležité, pretože ak Jeruzalem nebol zničený v roku 607 pred n.l. potom Ježiš nezačal vládnuť v roku 1914 a následne nemohla byť Spoločnosť Strážna Veža vyvolená v roku 1919.

V súčasnosti je dostupné obrovské množstvo odbornej literatúry, ktorá predkladá dôkazy, že Jeruzalem nemohol byť zničený v 607. Rok, v ktorom bol zničený Jeruzalem sa počíta najmä na základe údajov, kedy panovali jednotliví babylonskí králi. ,,založené na viac ako dvetisíc datovaných klinopisných dokumentov.

Je vela spôsobov ako určiť pád Jeruzalema na rok 587. Tie zahŕňajú napríklad: Ptolemayov kánon, Nabonidova kronika, Harran, Hillahove stély.

Vysoko predvídateľná povaha hviezd a planét robí astronomické pozorovania neoceniteľné v datovaní predchádzajúcich udalostí. Babylončania prikladali veľkú dôležitosť astrológii a tisícky objavených záznamov odhaľujú detailné dátumy vládnutia babylonských kráľov. Astronomický denník VAT 4956 poskytuje 30 pozorovaní, z ktorých 5 určuje 37. rok Nabuchodonozora na rok 568/567. Ide o kľúčový údaj, keďže podľa 2. Kráľov 25:2,8 je “jedenásty rok kráľa Cedekijaha” zároveň “devätnásty rok kráľa Nabuchodonozora”, z čoho opäť vyplýva, že Jeruzalem bol zničený v roku 587.

Spoločnosť Strážna veža určuje 607 ako rok zničenia Jeruzalema na základe historických záznamov, podľa ktorých možno vypočítať dátum zničenia Babylona. Následne od neho odpočítavajú 70 rokov dozadu. Archeológovia, ktorí dokazujú, kedy bol zničený Babylon, sú tí istí ľudia, ktorí potvrdzujú, že Jeruzalem bol zničený v roku 587. Spochybniť rok 587 znamená teda spochybniť rovnako aj rok 607.

V nasledujúcej tabuľke je zobrazený jednoduchý výpočet roku, kedy bol zničený Jeruzalem.

tags: #jezis #zniceni #jeruzalema