Kostolík v Ludrovej stojí v poli asi kilometer od Ružomberka, neďaleko obce Štiavnička, mimo samotnej obce Ludrová. Bol postavený v tretej tretine 13. storočia.
Kostolík v Ludrovej, pohľad z exteriéru.
História Kostola
Dá sa uvažovať, že mohol byť vystavený na mieste staršieho kostola. V prvej polovici 15. storočia bol jeho interiér aj exteriér kostolíka vyzdobený nástennými maľbami. V roku 1447 bol obsadený bratríkmi.
Celé 16. storočie i začiatok 17. storočia bol v rukách katolíkov. Protestanti ho prevzali až v júni 1617 a udržali si ho do roku 1679. Katolíkom sa vrátil v roku 1709.
V roku 1826 bol postavený nový kostol v obci Villa Ludrová a kostolík na Kúte začal postupne chátrať. V roku 1843 však bol opätovne vysvätený vďaka úsiliu Mórica Rakovského z Liptovskej Štiavnice. Sväté omše sa tu potom slúžili až do roku 1953.
Od roku 1954 je majetkom štátu, v správe Liptovského múzea v Ružomberku. V rokoch 1958 - 1966 bol obnovený, v 70-tych rokoch bol sprístupnený verejnosti.
Architektúra a Interiér
Na stenách je 34 obrazov znázorňujúcich život Ježiša Krista. Zakrivenie stien je zámerné - aby mal kostol dobrú akustiku.
Traduje sa, že na vstupnom portáli je množstvo rýh od mečov šľachticov, ktorí takto vzdávali úctu pánovi domu, v tomto prípade Bohu. Najväčšiu vraj urobil poľský kráľ Ján Sobieski.
Podľa ďalšej legendy, v kostolíku je pochovaný majster templárskeho rádu Johann Gottfried von Herberstein. Avšak, výskum nepotvrdil prítomnosť templárov v tejto oblasti.
HiSTORY - O náboženstvách - 8.6. (celá časť)
Súčasnosť
Pri kostolíku a v ňom sa nakrúcali viaceré filmy, napríklad Tisícročná včela či Legenda o lietajúcom Cypriánovi. V súčasnosti sú vonkajšie fasády sú v dosť zlom stave. V roku 2011 získalo múzeum dotáciu na reštaurovanie fresiek, v roku 2012 bola čiastočne vymenená strešná krytina. Využíva sa aj na príležitostné sobáše a rôzne kultúrne podujatia.
Prehľad Dôležitých Dátumov
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 13. storočie | Postavenie kostola |
| 15. storočie | Výzdoba nástennými maľbami |
| 1617 | Prechod do rúk protestantov |
| 1709 | Návrat do rúk katolíkov |
| 1843 | Opätovné vysvätenie |
| 1954 | Prechod do majetku štátu |
| 1958-1966 | Obnova kostola |
Fortifikácia vo Svinnej
V intraviláne obce Svinia existovalo v stredoveku opevnené šľachtické sídlo. Neskoršou stavebnou činnosťou na lokalite však boli všetky jeho viditeľné pozostatky zničené. O objekte svedčí pomerne veľké množstvo archívnych záznamov, no akútny je už dlhšie avizovaný archeologický výskum.
Areál kostola vo Svinnej s terénnymi úpravami.
Umiestnenie a Funkcia
Fortifikácia bola umiestnená v najvyššom bode dediny, v polohe "Pri kostole", na miernej vyvýšenine (366 m n. m.). Vzhľadom na funkciu (sídlo šľachty) bola lokalizácia prirodzená, i keď terén bol málo strmý. V blízkosti vrchu preteká riečka Malá Svinka, kde sú svahy najprudšie. Zarovnaný vrchol umožňoval jednoduchšiu výstavbu budov. Objekt stál aj blízko významnej krajinskej cesty na Spiš.
Historicko-stavebný Vývoj
Región povodia Malej Svinky, horný a stredný tok Svinky patril od r. 1262 šľachticom Meršeovcom. Tí si zakrátko za sídlo zvolili jednu z nadobudnutých dedín, Sviniu. Sídelnou obcou bola dokázateľne od r. 1295, dôkazom čoho je používanie jej názvu v predikáte potomkov Meršeho, zakladateľa rodu.
Podľa vtedajšej normy bolo nutné spĺňať základné kritérium pre výstavbu šľachtického sídla, a to, aby malo opevnenie a na zlepšenie obranyschopnosti i vežu. Obytné a reprezentačné časti boli pritom samozrejmosťou. Okrem kúrie existoval v rámci opevneného areálu aj hospodársky dvor a sakrálna stavba. Jednotlivé objekty komplexu pozostávali z väčšej časti z dreva a opevnené boli najskôr iba priekopou a valom s palisádou.
Prvá Písomná Zmienka
Prvá písomná zmienka o objekte pochádza z r. 1311, v sťažnosti rodu Merše na Jána, syna palatína Omodeja, za násilné zabratie dediny Svinia a hradu. Ten bol označený ako "castrum Scienniefolua", čo naznačuje úpravy staršieho, zjavne stavebne jednoduchšieho objektu, na nový, už viac opevnený.
V prvej polovici 14. stor. bolo rodové sídlo už nemalou kúriou s istým významom, keďže pri deľbe panstva sa medzi dedičov individuálne rozdelila aj ich rezidencia, opäť označená ako hrad. Každý dedič mal tak od r. 1320 na ňom svoj podiel. Hrad pozostával okrem opevnených štruktúr, aj z obytných a sakrálnych častí. Obytné časti predstavoval palác, kde býval šľachtic Dominik. V tesnej blízkosti stála kaplnka s rodovou kryptou.
Prestavba na Kaštieľ
R. 1464 dostal Ján Merše od kráľa Mateja Korvína povolenie prebudovať sídlo na kaštieľ. Ten mu povolil opevniť objekt múrmi, priekopami a baštami. Pri danej príležitosti sa kúria označovala ako "castellum seu fortalicium", teda hrádok, pevnosť resp. tvrdza. R. 1490 ho však značne poškodilo poľské vojsko J. Alberta, keď už opevnený kaštieľ vypálili. Naposledy sa v prameňoch objavuje r. 1520 v listine kráľa Ľudovíta II.
Dnešný Stav Lokality
Dnes sa v polohe "Pri kostole" nečrtajú výraznejšie fortifikačné znaky, ktoré by potvrdili presnú pozíciu objektu. Do úvahy prichádzajú dve polohy. V staršej literatúre sa notoricky uvádzalo, že hrad stál na mieste kostola. Už len zo samotného názvu časti intravilánu vyplýva, že hrad stál pri kostole a nie na jeho mieste.
M. Slivka argumentuje umiestnenie hradu na mieste kostola tým, že r. 1851 dal miestny farár odstrániť valové opevnenie. Vôbec sa však neuvádza, odkiaľ boli valy odstránené a vzhľadom na to, že deštrukciu inicioval sám farár, čiže mu to priamo prekážalo, predpokladáme polohu objektu skôr na protiľahlej vyvýšenine, kde stojí fara.
tags: #templarsky #kostol #spis