Čo vieme o živote Ježiša?
Pred 2000 rokmi sa nezvykli rozposielať oznámenia o narodení bábätka s jeho mierami a presným časom narodenia. Musíme sa teda spoľahnúť na to, čo o ňom spätne napísali iní. Pre autorov biblických textov - Matúša, Mareka, Lukáša a Jána - bol Ježišov život taký dôležitý, že o ňom chceli povedať všetkým.
Ježišove narodenie a detstvo (cca 4 pred n. l. - 30 n. l.)
Aké proroctvá predpovedali narodenie Ježiša? Ježišov príchod predpovedali proroci dávno predtým, ako sa narodil. V Starej zmluve sa nachádza asi 300 pomerne konkrétnych a detailných predpovedí o jeho narodení, živote, smrti aj zmŕtvychvstaní. Sú zaznamenané v knihách proroka Izaiáša, Zachariáša, Daniela a na iných miestach. Prorok Micheáš napríklad napísal: „Ty však, Betlehem, Efrata, hoci si najmenší medzi judskými rodinami, z teba mi vyjde ten, ktorý je určený za vládcu v Izraeli.“
Márii, mladej žene z Nazareta, sa zjavil anjel Gabriel a povedal jej, že sa jej čoskoro narodí mimoriadne dieťa. Mária bola prekvapená (keďže ešte nebola vydatá), no uverila mu. Keď sa jej snúbenec Jozef dozvedel o tom, že je tehotná, chcel sa s ňou rozísť. Anjel však aj jemu v sne potvrdzuje, že Máriino dieťa je Boží Syn.
Prečo sa Ježiš narodil v Betleheme? Rímsky cisár Augustus nariadil sčítanie ľudu. Keďže neexistovali občianske preukazy, všetci sa museli zaregistrovať v meste svojich predkov. Keďže Jozef pochádzal z Dávidovho rodu, s Máriou sa vydala na niekoľkodňovú cestu z Nazareta do Betlehema, svojho rodného mesta, aby sa tam zaregistrovali.
Narodil sa Ježiš v maštali? Betlehem bol plný ľudí, čo prišli na sčítanie ľudu. Nevieme, kde sa Jozef a Mária ubytovali, ale na Máriu čoskoro prišli pôrodné bolesti. Keďže sa v jednom z evanjelií spomína, že malý Ježiš bol uložený do jasličiek (kŕmidla pre zvieratá), podľa tradície sa Ježiš narodil v maštali. Je to však len predpoklad. Mohli ich prichýliť príbuzní, čo by bolo v súlade s blízkovýchodnými zvykmi. Obchody s detským tovarom neexistovali a bábätká sa bežne ukladali do jasličiek, ktoré boli v každej domácnosti.
Kto navštívil malého Ježiša ako prvý? Jozef a Mária nemuseli rozposielať žiadne oznámenia o narodení dieťaťa, aj tak sa u nich striedala jedna návšteva za druhou. Najskôr prišli pastieri z okolitých pastvín, ktorí vraj počuli o narodení tohto zvláštneho dieťaťa od anjela. V Jeruzalemskom chráme vítajú malého Ježiša Simeon aj prorokyňa Anna.
Kam ušli Jozef a Mária pred Herodesom? Pokojné obdobie po Ježišovom narodení netrvalo dlho. Mudrci, žiaľ, najskôr navštívili kráľovský palác. Ich otázka o novom židovskom kráľovi vyľakala panovníka Herodesa. Ten nechcel na tróne žiadnu konkurenciu, a preto nariadil vraždu všetkých betlehemských chlapcov do dvoch rokov. Jozef a Mária narýchlo utiekli do susedného Egypta.
Po Herodesovej smrti (okolo roku 4 n. l.) sa Ježišova rodina vracia do Izraela.
Čo vieme o Ježišovom detstve? O Ježišovom detstve toho veľa nevieme, len že z neho vyrástol silný a bystrý mladý muž. Vo veku 12 rokov cestuje Ježiš so svojimi rodičmi do Jeruzalema na slávnosť židovskej Veľkej noci - Paschy. V tom chaose a dave ho stratia z dohľadu.
Po zvláštnej udalosti v Jeruzaleme nemáme o Ježišovi žiadne historické záznamy až do jeho tridsiatky.
Verejné pôsobenie Ježiša (cca 26 - 29 n. l.)
Keď má Ježiš približne 30 rokov, začína cestovať po okolí, stretáva sa s ľuďmi, učí ich, robí zázraky. Ježiš bol Žid. V Biblii čítame, že sa narodil a žil v Izraeli, navštevoval židovský chrám, slávil židovské slávnosti a volali ho dokonca „rabín“ (t. j. židovský učiteľ). Ani jeho krst nie je náhodný. Tento rituál nevymysleli kresťania, má svoj pôvod v judaizme. Ježiš často citoval hebrejskú Bibliu a zahrnul ju do svojho vyučovania.
Prečo bol Ježiš pokrstený? Ježišov bratranec Ján Krstiteľ putoval po krajine a ohlasoval príchod Mesiáša (Záchrancu). Krstil pritom ľudí, ktorí oľutovali svoje hriechy a chceli začať žiť nový život. Keď za ním prišiel Ježiš, aby ho pokrstil, Jána to zaskočilo. Ježišov krst mu nedával zmysel, keďže Ježiš ako jediný bol bez hriechu. Ježiš chcel krstom ukázať, že sa plne identifikuje s hriešnikmi, ktorých prišiel zachrániť. Ján všetkým oznamuje, že tu je ten, na ktorého tak dlho čakali.
Čo robil Ježiš na púšti? Ježiš po svojom odchádza na 40 dní do púšte. Celý ten čas nič neje a nepije. Diabol testuje Ježiša: pokúša ho spôsobmi, ktorými sme pokúšaní aj my, ľudia. Vyzýva ho poddať sa túžbam svojho tela či mysle, spoliehať sa na vlastné sily namiesto Boha, získať majetok či popularitu.
Kedy Ježiš odhalil, že je Mesiáš? Ježiš sa po svojom pobyte na púšti vrátil posilnený do Galiley. V Nazarete - meste, kde vyrastal - v sobotu navštívil synagógu. V tej dobe bolo bežné, že v synagóge mohol čítať a vykladať Písmo ktorýkoľvek dospelý muž. Podali mu zvitok proroka Izaiáša. Ježiš ho rozvinul na mieste, ktoré ohlasovalo príchod Mesiáša, a vyhlásil, že táto predpoveď sa práve splnila. Pobúrení Židia ho kvôli tomuto trúfalému tvrdeniu takmer zabijú.
Správy o Ježišovi sa rozšírili po celom okolí.
Ako sa volali Ježišovi 12 učeníci/apoštoli? Ježiš necestoval po Izraeli sám. Na začiatku svojho pôsobenia pozval dvanástich mužov, aby ho nasledovali. Nazývame ich jeho „učeníkmi“:
- Šimon zvaný Peter (gr. Skala), syn Jonáša, rybár z Betsaidy
- Ondrej (Andrej), Petrov brat, rybár z Betsaidy
- Jakub, Zebedejov syn
- Ján, Zebedejov syn, brat Jakuba
- Filip z Betsaidy
- Bartolomej - Natanael z Ptolemaidy
- Tomáš, prezývaný „Neveriaci“
- Matúš - Lévi, mýtnik
- Jakub, syn Alfejov
- Šimon Kanánsky, zvaný tiež Horlivec
- Júda Tadeáš, Jakubov syn
- Judáš Iškariotský, Ježišov zradca
Číslo 12 má symbolický význam. Boží vyvolený ľud, Izrael, bol rozdelený do dvanástich kmeňov. Tým, že Ježiš vybral dvanásť učeníkov, naznačil, že jeho misia zahŕňa obnovu Božieho ľudu, ktorý odteraz nebude limitovaný hranicami Izraela.
Aký bol prvý zázrak Ježiša? Prvý zaznamenaný zázrak Ježiša sa odohral v galilejskej Káne, kde boli Ježiš a jeho učeníci pozvaní na svadbu. Počas večera sa minulo víno, čo bola v miestnej kultúre pohostinnosti poriadna hanba. Ježiš prikázal sluhom, aby naplnili kamenné nádoby čistou vodou a premenil ju na výnimočne kvalitné víno.
Ježiš putoval po celom okolí. Ľudia boli ohromení jeho vedomosťami, pretože vedeli, že nemá žiadne formálne vzdelanie. Okrem Izraela navštívil aj Samáriu a niektoré pohanské územia. Vyučoval a robil zázraky, vyháňal zlých duchov a uzdravoval chorých. Hovoril a vystupoval ako ten, kto je rovný Bohu. Obracal hore nohami životy mnohých ľudí. Po celý čas ho sprevádzali jeho najbližší 12 učeníci.
Posledné dni Ježišovho života - veľkonočný týždeň (cca 29 n. l.)
Biblia venuje veľkú pozornosť poslednému týždňu života Ježiša, ktorý strávil v Jeruzaleme. Tento týždeň niekedy nazývame aj Veľký, Svätý alebo Tichý týždeň.
- Slávnostný vstup do Jeruzalema: Ježiš prichádza do Jeruzalema, kde ho ľudia vítajú ako kráľa. Mávajú palmovými ratolesťami a spievajú Hosanna (t. j. „zachráň nás“ alebo „pomôž nám“). Židia dúfajú, že Ježiš ich vyslobodí od rímskych utláčateľov a že práve on je tým sľúbeným Mesiášom. Ježišov vstup do Jeruzalema oslavujeme na tzv. Kvetnú nedeľu.
- Ježiš ide do chrámu: Ježišova návšteva chrámu je tentoraz viac než tiché pútnické zastavenie. Vyháňa tamojších predavačov zvierat a zhodí stoly zmenárnikov. Hnevá ho, že chrámové námestie sa používa ako tržnica.
- Ježiš vyučuje v chráme: Ježiš opäť verejne vyučuje. Rád používa podobenstvá - príbehy plné symboliky a metafor. Medzi tie najznámejšie patrí podobenstvo o márnotratnom synovi.
Plán zabiť Ježiša: Vodcovia Židov sa už dlhšie snažia vyprovokovať Ježiša zložitými otázkami, no on im vždy nastaví zrkadlo. Sú frustrovaní, strácajú autoritu a kontrolu nad davmi. Rozhodnú sa ho definitívne odstrániť. Ježišov učeník Judáš sa rozhodne, že vydá Ježiša židovským vodcom.
Veľkonočné sviatky v Jeruzaleme: Každú jar slávia Židia slávnosť Veľkej noci - Paschy, na počesť úteku ich predkov z Egypta po 400 rokoch zajatia. Ježiš si pripomína tento sviatok so svojimi priateľmi počas ich poslednej spoločnej večere. Počas nej im oznámi, že jeden z učeníkov ho zradí. Opäť predpovedá, že zomrie a vstane z mŕtvych. Dáva učeníkom nahliadnuť do budúcnosti a povzbudzuje ich. Oni mu však nerozumejú.
Zatknutie a výsluch Ježiša: Po slávnostnej večeri Ježiš a jeho učeníci odchádzajú do Getsemanskej záhrady, aby sa modlili. Neskôr prídu vojaci. Ježišov učeník Judáš pobozká Ježiša na líce, čím dáva signál vojakom, koho majú zatknúť. Peter sa pokúša Ježiša zachrániť a odtne ucho jednému z vojakov. Ježiš ho však uzdraví. Vojaci Ježiša odvedú a učeníci sa rozpŕchnu. Židovskí vodcovia Ježiša vypočúvajú a bijú. Podľa rímskych zákonov však nemajú právo vydať rozsudok smrti.
Ježišov súd: Pilát nevidí dôvod, prečo by mal dať Ježiša popraviť. Aj jeho žena ho prosí, aby nenechal Ježiša zabiť. Pilát dá ľuďom na výber, či má prepustiť vraha Barabáša, alebo Ježiša. Na jeho prekvapenie si však ľudia vyberú Barabáša. Tlak židovských vodcov je taký veľký, že Pilát nakoniec ustúpi a Ježiš dostáva trest smrti.
Ukrižovanie: Vojaci pribijú Ježiša na kríž: klincami prepichnú jeho ruky. Ukrižovanie je hrozná forma smrti. Ježiš visí medzi dvoma zločincami na hore Golgota. Ježiš tesne pred smrťou volá k Bohu: „Otče, prečo si ma opustil?“ Zároveň ho prosí: „Otče, odpusť im. Nevedia, čo robia.“ Ježišove posledné slová sú: „Je dokonané.“ Jeho priatelia ho potom pochovajú do skalnej hrobky Jozefa z Arimatie.
Tichá sobota: Nasledujúci deň je sobota - deň odpočinku - a všade je ticho. Ježišovi priatelia smútia nad jeho stratou. O tomto dni sa toho píše málo.
Ježišov hrob je prázdny: Mária Magdaléna ide skoro ráno k hrobu, aby sa postarala o Ježišovo telo, ale vidí, že hrob je otvorený a prázdny! Stráže aj kamenný balvan spred vchodu sú preč. Mária sa stretáva so živým Ježišom. Potom beží späť k ostatným. Väčšina jej neverí, no Peter a Ján utekajú k hrobu, aby sa o tom presvedčili sami. Nájdu ho prázdny a uveria, že Ježiš žije.
Ježiš sa zjavuje učeníkom: Ježišovi priatelia sú znepokojení a zmätení. Zrazu sa v miestnosti medzi nimi zjaví živý Ježiš. Tento príbeh sa nekončí Ježišovou smrťou na kríži ani jeho vzkriesením. Ježiš sa ešte 40 dní stretáva s rôznymi ľuďmi a hovorí s nimi o tom, čo má prísť. Podľa Biblie ho pri rôznych príležitostiach videlo živého vyše 500 ľudí. Nešlo len o akýsi prelud či videnie. Po štyridsiatich dňoch sa Ježiš lúči so svojimi priateľmi na vrchole Olivovej hory. Povzbudzuje ich a vraví, že nezostanú dlho sami: pošle im Pomocníka, Ducha Svätého. Ježiš sa vznesie sa do neba a zmizne v oblakoch. Vracia sa k svojmu Otcovi. Túto udalosť nazývame aj Nanebovstúpenie Pána.
Čo sú Turíce / Letnice? 50 dní po Ježišovom vzkriesení (resp. 10 dní po jeho odchode do neba) sa jeho slová o zoslaní Pomocníka splnia: na učeníkov zostúpi Duch Svätý.
Čo robili a ako zomreli apoštoli? Po Letniciach apoštoli začali aktívne šíriť kresťanstvo. Peter hovoril o Ježišovi v Jeruzaleme, kde mnoho ľudí prijalo vieru. Učeníci sa rozchádzajú do rôznych častí Rímskej ríše, aby všetkým priniesli správu, že Ježiš za nich zomrel a vstal z mŕtvych.
Väčšina apoštolov zomrela mučeníckou smrťou za svoju vieru. Peter bol ukrižovaný v Ríme hlavou dolu. Ondrej bol tiež ukrižovaný, ale na šikmom kríži. Pavol a Jánov brat Jakub boli sťatí. Bartolomej, Tomáš a ďalší apoštoli tiež trpeli mučeníckou smrťou v rôznych krajinách, kde šírili vieru.
Vplyv Ježiša Krista dnes: Život Ježiša má obrovský vplyv na svet a dejiny. Kresťanstvo je dnes najväčšie náboženstvo na svete. Kresťania však tvrdia, že ide o viac než náboženstvo: ide o osobný vzťah s Ježišom. Ježiš je prítomný v ich živote, dáva im silu a oni sú odhodlaní ho nasledovať.
Rozmýšľaš niekedy nad tým, čo vlastne znamená nasledovať Ježiša v 21. storočí? Ak áno, zapíš sa do nášho bezplatného online kurzu Prečo Ježiš? Chceš sa o tom porozprávať? Ak v tejto oblasti s niečím zápasíš, potrebuješ radu či podporu, napíš nám. Ak sa stránka nenačíta, povoľ vo svojom prehliadači javascript.
Dátum Ježišovej smrti
Okolo roku narodenia a úmrtia Ježiša Krista sa roky viedli spory. Geológ Williams Jefferson však teraz so svojimi nemeckými kolegami tvrdí, že vie presný dátum úmrtia Ježiša, ktorého kresťania považujú za Božieho Syna. Podľa tohto geológa, po porovnaní všetkých dostupných informácií, záznamov a historických zdrojov, existuje jediný možný dátum, kedy mohol byť Ježiš z Nazaretu ukrižovaný. Podľa jeho vyjadrenia sa tak stalo presne 3. apríla roku 33. K tomuto tvrdeniu vedci dospeli po zhodnotení všetkých dostupných informácií z evanjelií a iných historických zdrojov, zohľadnili tiež astronomické a geologické záznamy.
Práve geologické dokumenty a evanjelium svätého Matúša zohrali pri určovaní presného dátumu Ježišovej smrti hlavnú úlohu. V 27. kapitole tohto evanjelia sa totiž pri opise udalostí bezprostredne po Kristovom ukrižovaní píše: "50 Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. 51 A hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych." Krátko po ukrižovaní a ihneď po smrti Ježiša teda Matúš v evanjeliu zanechal správu o mohutnom zemetrasení, ktoré krajinu zasiahlo. Vedci sa domnievajú, že podľa vykonaných geologických výskumov sa jednalo o veľké zemetrasenie s epicentrom pri Mŕtvom mori práve začiatkom apríla roku 33.
K tomuto záveru prišli americkí a nemeckí vedci po dôkladnom porovnaní biblických textov s geologickou aktivitou v oblasti Mŕtveho mora. „A hľa, chrámová opona roztrhla sa na dvoje, od vrchu až do spodku, zem sa triasla, skaly sa pukali,“ píše sa v Evanjeliu podľa Matúša. Práve tento opis zemetrasenia pomohol stanoviť presný dátum Ježišovho ukrižovania a smrti.
Geológ Williams Jefferson z amerického inštitútu Supersonic Geophysical a jeho kolegovia z Nemeckého geologického výskumného centra porovnali historické záznamy, biblické texty, geologické a astronomické údaje. Čiastočne im pomohla 27. kapitola Evanjelia podľa Matúša, v ktorej sa hovorí o zemetrasení v čase popravy. Kým dátum a deň v týždni boli známe dostatočne presne, rok ukrižovania robil výskumníkom problémy.
V oblasti Mŕtveho mora došlo k dvom silným zemetraseniam v roku 31 a niekedy medzi rokmi 26 a 36. Do úvahy preto zobrali fakt, že všetky štyri Evanjelia svedčia, že Ježiša ukrižovali v čase, keď rímskym prefektom provincie Judsko bol Pilát Pontský, teda medzi rokmi 26 - 36, že sa to stalo v piatok a že Ježiš zomrel niekoľko hodín pred začiatkom šábesu. Židovský kalendár, astronomické a geologické údaje pomohli stanoviť, že Ježiš Kristus zomrel v piatok 3. apríla 33.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Narodenie Ježiša Krista | cca 4 pred n. l. |
| Ukrižovanie Ježiša Krista | 3. apríla 33 n. l. |
Podľa biblistu Ben Witheringtona, židovská kultúra v dobe biblických príbehov nerátala dni v súlade s dnešným 24 hodinovým intervalom, kedy deň začínal po polnoci, ale začínal pri západe Slnka. Ak Ježiš Kristus zomrel na Veľký piatok, potom v piatok po západe slnka nastal druhý deň. Tretí deň po ukrižovaní takto pripadal na obdobie soboty po západe slnka a trval až do západu slnka v nedeľu.
Z toho vyplýva, že ak Mária Magdaléna išla k hrobu Pána Ježiša skoro ráno v nedeľu a ten tam nebol, bolo to na tretí deň po ukrižovaní. Z Biblie vieme, že Ježiš umrel v čase židovskej Veľkej noci - Paschy. Vieme tiež, že noc pred svojím umučením večeral s učeníkmi. Sederová večera je súčasťou židovskej Paschy doteraz. Možno aj preto ju čoraz viac kresťanov implantuje do vlastných veľkonočných tradícií.