Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
V evanjeliách nachádzame mnoho príbehov, ktoré nám ukazujú, ako Ježiš Kristus konal a učil. Jedným z nich je aj príbeh o tom, ako Ježiš poslal dvanástich učeníkov po dvoch, aby hlásali evanjelium. Tento príbeh nám, ale aj príbeh uzdravenia slepca a Petrovo vyznanie, môže poskytnúť cenné lekcie o misii, viere a o tom, ako by sme mali pristupovať k ľuďom.
Uzdravenie slepca: Viac než len zázrak
Zamyslime sa nad príbehom, ktorý nám zaznamenáva evanjelista Marek: "Potom prišli do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili, aby sa ho dotkol. Chytil slepca za ruku a vyviedol ho von za dedinu. Naslinil mu oči, položil naňho ruky a spýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ A on otvoril oči a povedal: „Vidím ľudí; vyzerajú ako stromy, ale chodia.“ Potom mu znova položil ruky na oči a on začal vidieť. Slepec ozdravel a všetko videl úplne jasne."
Čo to tu Ježiš robí? Akoby pravý opak toho, čo my. My sa snažíme práveže robiť našim cirkevným zborom, našim spoločenstvám, Pánu Bohu ako aj viere v Neho reklamu. Budujeme webové stránky, ich príspevky zdieľame na sociálnych sieťach, robíme fotoreportáže, nahrávame kázne, zakladáme youtube kanály, vysielame naživo z cirkevných akcií a podujatí. Snažíme sa držať krok s modernými trendmi, len aby sme zaujali, upútali pozornosť, oslovili a pre svoje idey získali čím väčšiu masu ľudí. A Ježiš? Ten ako sa zdá prepasie úžasnú šancu verejnej sebaprezentácie. Slepého berie preč z davu a vyvádza ho von za dedinu. Samotný akt uzdravenia sa tak deje quasi v utajení, v skrytosti, bez svedkov!
Človek má chuť pýtať sa : Nie je takýto Ježišov prístup kontraproduktívny pre misiu? Preto, aby si pre svoju myšlienku získal ľudí? Nuž, zdá sa že nie sme jediní, komu to nie je jasné, kto to dobre nechápe. Z čítania evanjelií zisťujeme, že ani samotní Ježišovi učeníci na tom neboli omnoho lepšie. Ani im nebolo jasné, na čom vlastne pri Ježišovi sú. Vždy nanovo s úžasom zažívajú ako zvláštne Ježiš zachádza s ľuďmi.
Je prekvapujúce, že sú potrebné dva kroky na to, aby došlo k úplnému uzdraveniu. Milí priatelia, uzdravenie v dvoch krokoch určite neznamená, žeby Ježišovi dochádzal „dych“, že by Mu dochádzala Jeho liečivá moc, alebo žeby v nej mal nejaké obmedzenia. Má to skôr duchovný aspekt. Scéna uzdravenia slepého človeka akoby nám chcela poukázať na vnútorný stav Ježišových učeníkov, ktorí tiež iba postupne začínajú poznávať a chápať skutočnú Ježišovu identitu. Teda kým On skutočne je.
Týmto postupom však Ježiš snáď chce demonštrovať aj niečo iné, a síce : nedá sa vždy počítať s okamžitou zmenou. Niekedy duchovná zmena pri človeku prebieha postupne. Všetky duchovné pravdy človek spravidla tiež nepochopí okamžite. Napriek tomu nám všetkým tento príbeh dáva jednu veľkú nádej : Predtým než slepého človeka Ježiš opustil, bol ten muž dokonale uzdravený.
Petrovo vyznanie: Pochopenie identity Ježiša
Keď sa hneď v ďalších veršoch, tak ako nám ich evanjelista Marek zaznamenáva, Ježiš svojich učeníkov pýta, za koho ľudia pokladajú Syna človeka, Peter odpovedá: Ty si Kristus. Ale hneď v ďalšej chvíli Mu chce zakázať, aby na seba vzal utrpenie a podstúpil dokonca smrť. Dá sa preto povedať, že Peter nič nepochopil? V každom prípade kríž - to nebolo to, čo v súvislosti s Kristom očakával.
Bratia a sestry, učeníci sú tak touto udalosťou vedení k tomu, aby pochopili, že aj ich duchovný zrak je uzdravovaný postupne, akoby v niekoľkých krokoch. Najprv nerozumejú ničomu, nemajú ani „šajnu“ o tom, kto je Ježiš a sú ako slepí. Neskôr sa ocitajú v situácii, v ktorej Jeho osobnosť začínajú chápať a rozumieť tomu jasnejšie. Ale ešte to nie je celkom jasné videnie, presne ako pri tom slepcovi z príbehu. To jasné videnie nastane až vtedy, keď sa ich Ježiš dotkne druhýkrát, tak ako toho slepca.
Je umiestený medzi správou o tvrdošijnej nechápavosti učeníkov na jednej strane a prekvapujúcim Petrovým vyznaním na druhej strane. Takto nám príbeh uzdravenia slepého človeka chce tlmočiť aj jednu dôležitú duchovnú pravdu : Iba Boží zázrak môže otvoriť slepé oči. Aj slepé oči učeníkov! Aj naše slepé oči! Dvakrát musí Ježiš položiť ruky na slepca, kým sa jeho oči konečne otvoria.
Drahý priateľ, koľko námahy to Krista stálo pri tebe, resp. Ho to stojí alebo ešte bude stáť, aby otvoril aj tvoje oči? Nech je to však pri každom jednom z nás už akokoľvek. Nás nech teší jedno : Ježiš ani na našej, na tvojej i mojej zmene neprestane pracovať dovtedy, kým nebudeme dokonale vyliečení. Vzdávajme Mu však potom i my ako uzdravení Jeho mocou, láskou a odpustením, česť a slávu svojimi zmenenými životmi!
Áno, musíme držať krok s dobou a nemôžeme pôsobiť v 21. storočí ako stredoveký spolok, ktorý zaspal čas a vývoj. Avšak misia - to nie je o veľkosti show ani efektov. To nie je o veľkosti charizmy človeka. To nie je manipulácia s poslucháčom, aby som ho nakoniec dostal tam, kde ho chcem mať. Misia je predovšetkým o budovaní vzťahov, o skutočnom a úprimnom záujme o človeka. Práve toto nám dnes chce sprostredkovať prečítaný príbeh.
Bratia a sestry, pri pozornom čítaní a štúdiu evanjelií človeku nemôže uniknúť jedno : Ježiš nemá potrebu silou mocou sa presadzovať, ukazovať, dokazovať svoju liečivú silu a moc robiť zázraky. Nebaží po úspechu. Jemu ide predovšetkým o Božiu lásku. O to, aby došla do cieľa. Nuž a tým cieľom je ľudské srdce. Práve Božia láska na jednej strane a konkrétne ľudské srdce na druhej strane - to musí byť cieľom všetkej kresťanskej misie.
Ježiš pritom vie jedno : Láska sa nebuduje ani nezakladá na okúzľujúcom prejave, na show či na dych vyrážajúcom predstavení. Láska koná iba vo vzťahu, v stretnutí. Pán Ježiš tak vidí núdzu slepého človeka, ktorého k nemu priviedli. Berie ho za ruku, vedie ho stranou a potom ho krok za krokom uzdravuje.
Napriek tomu často sa zdá, že učeníci síce majú oči, ale predsa nevidia. Majú uši, a predsa nerozumejú … Máme dnes tendenciu sa nad učeníkmi pohoršovať? Potom sa pozrime na seba! Je to s nami lepšie? Nazeráme na Krista Pána správne? Vnímame Ho dobre? Počujeme Jeho slová? Vysvetľujeme si ich správne?
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Misia | Budovanie vzťahov, úprimný záujem o človeka, nie o efektné predstavenia. |
| Láska | Koná vo vzťahu, v stretnutí, nie v okúzľujúcich prejavoch. |
| Duchovné poznanie | Prebieha postupne, nie okamžite. |
| Božia láska | Cieľom je ľudské srdce. |
Bratia a sestry, to, čo som si pri zostavovaní tejto kázne všimol možno trocha neskôr, to bolo samotné umiestnenie dnešného kázňového textu v kontexte Markovho evanjelia.
Preto potreboval ešte ďalšie Ježišove vedenie : Ty, keď sa obrátiš, posilňuj svojich bratov! A neskôr : Šimon, miluješ ma? Miluješ ma väčšmi ako títo? Šimon, máš ma rád?
Drahí priatelia, z povedaného vyplýva to, že misia nie je vždy len o svetelnej show, o „vymakanej“ hudbe o „nadupanom stagei“, či o charizmatickom „spíkrovi“ - rečníkovi alebo o prepracovanej psychologickej stratégii.
Milí priatelia, dnešná Kvetná nedeľa nám pripomína ten slávny Ježišov vjazd do Jeruzalema. Nuž a pri tejto príležitosti si chceme pripomenúť Ježišove dve slová z prečítaného textu. Ježiš hovorí: Choďte a odviažte ich. Bratia a sestry, toto je úloha cirkvi. Toto je poslanie kresťanstva. To je moja i tvoja úloha. Pokiaľ to robíme, potom v tom pokračujme aj naďalej!
Koľko ľudí žije tak, že ani nevedia kam patria. Koľko ľudí sa dá ľahko zmanipulovať? Z čítania evanjelií poznáme, ako reagoval zástup ľudí v Jeruzaleme na prichádzajúceho Ježiša: 7 Priviedli oslicu aj oslíka, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. 8 Veľký zástup prestieral na cestu svoje plášte, iní odsekávali ratolesti zo stromov a prestierali ich na cestu. 9 A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! (Mt 21, 7 - 10).
Zástupy volali Hosanna, aby o niekoľko dní tí istí ľudia kričali: Ukrižuj Ho! Ukrižuj! V Markovom evanjeliu čítame: 11 Veľkňazi však poštvali zástup, aby si žiadal prepustiť radšej Barabbáša. 12 Ale Pilát sa znova obrátil na nich a spýtal sa: „Čo mám teda urobiť s tým, ktorého nazývate kráľom Židov?“ 13 Vtedy znovu zvolali: „Ukrižuj ho!“ 14 Pilát im povedal: „A čo zlé urobil?“ Oni však ešte hlasnejšie kričali: „Ukrižuj ho!“ (Mk 15, 11 - 14). To znamená, že títo ľudia nemali svoje vlastné presvedčenie. Šli s davom. A ako je to s nami? Máme svoje presvedčenie alebo sme len zmietaní okolnosťami ako ten dav? Keď bude v móde vyznávať Krista, tak Ho budeme aj my vyznávať? A keď všetci okolo nás budú kričať : Ukrižuj Ho! - pridáme sa k nim aj my?
Človek musí mať svoje presvedčenie, za ktorým si stojí. Dnešné evanjelium nás posiela ako svedkov, ako vyznávačov Ježiša Krista: Choďte, rozviažte ľuďom ich putá! Rozviažte ľuďom všetko, čo ich drží! Mnoho ľudí žije v množstve hriechov. Tie putá ich zväzujú. Nás dnes Pán posiela a hovorí: Choďte a odviažte ich! Poslúchneme Ho alebo Ho budeme len počúvať? Farár káže a my chodíme do kostola a počúvame. Počúvanie kázne je zaiste vec osožná. Ale čo od nás v skutočnosti chce Boh? Aby sme iba počúvali? Zaiste chce, aby sme počúvali. Dnes si Boh praje, aby sme šli pomôcť ľuďom a povedali im, že je tu možnosť. Že je tu východisko z ich otroctva. Že je tu sloboda, že je tu Boh, ktorý má tú moc rozviazať z akéhokoľvek otroctva. Bratia a sestry: Pomôžme im! Ukážme im Krista! Veď mnoho ľudí dnes žije bez nádeje. Chodia týmto svetom, ale už nežijú, len živoria. Keby sme im priniesli Krista, tú nádej a perspektívu života večného, aj ich život by mohol byť krásny. Mnoho ľudí túži po zmene. Keby uverili Kristovi, aj ich život by sa zmenil.
Drahí priatelia, my máme niečo tak ohromné a jedinečné, že si to snáď ani neuvedomujeme. V prečítanom kázňovom texte sme počuli: A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ Ako farára ma to zakaždým dojíma, že Pán Ježiš potreboval osliatko. Potreboval oslicu a osliatko do svojej služby. Nezahanbuje nás to tak trochu? My nie sme predsa osliatka. Sme ľudia, ktorým Boh vdýchol ducha. Dal nám rozum a schopnosť myslieť. Sme niečo viac ako tie zvieratká, ktoré Mu vtedy slúžili. Pán Boh i dnes potrebuje každého z nás. Teba i mňa.
Drahý brat, milá sestra! Máš len jeden život. A ten život môžeš venovať Pánu Bohu. No rovnako tak môžeš povedať: Nie, Bože! Ja ti ho nedávam. Dávam ho tomuto svetu. Áno, aj takto sa môžeš rozhodnúť. Každý je slobodný a môže sa slobodne rozhodnúť. Pán Boh ti dáva slobodu v rozhodovaní. Využi túto Bohom ti darovanú slobodu a vyznaj: Ja ti budem slúžiť. Je len na tebe ako sa rozhodneš. Milý priateľ! Pán Boh ťa potrebuje na tomto svete do svojej služby. Pán Boh nás potrebuje do svojej práce, do svojej služby. Chceme? Môžeme povedať áno, môžeme povedať nie. Verím, že naša prítomnosť v tomto chráme znamená jedno. A síce, že Bohu odpovieme : Áno, dávam sa ti do služby, dávam sa ti do práce. Veď ma Ty sám na tomto svete a raz ma priveď aj do večnosti!
Ďakujeme Ti, Pane Bože, za Tvoje dnešné slovo. Ďakujeme, že Ty, svätý Boh, nás potrebuješ. Prosíme Ťa, daj nám lásku k blížnym. Použi si aj nás vo svojej službe, k záchrane hriešnikov, aby sme im niesli Tvoje evanjelium. Žehnaj nám, prosíme! Amen.