Ježišov krst: Symbolika a význam v kresťanstve

Krst je kresťanský obrad, ktorý má viacero významov. Je prijatím do Cirkvi, v ktorej sa z Božej moci človek tajomne zjednocuje so životom, smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, Božieho Syna. Očisťuje človeka od osobných hriechov a umožňuje mu rozvíjať svoje individuálne schopnosti na najväčšiu mieru.

V bežných prípadoch krst udeľuje biskup, kňaz alebo diakon. V prípade núdze môže platne pokrstiť každý človek, keď má úmysel konať to, čo koná Cirkev: poliať hlavu krsteného vodu a povedať: M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Pri krste človek dostáva jedinečné meno, ktorým ho Boh pozná a navždy prijíma v nezameniteľnej jedinečnosti.

Krst môže prijať každý nepokrstený človek. Jediným predpokladom krstu je viera v Ježiša Krista, ktorá sa pri krste musí verejne vyznať, a túžba rásť v Ježišovej vzájomnej láske a múdrosti.

Krst prebieha 3x poliatím hlavy vodou alebo ponorením do vody, pričom sa hovorí: M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Voda symbolizuje zrieknutie sa a očistenie od predošlého štýlu života a prijatie nového života podľa Ježiša Krista.

Keď chceme lepšie pochopiť Ježišovo verejné pôsobenie, je dôležité, aby sme sa pozreli na jeho začiatok, na ktorom sa bude všetko ďalšie stavať. Tým začiatkom je Ježišov krst. Kľúčovú úlohu má pri ňom Ján Krstiteľ a aj prostredie Jordánu nie je náhodné.

Ep 3. Zázraky: Význam Ježišovho krstu

Rieka Jordán bola vždy hranicou niečoho nového. Najdôležitejšou postavou je však sám Ježiš, Syn a Boží sluha zároveň. Na neho sa upriamuje pozornosť, pretože v krste sa stal solidárny s nami hriešnikmi a z hriechu nás ide vykúpiť. Práve preto sa tu zjavuje láska Otca k nemu. Je ňou Duch Svätý, ktorý zostúpil na Ježiša pri krste.

Evanjelium podľa Matúša o krste Ježiša

Matúš 3, 13-17:

13 Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť.

14 Ale Ján mu odporoval a hovoril:"Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?"

15 Ježiš mu však povedal:"Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé."Potom mu už neodporoval.

16 Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Tu sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal na neho.

17 A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“

V tomto texte vystupuje Ježiš prvý krát ako dospelý. Je to ten Ježiš, ktorého poznáme z rozprávania o jeho narodení (Mt 1-2). Stretnutia s Jánom Krstiteľom je zasadené do rámca Jánovej aktivity pri Jordáne (Mt 3,1-12), keď vyzýval na pokánie, „lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (3,2). Ľudia prichádzali a vyjadrovali pokánie vyznávaním hriechov a vonkajším úkonom krstu v rieke (3,6).

Stretnutie je prvým verejným predstavením Ježiša. Je to prechod medzi tichou prípravou v Nazarete a jeho vystúpením na scénu a naplnením prísľubov.

Úvodné slová „vtedy prišiel Ježiš“ označujú Ježišovo verejné predstavenie. Podobnými slovami bol uvedený príchod Jána Krstiteľa: „V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ“ (3, 1). V oboch prípadoch je daný časový údaj („vtedy“ a „v tých dňoch“), príchod a meno osoby (Ježiš a Ján Krstiteľ). Príchod Jána aj Ježiša je významnou chvíľou, ktorá navodzuje stretnutie s Bohom.

Ježišov krst sa udeje na mieste, kde je on sám ešte neznámy: postavy na scéne sú z Jeruzalema, Judey a z oblasti Jordánu: „prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu“ (3,5), kým z Galiley je iba on sám. Dôvod Ježišovho príchodu je uvedený slovami: „aby sa mu dal pokrstiť“ (v. 13b).

Takisto text výslovne nehovorí, prečo Ján Krstiteľ odporuje. V jeho slovách je vyjadrený silný kontrast medzi Ježišom a ním samým, jasne vyjadrujúc, aké by malo byť ich poradie a úlohy: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ (v. 14b). Z Jánových slov vyplýva úcta k Ježišovi a zároveň vedomie, že Ježiš je ten, ktorého cestu pripravoval: „To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ (3, 3).

Ježiš prvý krát v evanjeliu Matúša prehovoril. Je to mnohovravná reč: Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé. Ježiš hovorí z pozície vyššieho a Jánovi prikazuje: „Len to nechaj!“. Seba a Jána stavia na jednu úroveň, keď opisuje ich spoločnú úlohu: obaja spolu majú splniť „čo je spravodlivé“.

Ján tu vystupuje ako vzor učeníka a pohotovo poslúchne príkaz svojho majstra: „potom mu už neodporoval“. Celá pozornosť sa tak upriami na Ježiša. Ani opisu Jánovho krstu sa nevenuje priestor. Nie že by nebol dôležitý, no kľúčovými pre pochopenie krstu sú skôr udalosti, ktoré po ňom nasledujú.

Ježiš vystupujúci z vody Jordána pripomína izraelský národ, ktorý sa stal milovaným synom pri východe z Egypta výstupom spomedzi vôd Červeného mora („Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna”, Oz 11,1). Voda alebo rieka sú v Písme neraz miestom Božieho zjavenia, rovnako aj otvorené nebo je znakom, že ide o Božie zjavenie.

Text výslovne vraví, že Ježiš „videl Božieho Ducha“, zatiaľ čo o videní ostatných prítomných mlčí. Otvorené nebo nielen naznačuje, že ide o Božie zjavenie, ale takisto umožňuje, aby na Ježiša Duch zostúpil. „Boží Duch“, ktorý zostupuje je „Duch Pána“. Je to ten istý Duch, ktorý pomazáva Božieho služobníka.

Podľa Jánových slov, Ježiš má krstiť Duchom Svätým a ohňom (v. 11). Duch zostupuje na Ježiša “ako holubica”. Spojka ako vyjadrí len približný opis, ktorý sa nedá úplne slovami vystihnúť. V Ježišovi začína tiež nové stvorenie pripravené stretnúť sa s Bohom. Ak by sme udalosť krstu chceli dať do súvisu s holubicou z Noemovej archy (Gn 8,8-12), holubica je tu znakom, že končí súd nad ľudstvom a nastoľuje sa definitívny pokoj.

Na udalosť zostúpenia Ducha naväzujú vysvetľujúce slová. Výraz hľa vo Svätom Písme neraz aktívne vťahuje poslucháča do deja. Zrazu aj on vidí a počuje, čo sa odohráva na brehu Jordána. Nielen Ježiš v príbehu prvý raz v evanjeliu prehovoril, prvý raz tu prehovoril aj Boh Otec. Prehovorí ešte raz pri Ježišovom premenení na vrchu Tábor. Udalosť krstu a premenenia Pána na vrchu sú dve kľúčové udalosti, kde sa dá Boh Otec počuť.

Otcov hlas objasňuje identitu toho, ktorý dostal Ducha. „Hlas z neba“ je priamy Boží hlas s autoritou. Počúvame hlas z neba: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“. Sú to slová vyznania lásky Otca k Synovi. Boh sám teda po krste Ježiša ohlásil tento fakt a predstavil ho svetu. Tento hlas zaznel, lebo Ježišov krst je základná voľba, ktorú bude napĺňať počas celého pôsobenia.

Ježiš je pri Jordáne solidárny s nami hriešnymi ľuďmi, ponára sa do našej reality poznačenej hriechom s láskou väčšou ako smrť. V jeho krste ja predznamenaná smrť a zmŕtvychvstanie podstúpené kvôli našim hriechom a pre náš život. Syn sa tak stáva v krste naším bratom. Krst Ježiša je prvé predstavenie v evanjeliu, čo znamená, že on je Boh-s-nami, Emanuel.

Udalosť krstu má programovú hodnotu: je semienkom, z ktorého vyklíči zvyšok a na ňom sa rozvinie a stane sa z neho strom života. V Otcovom výroku je Ježiš povolaný nielen ako Syn, ale je poslaný ako Pánov služobník. On sám sa pokrstením Jánovým krstom rozhodol stať Pánovým služobníkom.

Ján Krstiteľ nie je nezávislý, ale jeho bytie je úplne orientované na Ježiša. Jeho prvotným cieľom je utvorenie priestoru pre Ježiša. Sám sa postupne vytráca a stáva sa iba siluetou na pozadí, o ktorej sa hovorí stále menej; zamĺkne on sám a aj slová o ňom. Ján je predstavený z „kresťanského hľadiska“: je hlasom pre Ježiša, podobá sa asketickému Eliášovi bytím aj slovami; Ján hlása a krstí a tým pripravuje miesto pre Ježiša.

Napriek tomu, že Ján pripravuje cestu a priestor pre Ježiša, Ježiš je v pevnom vzťahu s ním. Paradoxom je, že Ježiš žiada krst od toho, ktorý sám potrebuje krst „Duchom Svätým a ohňom“ (3,11). Hoci Ježiš Jána prevyšuje a neskôr jednoznačne prekoná, svoje verejné účinkovanie viaže na jeho aktivitu a i neskôr sa k nej hlási slovami: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (11,11).

Bez pevných základov nemožno obstáť. Iba kto počúva Ježišove „slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale“ (7,24). Každý človek, kresťan a aj kňaz musí zostať spojený so základom, z ktorého vyrástol a musí naň pamätať. Náš život bude úspešný, iba ak je týmto základom Ježiš Kristus, na ktorom budujeme.

Celá pozornosť sa postupne v úryvku preniesla na Ježiša, aby sa mohla odhaliť jeho mimoriadna identita a veľkosť. Nebeský hlas potvrdzuje, že iba Ježiš a nik iný je vlastný „Boží Syn“. Ježišova božská identita sa bude stále viac a viac odhaľovať. Čítanie slova o ňom nám ozrejmuje, kto je Ježiš naozaj a čo jeho život a dielo znamená.

Táto pravda, že Ježiš je Boží Syn, je určená pre všetkých. Nesmieme si ju držať iba pre seba, skrývať ju, alebo sa za ňu dokonca hanbiť, ale cez nás sa má šíriť a stať známou. Treba ju vyznávať a k Ježišovi sa hlásiť za každých okolností (porov. Mt 10, 32-33). Všetci veriaci - kňazi, laici i zasvätené osoby majú vo svete mnoho príležitostí, ako o božstve Krista vydať svedectvo.

Hlas z neba predstavuje Ježiša ako toho, v ktorom má Boh zaľúbenie: Ježiš je Boží služobník. Ako služobník napĺňa starozákonné proroctvá tým, že prijíma ducha.

Kresťanské miesta v Jordánsku spojené s krstom Ježiša

1. Betánia v Zajordánsku:

Patrí nepochybne k najvýznamnejším kresťanským miestam v Hášimovskom kráľovstve. V Starom zákone sa dočítame, že v Betánii v Zajordánsku Izraeliti prekročili rieku Jordán na svojej dlhej ceste do Zasľúbenej zeme. O niečo neskôr na tom istom mieste prorok Eliáš vystúpil do neba na ohnivom voze. Keď bol Ježišov krst dokončený, otvorilo sa podľa Nového zákona nebo a Duch svätý zostúpil v podobe holubice na Ježiša. Z neba sa vtedy ozval hlas: „Toto je môj syn ktorého milujem a v ktorom som našiel zasľúbenie.“

2. Hora Nebo:

Ďalším významným miestom v Jordánsku je hora Nebo, na ktorej zomrel starozákonný prorok Mojžiš. Mojžišovi Boh tesne pred smrťou dovolil ísť na horu Nebo, odkiaľ mohol vidieť zem, do ktorej viedol svoj vyvolený národ. Poznáme však lokalitu 808 metrovej vysokej hory Nebo, kde sa nachádza kostol Mojžišovej pamiatky s prekrásne zachovanou rímskou mozaikou. Dominantou celého miesta je kríž v tvare Mojžišovej palice, okolo ktorého je omotaný medený had spomínaný v Biblii.

3. Aqaba:

Rímske mesto Aila, ako sa dnešná Aqaba na juhu Jordánska kedysi nazývala, bola provinčným mestom na okraji záujmu rímskych cisárov. Aj to je možno jeden z dôvodov, prečo sa tu nachádzal pravdepodobne najstarší kostol na svete z konca 3. storočia nášho letopočtu. Zo samotného kostola sa do dnešných dní veľa nezachovalo a obdivovať tak môžete len jeho základy staré viac ako 1700 rokov.

4. Umm ar-Rasas:

Ruiny antického mesta Kastron Mefa, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO pod názvom Umm ar-Rasas, patria medzi menej navštevované pamiatky v Jordánsku. Z tábora sa neskôr stalo plnohodnotné rímske mesto s hradbami a množstvom kostolov s mozaikami, ktoré sú dnes rovnako nádherné a veľkolepé, ako boli pred 1 500 rokmi. Najzaujímavejšia pamiatka sa však nachádza kilometer od návštevníckeho centra a turistických chodníčkov. Stylická veža v Umm ar-Rasas.

5. Petra:

V čase svojej najväčšej slávy musela antická Petra patriť k najkrajším a najbohatším mestám na svete. Vedeli ste však, že niektoré hrobky slúžili v čase pomalého úpadku mesta ako kostoly a kláštory? Asi najväčším z nich bola Urnová hrobka, ktorú si v 1. storočí nášho letopočtu nechal postaviť panovník Malichus II. Sto rokov po prijatí kresťanstva však bola zmenená na kostol a rozšírená. Jej najväčším lákadlom je v súčasnosti nádherne zafarbený strop a preto hrobka/ kostol nesmie pri našej prehliadke Petry nikdy chýbať.

Dary ku krstu

Krst, sväté prijímanie alebo birmovanie sú sviatky, pri ktorých sa deťom a mládeži dávajú dary špecifického charakteru, ktoré sa vzťahujú na aspekty náboženského života a viery. Výber produktov aktuálne dostupných na trhu je veľmi široký, preto bez ohľadu na bohatstvo peňaženky a preferencie darcu aj obdarovaného určite kúpime zaujímavý a originálny darček.

Medzi najčastejšie kupované pietne predmety patria prívesky s vyobrazením Krista, Panny Márie alebo svätých, krížiky, ružence, škapuliare a náboženské náramky. Veľmi obľúbené (najčastejšie ako dary ku krstu alebo svätému prijímaniu) sú aj obrazy, sochy svätých patrónov a vyobrazenia anjelov, či už v podobe malieb alebo basreliéfov s vyrytými citátmi z Biblie, tak aj trojrozmerné plastiky.

Pri výbere darčeka pre dieťa stojí za to venovať pozornosť predajcom, ktorí vo vnútri obsahujú elegantnú krabicu s vlastným textom. Takto zabalený darček bude jedinečným suvenírom na dlhé roky. Tiež stojí za to dať dieťaťu krásny ruženec vyrobený z drahých kameňov. Zbožné predmety s rubínmi, zafírmi a smaragdmi vyzerajú mimoriadne elegantne.

tags: #jezisov #krst #omalovanka