K vyjaveniu synovstva Ježiša Krista a zámeru vykúpiť hriešnikov patrí aj Kristovo pokrstenie vo vodách rieky Jordán. Vo sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom od východu sme si pripomenuli vyjavenie Kristovej slávy pohanskému svetu. Dôkaz, že pohania neostávajú mimo záujmu milostivého Boha.
V tom čase prichádzalo za pripravovateľom cesty Ježišovi, za Jánom Krstiteľom mnoho ľudí. Hriešnici, ktorí si svou hriešnosť uvedomovali, ale aj takí, ktorí boli presvedčení o svojej spravodlivosti pred Bohom. V skutočnosti bol spravodlivým iba jeden.
Vtedy sa stalo niečo zvláštne. Ján Krstiteľ, ktorý bol povolaný od života matky k tomu, aby vykonával krst pokánia, odmietol krst pokánia vykonať. Pred ním stál totiž Ten, o ktorom povedal, že “On vás bude krstiť Duchom Svätým ”.(Mk 1,8) Ten, ktorého poznal nielen ako pokrvný príbuzný, ale o ktorom veril, že je Synom Božím.
“Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichodíš ku mne?“ (v.14) - hovorí Ján celkom úprimne a spontánne. Veď kto by nechce prijť Ježišov Krst? Iba ten, kto nevie, kto je Ježiš a čo všetko priniesol pre hriešnikov. Ján Krstiteľ to vedel a preto bol presvedčený, že výmena úloh by mu prospela. No nielen jemu, ale aj jeho učeníkom, ktorých mal pri sebe a ktorí toto stretnutie mohli so záujmom sledovať. Aj nám prichodí toto stretnutie sledovať so záujmom.
Ježiš iba zdanlivo nechce Jánovi vyhovieť. Ale v tom čase ešte nikto nevedel, ba ani netušil, čo bude znamenať Krst Ježiša Krista, Syna Božieho. Práve toto Ježiš slávnostne ohlasuje: “Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť.” - O spravodlivosť pred Bohom išlo pri Jeho pokrstení a o ňu ide podľa slova Pána Ježiša pri každom Jeho krste. Aj keď ho vykonáva Ján, alebo apoštolovia, či kňazi Ježiša Krista.
V Ježišovom Krste, hoci je udeľovaný ľudskými rukami, ide o “všetku spravodlivosť”. Ide o plné ospravedlnenie hriešnika pred Pánom Bohom! To je to, čo prináša a ponúka Ježiš. “Milosť nad milosť” - ako to vyjadril neskôr evanjelista Ján. “Spásu a záchranu duší” - ako o tom svedčil Peter. Ide o ospravedlnenie hriešnika pred Bohom, ako o tom často a zasvätene svedčil ap.Pavel. Sám totiž prežil a prijal toto ospravedlnenie z milosti! Vtedy, keď mal vo vrecku zatýkacie rozkazy na kresťanov v Damasku. Z nepriateľa cirkvi Ježiša Krista sa stal Jeho služobník, keď ho Kristus zastavil, obrátil a ponúkol mu plnú milosť v dare svojho Krstu. Prislúžil mu ho Ananiáš, predstavený damašských kresťanov.
Tu, pri Jordáne, na začiatku cesty k vykúpeniu zatratených a zlorečených hriešnikov, začína Ježiš svoje pôsobenie. Začína ho názorným ukázaním toho, čo prišiel ponúknuť svetu. Toho, ako nám svoje spasenie a všetku spravodlivosť pred Bohom daruje a odovzdá. Tu sa nejednalo o siahodlhé vysvetľovanie otázky Božieho ospravedlnenia, ale o viditeľné zjavenie. O ukázanie ponuky plnej spravodlivosti i spôsobu, ako ho dosiahnuť. Zdarma, z milosti, skrze Kristov krst. Preto vošiel do vôd Jordánu. Ide ako Boží baránok, nesúci hriech sveta. Ponára sa pod hladinu, aby potom, vzápätí pri vychádzaní z vody videl Ján i jeho učeníci to, čo krst Kristov, pri ktorom je prítomný Boh Otec i Syn i Duch Svätý pôsobí.
Je dôležité všimnúť si tento dar plnej spravodlivosti. Je darom milosti. Jej znakom a prejavom je najprv ” otvorené nebo” a svedectvo o tomto otvorení! Pre hriech zatvoril Pán Boh dvere neba hrešnikom. Prvý Adam je z Božej blízkosti a prítomnosti vylúčený. Ale v Kristovi, druhom Adamovi ktorého poslal na svet “dvere neba otvára”. Hriechom sa stal človek poddaný zlému duchu a smrti, ale v Ježišovi dostávame možnosť prijať dar Ducha Svätého. On sa od počiatku “vznášal” a “vznáša nad vodami”. (Gen 1,2). Duch Svätý, tu koná svoje dielo posvätenia. Pri Ježišovom krste, ktorý ustanovil a ponúka, dostane každý pokrstený “závdavok Ducha”. (Pavel) Toho ducha, ktorý pôsobí spasiteľnú vieru, bez ktorej sa nemôže nikto ľúbiť Bohu.
To tretie, čo sa v Ježišovom krste vyjavuje a ukazuje ako plnosť spravodlivosti, je Boží hlas a uistenie: “Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo”. Tento vykonaný krst v Jordáne “skrze vodu a Ducha” (J 4) je predobrazom Ježišovho krstu, ktorý Ho očakával na Golgote. Podobne, ako Jeho svätá Večera vykonaná vo večeradle sa dokonala na Golgote. Tam, kde z Jeho boku, z Jeho Božkého srdca vyšla na túto zem “krv a voda”. (J 19,34) To sú prostriedky očisťovania, v ktorých si smieme “zbieliť rúcho” našich životov i my. To sú prostriedky milosti, viditeľné a zjavné, skrze ktoré prichádza Duch Svätý k nám. O tom všetkom je a hovorí Kristov Krst. Hneď na začiatku, hneď v prvom Ježišovom kroku a skutku, ktorý je názorným verejným vyučovaním Jeho apoštolov a celej cirkvi. Vyjavuje tu Božiu spravodlivosť i svoju vlastnú hodnou pri jej získaní. Ospravedlnenie hriešnikov sa deje z milosti, skrze Krista a vierou, ktorú pôsobí Duch svätý, ktorý je nám v Krste Ježišovom daný.
Ježiš, milovaný Boží Syn, má plnosť Ducha Svätého. Skrze Neho otvoril Boh Otec nebesá pre hriešnikov. On to nepotreboval pre seba, lebo On je Pánom neba i zeme. Urobil to pre nás, a v poslednom slove a svojom testamente to vyjadril opäť: “Čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Boha Otca, Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal”. (Mt 28) Pred vstúpením na nebo nechal príkaz, ale aj nádherné zasľúbenie pre všetkých nás. Ponuku života s Ním.
Človeku, Pánu Bohu odcudzenému, človeku na úteku od Pána Boha dostáva sa v krste Ježišovom nezaslúženej milosti. Odpustenie hriechov, ponuka synovstva Božieho a dar viery skrze Ducha Svätého. Ona, hoci ako malé horčinčé zrnko, môže a má rásť do sily stromu… V dare Ježišovho Krstu máme uistenie, ktoré znie nádherne ako rajská hudba: “Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty!” ( Iz 43,1) Si môj milovaný syn, moja milovaná dcéra, moje milované dieťa!
V krste Pána Ježiša je jasne ukázané, čo je to spravodlivosť Božia, ktorá prevyšuje naše predstavy a náš rozum. Takto sa vyjavuje Boh v Ježišovi Kristovi! Takto názorne učí o Krste Pán Ježiš a nariaďuje, aby sme ho aj my vykonávali a ponúkali všetkým ľuďom a národom. Krst Kristov prekonáva hranice a zotiera ich. Nie naše zásluhy, ale pôsobenie Ducha Svätého, ktorý v hriešnikovi začne veľkú premenu, vedie k viere a k jej prejavom v každodennom mŕtvení starého Adama v nás. Denným pokáním má byť hriešnik utopený a umŕtvený v nás vždy nanovo.
Ježiš cez svoje evanjelium a príklad, ktorým volá k nasledovaniu nám vždy názorne ukáže, ako to prakticky urobiť. Totiž, ako žiť v posvätení….Nie vymýšľať svoje vlastné skutky, ako to niekedy robili a robia určité skupiny, či jednotliví kresťania. My máme konať to, čo Pán Ježiš prikazuje. On hovorí, aké úlohy a povinnosti máme plniť. Deti ich majú iné, ako rodičia…Manželia iné, ako slobodní. Predstavení ich majú iné, ako podriadnení… Nie je teraz nutné všetky naše úlohy a obdarovania spomínať.
To, čo je dôležité, je skutočnosť, že Kristus, ako Pán každého z nás, poddaného hriechu, diablovi a smrti vykúpil a očistil pre nebo darom milosti. V Krste svätom nás ospravedlnil pred Pánom Bohom svojimi zásluhami. Tak urobil z nás ľudí pripravených a ochotných k tomu, aby sme každé ráno mali dôvod poďakovať za Božiu milosť. A potom, po celý deň, celý rok, ba celý život nasledovali Toho, ktorý nám prejavil toľkú milosť a lásku, že nezastal nielen pred drevenými jasľami, ani pred vodami Jordánu, ani pred krížom, ba ani pred bránami záhrobia. Haleluja! Sláva Bohu!
Krst Krista od Andrea del Verrocchio a Leonardo da Vinci
ČO JE KRST? (pre deti!)
Rieka Jordán a jej okolie je miestom, pri ktorom sa udialo také množstvo skutkov Božieho vyjavenia, že nie je možné pri jednom zastavení všetky ani spomenúť, tým menej priniesť o nich svedectvo viery. Preto pripomeňme nám i naším deťom aspoň niektoré veľké skutky Božie, aby sme vyplnili odkaz, ktorý pri Jordáne prijal Józua pre seba a svoj ľud, pre budúce generácie (Joz 4,21-22) a pre všetky národy.
S riekou Jordán sa spájajú zaujímavosti zemepisné, historické, ekologické i hospodárske. Pramení na pomedzí medzi Izraelom, Libanonom a Sýriou. Preteká územím v dĺžke asi 120 kilometrov, ale so svojimi meandrami meria až 251 km. K zemepisným zvláštnostiam patrí skutočnosť, že prechádza vlastne tromi jazerami. Má tri pramene pod horou Hermon (2 814 m) v oblasti niekdajšieho jazera Chulda. Po krátkom, desať kilometrovom prudkom toku, klesá do údolia ležiaceho 200 metrom pod hladinou Stredozemného mora a vlieva sa do Genezaretského jazera (Tiberiadskeho mora). Z neho vyteká na južnej strane a napokon sa vlieva do Mŕtveho mora, ktoré leží ešte o 177 m hlbšie. Preto je jeho názov v hebrejčine odvodený od slova ”klesať” - “prúd, ktorý rýchlo klesá”. Vykopávky ukázali, že údolie Jordánu patrí k miestam s najstarším mestským osídlením na svete. Rieka napriek horúcmeu podnebiu nikdy nevysychá. Jeho vody boli od starodávna používané aj na zavlažovanie okolitej krajiny. Nie náhodou už Lót “videl Okolie jordánske až po Cóar ako Hospodinov raj”.
Mapa rieky Jordán
Zastavme sa krátko pri troch biblických svedectvách o Božom vyjavení a konaní pri vodách Jordánu. Prvé sa týka najmä ľudu Izraela za Józuu. Mojžišova životná cesta sa skončila na hraniciach Kanaánu. Zasľúbenú zem smel uvidieť, ale sám do nej už nevstúpil, pretože niesol trest za neveru svojho ľudu. Hospodin sám ho pochoval v údolí Moábskej krajiny, takže nikto nepoznal miesto jeho hrobu. Vtedy povolal Hospodin do svojej služby Józuu, ktorému povedal: ”Mojžiš, môj služobník, zomrel. Preto teraz vstaň, prejdi cez tento Jordán, ty i všetok tento ľud, do krajiny ktorú dávam Izraelcom”. (Józ 1, 2) Meno Józua zvestuje, že Záchrancom a Vysloboditeľom ľudu je sám Hospodin (Józua = Jošua = Ježiš). Rozvodnený a v hlbokom údolí tečúci Jordán bol pre putujúci ľud Boží ktorý prišiel z púšte temer takou istou prekážkou ako Červené more. Spomína to aj Žalmista, ktorý vyznavačsky hovorí: “ Čo ti je more, že si utekalo? Čo, Jordán, že si sa späť obrátil?”.
Podobne, ako konal Hospodin v prospech Izraelcov pri Červenom mori, tak mocne konal aj pri Jordáne. Je zbytočné hľadať nejaký konkrétny spôsob pomoci, ktorého výsledkom bolo, že vody Jordánu boli rozdelené. V hornej časti sa vody zastavili a v dolnej odtiekli do Mŕtveho mora a ľud prešiel bezpečne na druhú stranu do zasľúbenej krajiny. Možností, ktoré má Pán Boh k dispozícii je veľa a nie je rozhodujúce, ktorú použil. Možno takú, aká sa stala napríklad v roku 1267. Opisuje ju arabský spisovateľ, keď sa časť podmytého brehu a skaly zrútili do koryta a trvalo desať hodín, kým si vody opäť prerazili novú cestu. Dôležité bolo a je, aby sme spoznávali, že keď prijímame Božie cesty a zámery, On vždy pomáha a vedie svojich k slobode a novému životu.
Prekonanie vôd Jordána neboli však jediné dôležité udalosti vykonané pri Jordáne. Významný je aj pokyn Józuu pre dvanásť mužov, aby z riečišťa odniesli 12 kameňov, podľa počtu izraelských kmeňov, na vybudovanie pamätného miesta v Gilgále. Dôvod tohoto počínania je podobný, ako pri ustanovení Paschy: “Keď sa v budúcnosti vaše deti spýtajú otcov: Čo znamenajú tieto kamene? - oznámte: aby poznali všetky národy zeme, že ruka Hospodinova je mocná”. V Gilgále pri Jordáne sa však obnovila aj ďalšia typická prax, ktorá sa týka vyvoleného národa. “Všetok ľud, ktorý vyšiel Z Egypta, bol obrezaný, ale nikto z ľudu, ktorý sa narodil cestou na púšti - nebol obrezaný”. ( Józ 5,5) Józua teda pri Jordáne vykonal obriezku, ako potvrdenie zmluvy, že sú ľuďom Božím. Napokon tam ľud slávil paschu a na druhý deň po pasche jedli z úrod zeme nekvasený chlieb a pražené zrno z úrod kanaánskej krajiny, pretože v ten deň prestala manna z neba.
Náš druhý pohľad na Jordán sa spája so životom a službou Jána Krstiteľa, ktorý pri Jordáne ohlasoval príchod Mesiáša a krstil ľud krstom pokánia. Vieme, že mnohí prichádzali, aby vyznali svoje hriechy a cez ľútosť a skutky pokánia nachádzali cestu k očisteniu a ospravedlneniu pred Bohom. Ján Krstiteľ vtedy upozornil svojich poslucháčov na to, že už je tu Ten, ktorý nebude krstiť ako on, ale “Duchom Svätým ”. Priblížil sa Ten, ktorému on nie je hoden rozviazať remienka na obuvi. Jánova kázeň zákona sa hlboko dotkla mnohých, ale najmä kráľovnej Herodiady, ktorá využila svoju dcéru Salome na to, aby si od kráľa Herodesa vyžiadala Jánovu hlavu. Avšak cesta pokánia je pre ľud Boží vždy aktuálna. To je najväčší dôvod našej duchovnej cesty k Jordánu.
K Jordánu prišiel Pán Ježiš ako nový duchovný Vodca. Bol poslaný Otcom, aby nás priviedol do nebeského Kanaánu. Tu žiadal od Jána, aby Ho pokrstil. Bolo to v prítomnosti viacerých učeníkov na začiatku Jeho verejného vystúpenia. Pánovu žiadosť spočiatku nechápal ani Ján Krstiteľ, ani učeníci. Zdá sa, že Ježišov krst v Jordáne neraz robí vrásky na čele aj nám. Ježiš na protesty Jánove odpovedal: “Nechaj to teraz, lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť”. ( Mt 3,13)
Keď Ján krst vykonal, stalo sa niečo, čo sa nestalo predtým pri pokrstení nikoho iného. “Keď Ježiš vystúpil z vody, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo”. Ježišovo zostúpenie do vôd Jordána symbolizuje utopenie hriechov starého Adama. Mal azda Ježiš nejaké hriechy? Isteže nie, ale On už tu, na začiatku svojej cesty ku krížu, ukázal jasne zmysel svojho diela. On vzal na seba naše hriechy a priestupky. Vychádzal z vôd Jordána, aby ukázal dar nového života pre tých, ktorí sú Jeho. Názorne ukazuje nielen Jánovi a učeníkom, ale aj nám, že skrze Jeho Krst, ktorý slúži k ospravedlneniu pokrstených hriešnikov, Boh nám otvára bránu neba a prijíma nás do svojho večného spoločenstva. Už nie Józuova obriezka, ale prijatie Ježišovho krstu pri Jordáne rozhoduje o našom prijatí do ľudu Novej zmluvy. Preto každému pokrstenému v meno Ježiša sám Otec privoláva: Ty si môj milovaný syn, moja milovaná dcéra! Skrze Jeho Krst patríme Otcovi a prijímame uistenie, že s Ježišom prejdeme zo smrti do života večného.