Mesto Trnava si počas svojho rozvoja až do súčasnosti zachovalo charakter kompaktného bodového mesta s pomerne jednoznačne rozmiestnenými funkciami.
Ťažiskom sídla je polyfunkčné centrum, ktoré vytvára historické jadro vymedzené hradbami na jeho východnej a západnej strane. Bezprostredne naň nadväzuje výrazné obytné územie s prevažne hromadnou bytovou výstavbou.
Trojičné námestie v Trnave
História kostola
Kostol Najsvätejšej Trojice vybudovala pri svojom kláštore rehoľa trinitárov v rokoch 1727-1729 v slohu vrcholného baroka.
Po zrušení rehole Jozefom II. ho dostali jezuiti a vlastnia ho dodnes.
Spoločnosť Ježišova vstúpila po svojom vzniku roku 1540 do obrovského európskeho myšlienkoveho a sociálneho zmätku, do hádok a náboženskych vojen, čo poznačilo natrvalo jej dejiny.
Prítomnosť Spoločnosti Ježišovej v Trnave má štyri obdobia: 1. roky 1561-1567; 2. 1615-1773; 3. 1853-1950; 4.
Začiatky jezuitov v Trnave
V liste P. Le Jaya z Dillingenu roku 1545 zakladateľovi P. Ignácovi je správa o biskupovi uhorskej krajiny, ktorý prejavil záujem o text jeho kázne; bol ním diplomat a kráľovský kancelár Mikuláš Oláh, ostrihomský arcibiskup, sídliaci v Trnave, ktorý správne a dobre odhadol pravdepodobný trend budúcich rokov a jezuitov pokladal za najvhodnejších na výchovu diecézneho kňazstva.
Myšlienka dozrievala.
Roku 1554 zakladateľ rehole P. Ignác súhlasil v liste Mikulášovi Oláhovi so založením uhorského kolégia v Trnave (collegium hungaricum inchoari).
Po mnohonásobnej výmene listov a osobných rokovaniach medzi arcibiskupom M. Oláhom, generálnym predstaveným rehole P. J. Lamezom, nemeckým provinciálom P. P. Kaníziom a viedenským rektorom P. J. de Vittoriom došlo k založeniu až neskôr len pre zhoršenú vojenskú situáciu.
M. Oláh žiadal desat' učiteľov a profesorov teológie so znalosťou mad'arčiny, nemčiny a slovenčiny a na ich materiálne zazpečenie plánoval venovat' výnos opátstva Krasnej nad Hornádom.
Požiadavkou Spoločnosti bola vhodná budova, vlastný kostol a fundácia pre trinást' osôb.
Trvalo znovu trochu dlhšie, kým sa veci vyjasnili a prví jezuiti, P. ThDr. Jan Seidel a Anton Ghuse, prišli do Trnavy 23. apríla 1561.
Hned' začali vyučovat' na mestskej škole a cisársky architekt Pietro Ferrabosco prestaval pre nich budovu budúceho kolégia (na rohu Ulice Jana Hollého a Mikuláša Schneidera Trnavského), ktorú pre jezuitov kúpil sám arcibiskup.
Jezuiti začínali činnosť v Trnave nezvyčajne: slávnostnou trojdňovou dišputou (pred Vianocami 1561) z humanitných vied, filozofie a teológie - a program si dali vytlačiť vo Viedni.
Roku 1562 vyučovali už v štyroch triedach.
Škola mala vyše sto žiakov.
Súčasne s jezuitskou školou pôsobila aj mestská škola.
Od roku 1566 na navrh P. Lanoya mali zostat' nižšie triedy mestu, poeika a rétorika mali patriť jezuitom.
Až po Veľkej noci 1567 viedli jezuiti obidve školy.
Jezuitov vel'mi zaťažovala aj zemepánsko-sudcovská povinnosť na majetkoch v Krásnej, farárske povinnosti v Ružindole, kam na nedel'u chodieval jeden kňaz spovedat', krstit', sobášit', kázať, slúžiť omšu.
Kolégium v Trnave štartovalo a pokračovalo s vonkajšími i vnútornými problémami.
Dňa 3. apríla 1567 prichádzal do Trnavy P. V. Maggio a mesto videl z diaľky ,,ako ohnivé more".
Medzi 150 domami zhorelo aj ťažko začínajúce kolégium.
O mesiac umrel rektor kolégia P. Peter Hernát, do ktorého sa vkladali veľké nádeje.
Preto provinciál navrhol ústrediu v Ríme, aby sa kolégium v Trnave zrušilo, arcibiskup súhlasil ťažko a súhlasil aj cisár.
Obnovenie činnosti jezuitov v Trnave
Mapa Rakúskej provincie Spoločnosti Ježišovej z roku 1773 je v oblasti dnešneho Slovenska doslova posiata kolégiami, rezidenciami a misijnými domami.
Trnava je medzi nimi hviezdou prve veľkosti.
Na tomto území pôsobili jezuiti aj v obdobi 1567-1615, a to v Kláštore pod Znievom v Šali, v Košiciach, na Makovickom panstve, v Humennom a v Bratislave.
Po Bočkajovom povstaní presadila protestantská šľachta na Bratislavskom sneme roku 1608 článok VIII.
Arcibiskup F. Forgáč si pozval roku 1608 k sebe do Bratislavy niekoľkých jezuitov ako poradcov-kazateľov; medzi nimi vynikol P. Peter Pázmaň (narodený 1570), profesor filozofie a teológie kazatel', polemik a spisovatel', ktorý sa providenciálnym riadením stal po smrti Forgáča (1616 ostrihomským arcibiskupom.
Na jeseň roku 1615 prevzal v Trnave P. M. Káldy kľúče od bývalého dominikánskeho kláštora, kde začínalo nové jezuitské kolégium.
Pätnást' rokov pripravoval P.
Dňa 12. mája 1635 kardinál P. Pázmaň vydal v Bratislave listinu o založení Trnavskej univerzity, zatiaľ s fakultou filozofickou a teologickou s možnosťou rozšírit' ju o ďalšie fakulty, 23. júna 1616 ju akceptoval aj generálny predstavený rehole M. Vitelleschi a 18. septembra 1635 aj cisár Ferdinand.
Dal jej všetky výsady, aké majú iné univerzity v zahraničí.
Dňa 13. novembra 1635 Trnavskú univerzitu slávnostne otvorili za veľkej účasti ľudu, šľachty a kléru.
Pázmaň odovzdal univerzitu jezuitom a prvým rektorom sa stal P. Juraj Dobronoki.
Už na druhý deň sa začal semester prednáškou P. Martina Palkoviča, rodáka z Chtelnice, o podstate rozumovej filozofie.
Dobudovaniu fakúlt venovali jezuiti prvoradú pozornosť.
Roku 1667 sa pričinením arcibiskupa Juraja Selepčéniho otvorila na Trnavskej univerzite aj právnicka fakulta a zásluhou dvora 14.
V rokoch 1629-1636 stavali Antonio Canevale a Pietro Spazzo unlverzitnú baziliku v Trnave, ktorá patrí k najkrajším ranobarokovým stavbám v Európe.
Dňa 30.
Jezuiti vel'mi skoro a rýchle pochopili význam tlače a mnoho energie venovali vybudovaniu univerzitnej tlačiarne.
Postupne sa stávala najlepšie zariadenou tlačiarnou Uhorska.
Kým ju nepresťahovali z Trnavy do Budína, vydala vyše pät'tisíc titulov (latinsky, slovensky, maďarsky, nemecky a v d'alších jazykoch).
Aj v tejto súvislosti treba naplno a jasne povedat', že Trnavská univerzita mala nesmierny význam pre slovenský národný a kultúrny život, význam doteraz nedocenený, ktorý si skoro vyžiada obsiahlu monografiu od slovenského historika.
Trnavskú univerzitu jezuiti nebudovali z tohto dôvodu, im išlo o duše, o Božiu vec.
Kultúmy význam Trnavskej univerzity vyplynul z toho úplne prirodzene.
Hodne času a síl jezuiti venovali pastoračnej praci vo väznici a xenodóchiu (chudobinci) mesta Trnavy a pri infekčných chorobách opatrovaniu chorých.
Trnavská univerzita mala aj veľkú, liekmi bohato dotovanú lekáreň, ktorá bezplatne slúžila mestu a okoliu.
V trnavskom jezuitskom kolégiu sa postupne vytváralo misijne centrum takmer pre celé uhorské územie, dokonca aj pre územie obsadené Turkami, a zahŕňalo aj prácu medzi greckokatolíkmi, posudkovú pastoráciu v Komárne i Leopoldove.
Aj niekolkí vyčerpaní zámorskí misionári dožívali svoj život v Trnave (P. Ladislav Oros, umrel 11. septembra 1773).
Percentuálne najväčšiu časť činnosti jezuiti venovali výchove - nielen vedeckej a rozumovej - a len vd'aka ich výchovnému systému, taktu a skúsenostiam dokázali udržat' disciplínu v tisícke študentov.
Skladbu a činnost' studentských orga-lnizaácií na Trnavskej univerzite farbisto opísal bratislavský evanjelicky farár a polyhistor Matej Bel druhom zväzku svojich Notitia Hungariae novae.
Divadelnú a hudobnú činnost' jezuitov v Trnave hodnotili povolanejší (S.
Do tejto všestranne rozvinutej činnosti v službe Krista kral'a, v ktorej bolo najväčšou túžzbou každého jezuitu vyznačiť sa (excellere) a urobiť viac (magis), ako sa bežne žiadalo, vstúpili 11. októbra 1773 traja kráľovskí komisári a prečítali zhromaždenej nechápajúcej komunite breve pápeža Klementa XIV. Dominus ac Redemtor, rušiace Spoločnosť Ježišovu na celom svete.
Trnavské akademické kolégium sa rozišlo, aby jednotliví členovia dožívali svoju tragédiu osamelí.
Univerzita ešte štyri roky v Trnave živorila, až ju na jeseň roku 1777 prest'ahovali do Budína.
Jezuiti v Trnave v 19. a 20. storočí
Pruský kráľ Fridrich II. a ruská cárovna Katarína II. nesúhlasili s promulgáciou pápežskeho breve a v ich krajinách pokračovala Spoločnosť Ježišova predovšetkým vo vyučovaní na školach.
Pápež Pius VII. po návrate z napoleonského zajatia do Ríma obnovil 7.
Na rakúske územie, do Haliče, prišli prvi jezuiti z Ruska už roku 1820 a roku 1823 vznikla samostatná Haličská provincia s domami v Tarnopole, Starej Wsi, Nowom Saczu, Ľvove.
Do noviciátu tejto provincie poslal 7.
Na arcibiskupskom gymnáziu v Trnave už2 v školskom roku 1852/1853 vyučovali ako profesori traja jezuitskí pátri z Haličskej provincie.
Dňa 22. mája 1853 (nedeľa Najsvätejšej Trojice) odovzdal ostrihomský arcibiskup Jan Scitovský, Slovák, jezuitom kostol Najsvätejšej Trojice aj s priľahlým kláštorom.
V dome hneď otvorili noviciát pre Rakúsku provinciu (8 novicov).
Roku 1898 prevzali jezuiti od Adolfa M. Melíšeka, farára vo Veľkých Levároch, vydávanie časopisu Posol Božského Srdca Ježišovho.
Mesačník vydávali potom v Trnave až do roku 1948 a okolo neho sa začali budovať základy budúceho vydavateľstva časopisov a kníh.
Už roku 1924 začali vydavať časopis Mariánska kongregácia a roku 1928 Katolícke misie.
Do novovzniknutej Česko-slovenskej provincie (utvorila sa 8. decembra 1919) sa prihlásilo optovaním 38 členov; od roku 1931 vznikla Slovenská viceprovincia.
Noviciát preložili roku 1930 do Ružomberka, v Trnave otvorili roku 1932 malý seminár Stanislavov s najvyšším počtom 40 gymnazistov.
V noci z 13. na 14. apríla 1950 obsadila bezpecnost' a ľudové milície aj dom jezuitov v Trnave, ako všetky mužské kláštory v Československu tej noci.
Po zbalení najnutnejších osobných vecí previezli trnavských jezuitov - boli medzi nimi aj poslucháči teológie z Čiech - autobusy do Jasova, neskôr do Podolinca.
Ani po násilnej likvidácii kláštora nemožno hovoriť o úplnom odchode jezuitov z Trnavy.
Začali sa tu objavovat' už koncom roka 1950 v civilných zamestnaniach a ich rady rástli.
V polovici päťdesiatych rokov urobil hodne organizačnej práce P. Ľudovit Buček svojou nenápadnost'ou a odvahou.
Dňa 1. januára 1969 prevzali jezuiti správu kostola Najsvätejšej Trojice (P. František Bednár a P. Emil Krapka do apríla 1974).
Oficiálne a slávnostne znova 1. januára 1990.
Začiatkom roka 1990 požiadali o vrátenie budovy konfiškovanej roku 1950.
Rada Okresného národného výboru v Trnave súhlasila s postupným uvol'nením budovy a uzniesla sa postavit' pre Štatny okresný archív v Trnave novú účelovú budovu, aké už majú viaceré archivy v iných slovenských okresoch.
Architektúra a interiér
Nad portálom bol umiestnený kamenný erb štedrého podporovateľa stavby, titulárneho biskupa Jána Okoličányho, ktorý kostol aj vysvätil.
Osobitnú pozornosť si zaslúži interiér kostola.
Nad hlavným oltárom (stavaným v rokoch 1755-1757) dominuje maľba zobrazujúca sv. Jána z Mathy a sv. Félixa z Valois, zakladateľov rehole trinitárov, ako vykupujú otrokov.
Maľbu vyhotovil rakúsky freskár Franz A. Maulbertsch.
Štyri figúry svätcov v životnej veľkosti vyhotovil pravdepodobne Johann J. Resler z Viedne: z vonkajšej strany mučenice prvotnej cirkvi sv. Agnesa s baránkom a sv. Katarína Alexandrijská s knihou a polámaným kolesom a z vnútornej strany sv. Leopold, patrón Rakúska, zvyčajne vyobrazený s maketou kostola, a sv. Štefan, patrón Uhorska.
Zemskí patróni reprezentovali spoločnú rakúsko-uhorskú provinciu rehole trinitárov.
Loď má štyri polia lunetovej klemby.
Medzi piliermi sú kaplnkovité výklenky s barokovými oltármi: Sv. Kríža(so súsoším Kalvárie z roku 1876), Božského Srdca Ježišovho, sv. Jána Nepomuckého, Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a Matky Božej Régensburskej, kde nad menzou sú uložené relikvie svätých košických mučeníkov, jezuitov: sv. Štefana Pongráca a sv. Melichara Grodeckého (umučených r. 1619 v Košiciach).
Na pravej strane kostola pristavili jezuiti v roku 1900 priestrannú trojloďovú kaplnku sv. Jozefa v pseudorenesančnom slohu, ktorú zdobí, trnavskou verejnosťou obľúbená, kaplnka Lurdskej P.
Najvýznamnejším umeleckým dielom interiéru je obraz zakladateľov rehole trinitárov Jána z Mathy a Felixa z Valois na hlavnom oltári od rakúskeho maliara F. A. Maulbertscha.
Na južnej strane kostola, na oltári Panny Márie sú v sklenenom relikviári uložené ostatky svätých košických mučeníkov.
Význam kostola pre Trnavu
Jezuitský kostol Najsvätejšej Trojice je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Trnavy.
Je nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj svedkom bohatej histórie mesta a pôsobenia jezuitov na Slovensku.
Koncom treba odpovedať na otázku, čo jezuiti urobili pre Trnavu, čo pre Trnavu znamenali.
Jezuiti si aj sami boli tak trochu vedomí, že pre Trnavu niečo urobili.
Trnavská univerzita a jezuiti
V úzkej nadväznosti na kostol vybudovali jezuiti svoje kolégium, gymnázium a univerzitu.
Budova mala vlastný vodovod a kanalizáciu.
Napriek tomu, že v budove sa spájalo viac funkcií a že ju stavali vyše sedemdesiat rokov, je to dosť ucelený stavebný komplex, akých je na Slovensku málo.
Trnavská univerzita
V tabuľke sú uvedené bohoslužby a duchovný program v kostole Najsvätejšej Trojice:
| Deň | Čas | Program |
|---|---|---|
| Počas týždňa | 7:00 a 17:00 | Svätá omša |
| Nedeľa | 8:00, 11:00 a 17:00 | Svätá omša |
| Streda a nedeľa (počas akademického roka) | 19:30 | Svätá omša pre vysokoškolákov |
| Každý štvrtok | - | Celodenná adorácia |
| Každý prvý piatok | 13:00 | Svätá omša pre ctiteľov Božského Srdca Ježišovho v kaplnke sv. Jozefa |
Kostol je prepojený s dejinami sestier uršulínok.
Uršulínky prišli do Trnavy roku 1724.
Do užívania dostali pozemok s kostolom, farou a školou evanjelikov.
Po zakúpení vlastných pozemkov sa začali v roku 1728 kopať základy uršulínskeho kláštora a o rok (1729)posvätil arcibiskup Imrich Esterházi roku bol základný kameň kaplnky, ktorú dočasne využívali, pokým nevystavali riadny kostol.
Ak navštívite Trnavu, nezabudnite si pozrieť tento architektonický skvost a spoznať jeho bohatú históriu.
tags: #jezuitsky #kostol #najsvatejsej #trojice #trnava