Svätý Anton je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. Leží na juh od Banskej Štiavnice v doline potoka Štiavnica. Stredom obce prechádza hlavná cestná komunikácia spájajúca Banskú Štiavnicu s Hontianskymi Nemcami. V súčasnosti tu žije 1230 obyvateľov.
Prvé zmienky o obci Svätý Anton sú z roku 1266, keď sa Scentantollo spomína ako jedna z dedín čabraďského panstva, ktoré vlastnil starý hontiansky rod Huntovcov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1266. Názov dediny vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Od r. 1342 sa v obci vyberalo mýto.
Okrem mýtnej stanice sa tu nachádzali dve hutnícke zariadenia, tehelňa a tri mlyny, z ktorých sa zachoval len jeden. Najmä rodina Koháriovcov sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj celej obce. Po dostavbe kaštieľa r. 1744 sa stala sídlom správy koháriovských majetkov a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko.
Významné pamiatky a lokality
Obec Svätý Anton, ležiaca neďaleko Banskej Štiavnice, sa môže pochváliť bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi najvýznamnejšie patrí barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste staršieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí.
Kaštieľ Svätý Anton
Najvýznamnejšou pamätihodnosťou je zachovaný neskoro barokovo-klasicistický kaštieľ Svätý Anton s rozsiahlym anglickým parkom nachádzajúci sa pod lesom v obci. Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti ).
Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. Výstavba mohutnej štvorkrídlovej budovy si vyžadovala staviteľský fortieľ. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo.
Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Pozornosť návštevníkov púta najmä Zlatý salón, svadobný dar Márie Terézie dcére Márii Antoinette, francúzskej kráľovnej, ktorý je pozlátený 24 karátovým zlatom.
V kaštieli sa nachádza poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku. Expozícia obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.
Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Vďaka rôznorodosti svojich zbierok zachovaných vo výnimočne ucelenej a autentickej podobe bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vo Svätom Antone vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
O kaštieli sa traduje, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok - má 4 brány (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov) a 365 okien (= dní). Dnes, po prestavbe to však už nie je možné potvrdiť.
Pri kaštieli je park, v ktorom sú na terasovitých stupňoch prudkého svahu zastúpené jednotlivé etapy okrasného záhradníctva od starej pagaštanovej a lipovej aleje až po sentimentálne (grotta, kaskády) a dendrologické príkrasy (sekvoje z roku 1879) a zbierky ihličín z I. Československej republiky. Park dokonale harmonizuje s architektúrou kaštieľa a scenérie, nádherné v každom ročnom období, lákajú domácich i hostí na nedeľné prechádzky. Na nádvorí kaštieľa sa nachádza fontána. V parku sú situované tabule s informáciami o flóre a faune a drevené sochy zvieratiek v parku.
Kostol sv. Antona Pustovníka
V obci sa nachádza aj rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka z roku 1755 v neskorobarokovom slohu upravený v roku 1779 v klasicistickom slohu. Jednoduchý jednoloďový kostol bol postavený v roku 1755. Barokovo-klasicistickému štýlu kostola vládne elegancia a precízne vyhotovené detaily. V interiéri žiari nielen historické zariadenie kostola, nádherná drevená socha Madony, ale najmä tabuľový obraz Narodenia Pána. Jeho autorstvo sa pripisuje fenomenálnemu Majstrovi MS. Historici sa domnievajú, že obraz pochádza z Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, ktorý patrí ku skvostom neskorogotického umenia v Európe.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z rokov 1755-1758. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi pilastrov a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháryovcov.
Interiér prícestnej kaplnky je veľmi bohato a umelecky stvárnený cez freskomaľby, a tým sa kaplnka v samotnom okolí vymyká bežnej všednosti. Samotné freskomaľby sú pôvodné vo vzácnej slohovej jednote bez mladších zmien a zásahov. Táto pamiatka v jej historickom aspekte je dôležitou barokovou pamiatkou od jej donátorov Koháryovcov. V súčasnosti je to miesto so špecifickou atmosférou, kde veriaci nájdu pokoj v tomto uponáhľanom svete a práve tu sa stretávajú obyvatelia obce, návštevníci regiónov či moderní pútnici v autách smerujúcich práve k nám do historického regiónu či komplexne do regiónu UNESCO, ktoré nás spája so starobylou Banskou Štiavnicou.
Bašta
Za zmienku stojí aj Bašta, ktorá je pozostatkom pevnosti na ochranu pred Turkami. Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplatila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska - Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.
Mýtnica
Mýtnica je súčasťou historickej zástavby obce. Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľu vo Svätom Antone.
František štôlňa
Za obcou Svätý Anton sa nachádza František štôlňa. Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel.
Ďalšie pamätihodnosti
- Bývalá tehelňa - v minulosti objekt slúžil na vypaľovanie tehál.
- Banská budova a stupa - objekt významnej banskej stupy slúžil na drevenie rudy.
- Kríž s Ukrižovaným - miesto modlitieb obyvateľov.
- Požiarna zbrojnica - v centre obce Svätý Anton sa nachádza budova požiarnej zbrojnice postavená začiatkom 20. storočia.
- Katolícka fara - barokový objekt z 2. polovice 18. storočia postavený pre účely fary.
- Hospodársky objekt - bol súčasťou areálu kaštieľa Svätý Anton.
- Mlyn - bývalý mlyn zásobovaný vodou zo štiavnického potoka z roku 1871 dnes slúži ako obytný dom.
- Hostinec - barokový objekt z 2. polovice 18. storočia so zachovanou klenutou pivnicou a pôvodným interiérovým vybavením.
- Studňa - kamenná studňa prekrytá typickou drevenou konštrukciou.
- Pivovar - v súčasnosti sídlo Lesného závodu.
Zosuv pôdy a stabilizačné opatrenia
Vznik svahových deformácií a porúch líniových stavieb následkom klimatických zmien a antropogénnych vplyvov je čoraz častejší jav. Havarijný zosuv v obci Svätý Anton dlhodobo ohrozoval štátnu cestu 1. triedy, obytné objekty, inžinierske siete a drobné stavby. Vyvinul sa v spodnej časti západne exponovaného svahu údolia riečky Štiavnica. Svah v predmetnej oblasti je mierny, so sklonom približne 8°. Okrem zosuvných pohybov je reliéf územia čiastočne ovplyvnený aj antropogénnou činnosťou v rámci úprav terénu pri vytváraní záhradiek a pri výstavbe drobných stavieb.
V priestore ihriska sa vo vzdialenosti 18,5 m od jeho spodného okraja vyvinula odtrhová hrana aktívneho zosuvu s výškou približne 0,3 - 0,8 m. Už v tomto mapovom podklade bola v rámci potenciálneho zosuvu registrovaná lokálna aktivita zosuvu v okrajovej časti ihriska (násypová časť). V obci Svätý Anton evidujú výraznejšiu aktivizáciu tohto zosuvu od roku 2009, dňa 8. 2.
Havarijný zosuv mal rozmery približne 110 × 100 m, bazálna šmyková plocha prebieha v hĺbke do 10,8 m, plytšie aktívne šmykové plochy sa vyvinuli v hĺbkach do 8,6 m. V období pred vykonanými záchrannými prácami došlo pohybom zosuvu v jeho akumulačnej časti k natlačeniu čela k okraju cesty 1. V roku 2012 došlo v zosuvnej oblasti k pretrhnutiu vodovodného potrubia, pričom voda z potrubia sa priamo infiltrovala do zosuvného telesa a zhoršovala tak stabilitnú situáciu.
Stabilizácia zosuvného územia sa riešila komplexne, to znamená od doplnkových prieskumných prác, ktoré upresnili IG a HG pomery územia, cez návrh záchranných opatrení až po ich realizáciu. Pre návrh záchranných prác bolo nevyhnutné upresniť inžinierskogeologické a hydrogeologické poznatky o lokalite, teda v prvom rade vykonať doplnkový prieskum.
Na základe informácií získaných z doplnkových a predchádzajúcich geologických prieskumných prác sa návrh záchranných opatrení rozdelil sekvenčne na dve etapy, a to I. etapa - odvodnenie a II. etapa - stabilizácia. V I. etape sa navrhlo a zrealizovalo odvodnenie zosuvného územia (povrchové a hĺbkové).
I. Etapa - Odvodnenie
V rámci I. etapy bol navrhnutý a zrealizovaný drenážny systém svahu, ktorý sa skladá z hĺbkového a povrchového odvodnenia masívu.
- Hĺbkové odvodnenie: Zrealizované boli vo vzdialenostiach 1,50 m v sklone min. 3° pomocou zarážania hydraulickým kladivom na pásovom podvozku. Ich funkciou je znížiť vlhkosť zeminy a plytších hladín podzemných vôd a tým stabilizovať čelo akumulácie riešeného zosuvu. Tieto vrty slúžia na odvodnenie hlbších polôh (priestoru v okolí identifikovanej šmykovej plochy). Hĺbené boli z jedného stanoviska, pričom sa zrealizovalo 5 subhorizontálnych vrtov s dĺžkou celkom 510 m.
- Povrchové odvodnenie: Slúži na odvodnenie antropogénneho strmého svahu predstavujúceho pätu svahu násypu futbalového ihriska, nachádzajúceho sa v odlučnej oblasti zosuvného územia. Je vybudovaný s účelom zachytenia prívalových povrchových vôd a eliminácie ich infiltrácie do telesa zosuvu. Odvodňovací žľab zohľadňuje morfológiu terénu, je situovaný v päte strmého svahu futbalového ihriska.
- Rekultivácia: Vzhľadom na fakt, že ílovité zeminy sú citlivé na riziko vzniku erózie, najmä ronovej, so vznikom eróznych rýh od zrážkových povrchových vôd, zrealizovala sa rekultivácia sanáciou dotknutých plôch - ohumusovanie a zatrávnenie reprofilovanej plochy.
Na interpretovanie účinnosti odvodňovacieho systému zosuvu bolo dôležité predovšetkým zníženie úrovne HPV v masíve. Režim HPV v masíve sa sledoval prostredníctvom 5 pozorovacích hydrogeologických vrtov a 3 snímačov pórového tlaku. Po ukončení odvodnenia v rámci I. etapy (09/2021) nebolo zaznamenané významnejšie vystúpanie HPV v masíve do konca monitorovacieho obdobia (12/2021).
II. Etapa - Stabilizácia
Po vyhodnotení výsledkov GTM sa pristúpilo k návrhu a následnej realizácii stabilizačnej konštrukcie v päte akumulácie. Stabilizačná konštrukcia bola navrhnutá ako dvojstupňová konštrukcia. Jej účelom je odstrániť a zabezpečiť akumulačnú časť zosuvu, ktorá bola natlačená k okraju cesty 1. Navrhnutá bola pružná, stabilizačná a súčasne priepustná konštrukcia, ktorá nebráni odvodňovaniu akumulácie. Oba stupne zabezpečenia tvorí kotvená oceľová stabilizačná konštrukcia ŠIDLO-X.
Systém sa skladá z priestorovej nosnej oceľovej konštrukcie. V telese zásypu je skryté nosné ťahadlo - zemná kotva. Stabilizačná konštrukcia sa realizovala postupným ukladaním prefabrikovaných stabilizačných konštrukcií ŠIDLO-X vedľa seba v pripravenej základovej jame, a to následným vzájomným spájaním prvkov a ich ukotvením. Výška spodného a horného stupňa je 2,5 m, sklon líca konštrukcie 10°. Práce boli realizované v päte etapovitou výstavbou. Po vyplnení stabilizačných prvkov a ich zabezpečení proti posunu sa pristúpilo k otvoreniu nasledujúcej sekcie stavebnej jamy. Po vyplnení stabilizačných konštrukcií nasledovalo ich ukotvenie. Dĺžka každej kotvy bola 10 m. Zárubný múr vytvorený stabilizačnou oceľovou konštrukciou ŠIDLO-X je na začiatku a na konci ukončený pomocou gravitačných gabionových oporných múrikov.
Občianske združenie ODKAZ COBURGOVCOV
ODKAZ COBURGOVCOV - História v službách budúcnosti je otvorená a dobrovoľná organizácia. Cieľom združenia je realizácia projektov a aktivít zameraných na podporu činnosti Múzea vo Svätom Antone aj na medzinárodnej úrovni, záchrana, monitorovanie, prezentácia a poznávanie kultúrneho a prírodného dedičstva, aktivity v prospech regionálneho rozvoja, zvlášť obce Svätý Anton a ZŠ s MŠ Ferdinanda Coburga vo Svätom Antone, medzinárodná spolupráca hlavne s krajinami, kde pôsobili členovia dynastie Koháry-Coburg a vzdelávanie detí, mládeže, celoživotné vzdelávanie obyvateľov, environmentálna výchova, apod.
OZ podporuje vytváranie podmienok pre rozvoj turistického ruchu, rozvíja spoluprácu s miestnou samosprávou a občanmi i formou voľno-časových aktivít najmä pre deti a mládež.
Medzi hlavné ciele OZ patrí rozvoj obce Svätý Anton, ZŠ s MŠ Ferdinanda Coburga vo Svätom Antone a Múzea vo Svätom Antone.
Údaje o občianskom združení:
- IČO: 42 395 747
- Právna forma: 701
- Obchodné meno: ODKAZ COBURGOVCOV - História v službách budúcnosti
- Sídlo: Kaštieľ 291, 969 72 Svätý Anton