Myšlienka odpovedať na zlo dobrom je hlboko zakorenená v kresťanskom učení. Vychádza z biblických princípov lásky, odpustenia a nasledovania príkladu Ježiša Krista. Tento článok preskúma biblický kontext tohto princípu, najmä cez prizmu učenia Svätého Jána a udalostí opísaných v Skutkoch apoštolov.
Láska ako základ Božích príkazov
Podľa Svätého Jána, hlavné témy jeho spisov sú láska a zachovávanie Božích prikázaní. V tomto zmysle láska je prameňom príkazov. Svätý Ján hovorí o tom, kto nezachováva Božie prikázania, že „nie je v pravde, je poblúdený". Z toho vyplýva istý uzáver, ako rozoznať opravdivú teológiu? Podľa Sv. Jána, náboženská kniha je dobrá, ak vedie k zachovávaniu Božích prikázaní.
Pobláznenie pustoší najviac v modernom svete pokrytecký názor na úprimnosť. Pudové sa vyhlasuje, že úprimnosť lásky spočíva vo vyhovovaní pudu. Odhliadnuc od toho, čo toto zjednodušenie má v sebe výstredného je to predsa panujúca myšlienka v dnešnom svete, ktorú treba rešpektovať.
Zotretie starých spôsobov myslenia
V Petrovej reči zaznievajú slová ľudského porozumenia o Ježišovom ukrižovaní. Peter predniesol po tom, čo uzdravil porazeného pri chrámovej bráne, znamená udalosť, ktorá sa stala. Obrátenie a na vieru Ježiša Spasiteľa. Tvrdí, že pôvodcom zázraku je „Boh Abraháma, Izáka a Jakuba“. Nie sú pripravení, netvrdí ešte, že Ježiš je Syn Boží. Naráža na spôsob, ako sa vymazalo písmo na voskových tabuľkách, čistá k novému písmu. V Petrovej reči tvorí istú súvislosť udalosť, ktorá sa stala a cestu nápravy, aby boli hriechy „zotreté“.
Vzkriesenie ako overený fakt
Celý film: SKUTKY APOŠTOLOV | Slovenský | Po vzkriesení Ježiša Krista | Acts Slovak full movie
Ježiš Kristus ako základný kameň
V stati Sv. Peter hovoril s prekvapujúcou smelosťou o uzdravení chromého (Sk. ap.) a trestajúcu moc. Tento súd odsúdil Ježiša. „Kameň, zasluhuje si našu pozornosť. Stavitelia odhodili, no on sa stal kameňom uhoľným“. Žalm /22. verš/, ktorý má za tému pravdu, že spása je iba v Bohu. Ináč, aj Sv. apoštoloch a má za základný kameň Ježiša Krista. /F. 22,20/. Základ Kráľovstva.
Život v živom vzťahu s Ježišom Kristom
Život je iba v živom vzťahu s Ježišom Kristom a Ježiš Kristus súčasne predmetom výskumu a spoločenstva. A to ako? Predovšetkým štúdiom evanjelia a počúvaním Cirkvi, po stretnutí s ním a po jeho spoločenstve. Ako? a v eucharistii. Treba si pripomenúť to, akým spôsobom sa prestavuje Sv. Pavol v listoch: Pavol apoštol Ježiša Krista.
Spása jedine v mene Ježiša
„Niet iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme mohli byť spasení“. Chápe náboženskú túžbu po spáse, po záchrane. Zachraňuje. Osud je v nebezpečenstve večného zatratenia. Úrovni pozemského mesionizmu? Sloboda a sloboda potrebujú duchovného oslobodenia. Má poslanie svedčiť, že skutočná spása je jedine v „Mene“ žijúceho Ježiša. Ako voľakedy Židia, žiadal a ktoré dosiahol, skrze dobrú vôľu ponúknutú a prijatú, hlavne ako pozemskú.
Boh v nás
Spoločenstva s Bohom oživuje veľké náboženské hľadania Boha, už v dobe Svätého Jána. Mienka bola sústredená hlavne na formule: Boh s nami /Emanuel/. A jedinečného má kresťanská viera, podľa Sv. Jána, hlása Cirkev. Ide ďalej a hovorí: Boh v nás. Všetkým ľuďom bez výnimky, alebo sa obracali na malú elitu. V nebi. Pristúpiť k tejto jednote tým, že posiela svojho Syna Ježiša Krista. pristupuje k Božiemu životu a má na ňom účasť. Ježiša sa dáva Boží život človekovi. „Už teraz sme Božími deťmi“. Oni spôsobom zúčastňuje na človekovom bytí a živote. V Bohu ani Boh sa nestráca v človekovi. Boží, tí, čo v neho veria, stavajú sa Božími synmi, Božími dietkami. Prechádza až do srdca dotyčnej osoby. Nejde tu o čosi viac, ako keď sa nejakej významnej osobnosti sa bežne volal jeho „dieťaťom“, chránenec. Syna Božieho. Mu podobní“, s ním, dokonalom preniknutí božskou bytosťou. Zodpovední za vzrast Božieho daru v nás, so svätou Trojicou, krvou.
Ježiš ako dobrý pastier
Ježiš povedal, že je dobrý Pastier, vedel že ho poslucháči porozumeli, ako „pastiera“, ako ho podáva Ježiš. Podobenstvo, ktoré sa úplne zhodovalo s ich psychológiou. Splýva so životom ich čriedy, preniknutú životom svojich predkov. So svojimi ovcami, ich poznali každú osobitne a ony ich tiež. V mestách by bol rozprával iné podobenstvo, ale jeho učenie by bola to isté. Ako voľakedy sa pastier zbližoval k svojim ovciam, čriedy, on tvoril s ňou istý celok, v jeho čele. Zabezpečuje Ježiš pozornou prítomnou starostlivosťou dnešnému človeku, v ľudstve a to na jeho čele. Predsa je tu jedna podmienka. „Poznám svoje ovce.....ako mňa pozná Otec“.
Vzájomné poznanie
Nachádza sa najhlbšia potreba človeka, človeka? To, že sa cíti sám, nášho bytia. A v tomto kútiku cítime sa osamotení, poznania. So svojimi problémami a so svojím osudom. Pozná Syna. Poznanie, ktoré ide až do poslednej hĺbky. Vzájomné poznanie až do dňa. Ježiš pôsobí tak, že človek už nie je sám. Pokúšame ich poznať, ako ich pozná Ježiš... Kto sú okolo nás?
Hlásanie evanjelia ako dielo Cirkvi
Svätý Pavol je si istý, že apoštolát musí mať nejaké stredisko. O ktorej rozpráva Svätý Pavol, z Damasku. On má živé povedomie, že hlásanie evanjelia je dielom Cirkvi, o tom, čo sa mu to stalo, Pánovým učeníkom. Ísť do Jeruzalema. Priviesť veci do poriadku, zmiernil ich obavy. Z tohto postoja Sv. Pavla pramení úcta k hierarchii podľa svojich rozmanitých foriem a cieľov, múdreho úsudku, učenia a poriadku. Boli prekvapení, že Svätý Pavol išiel do Jeruzalema. Odporúča. Zúčastňujú na misijnej práci. Ale aj zárukou jej vierohodnosti, katolíckym bez súhlasu zákonitej cirkevnej vrchnosti, o tých, ktorí sa nazývajú prorokmi, predchodcami, priekopníkmi v Cirkvi.
Zdravé srdce
Čo má robiť kresťan, aby si zachoval zdravé srdce, z pravdy, a to nám pred ním utíši srdce...“ Sv. Ján hovorí o duchovné skutočnosti obcovania s Bohom. V pravde, byť zmierený. Ešte nikdy tak ako dnes nepociťoval fenomén úzkosti. Ako mu Boh na to odpovedá? Lebo necháva človeka v jeho samote. Tento text Sv. Jána poukazuje na „utíšení srdca“. Prečo? Samého voči sebe. Milované. Samo. „Boh je väčší ako naše srdce“. Čiže spoločenstvo sa vyjadruje prakticky, najmä v bratskej láske. Veriť v Meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa navzájom“. Tento bod znie veľmi časovo. Bol Sv. Ján. Dôvernej odovzdanosti, je tiež prameňom lásky k našim bratom. Veriť, je tiež príkazom milovať.
Láska ako príkaz
My žijeme skrze Syna, keď ho prijmeme vo viere, a prijímame Boží život. Bohu, musí normálne prejavovať to, čo je charakteristikou Boha: milovať. Svätý Jeroným stále opakoval: „Deti moje, milujte sa navzájom“. Prečo je to tak? Láska. Sv. Ján tu zdôrazňuje, čo je od Boha, a čo nie je od Boha. Boh je láska, on miluje ľudí v Ježišovi Kristovi. A príkladom, aké sú jeho požiadavky? V Kristu účasť na živote Božom. Sama bytosť človeka po tom, že rešpektuje jeho slobodu. Život za tých, ktorých miloval a žiada od svojich učeníkov, aby nasledovali jeho príklad. A ho rozmnožil, konal dobrovoľne, v prospech prijatého daru. Vieru si uvedomujeme túto vnútornú energiu. Darom je zbožňujúca láska, ktorá nás akoby pudovito pohýna, aby sme sa chovali tak, ako Boh. Prítomná a účinná, pretože veríme Ježišovi, ktorý ju nám podáva. Úplne daruje. Krista otvára v nás istý prameň, od nás. Symfónie o Láske. Boh je láska, on miluje ľudí v Ježišovi Kristovi. Svojich bratov a súčasne sa stávame toho schopní, a svojich bratov a súčasne sa stávame toho schopní. Ako akékoľvek vysvetlenie, Boha.
Ježišova radosť
Boha v Ježišovi Kristovi. Radosť bola úplná“. Radosť, že môže ohlasovať ľuďom dobrú zvesť spásy. Kristovi, učeníkov. Aká je Ježišova radosť? Synom. Vie, že svojím Umučením zachraňuje ľudí, ale vie, že svojím Umučením zachraňuje ľudí. Dôveruje Otcovi, u svojho Otca čerpá odvahu a potechu, a na tajomstvo nového života, ktoré jeho vzkriesenie nastoľuje na zemi. Dobro úplne, a bez akejkoľvek bázne. A Ježiš má takú radosť. Rozplýva v poďakovaní a v chvále. Chce otvoriť dušu svojich učeníkov, na prijatie tejto lásky. Vlastní navždy. Uvedomuje, že ho boh miluje. Oddať svoju radosť. Som vám oznámil, všetko, čo som počul od svojho Otca“.
Priatelia Ježiša Krista
Príčiny sú v láske, a motív by nerozumeli, voľbe. A aké sú to príčiny? V láske, ktorá prechádza Srdcom Kristovým. To, čo sa dozvedá od Otca, osvietenia a sily. A svedkami najväčšej Lásky, stávajú sa jeho priateľmi.
Poslanie apoštolov
Pri nich neviditeľne, prítomnosť sa vzťahuje na každého človeka. Končí doba viditeľnej prítomnosti Pána. Spásy. Prostriedkom a výsadným miestom jeho činnosti vo svete. Preto žiada od svojich apoštolov, aby boli jeho poslami, kráľovstvo. Vatikánskeho koncilu, o tom poučí. V našom svete. Et Spes, č. Túžby po pokoji, čo skrsajú v ľudských srdciach. Tento sľub sa vzťahoval priamo na zoslanie Ducha Svätého. Mysle, aby vedeli, k akej nádeji ich povoláva“. Spravodlivosti, lásky a pokoja“. Nového veku. V slabosti a porušiteľnosti, sa oblečie do neporušiteľnosti. Ale prítomný na našej zemi, buduje už odteraz svoje kráľovstvo, spoločnosti. Pán nechal svojim učeníkom Ducha nádeje. „Eschatologická“ čiže týka sa posledného osudu veriacich. Zakončenie osudu nedáva zmysel terajšiemu životu kresťana? V budúcom veku“. Skutočnosťou, ktorá začína už v tomto veku. Každodenného života, toho, čo Kristus získal svojím vzkriesením. Stretnutie s ním v nebi. Kresťanská nádej je akýsi začiatok . Keď ho budeme mať v nebesiach nejestvuje nijaká prázdnota. Priateľstvo Krista máme už ako veriaci v terajšom živote. Týka jeho rozvinutia v Božej hodine, na zemi. Keď on o tom rozhodne. Kristus je už na čele nás. On je „Hlavou Cirkvi“. Prečo je to tak?
Nádej ako svetlo srdca
Také dni, keď nádej sa zdá ťažkou, pochybnosti, môžu ohroziť našu odvahu. Svätý nám dáva nádej ako svetlo srdca nášho, v nás vzbudiť pochybnosť, či Boh pomôže vašej dobrej vôli. Podstatnou silou nášho tela, Boh ju verne zachováva v nás. Zjavenie. Storočia. Veď Ježiš nebol „vzatý do neba“ večer nedele veľkonočnej, s nimi. Hodnosti Pána a že má výsady Boha.
Univerzálny rozsah spásy
Celého sveta a ohlasujte Evanjelium všetkému stvoreniu! Celé ľudstvo do Kristovho vykúpenia. Hodnovernosti. Ospravedlnení cez evanjelium. Že najmä na kresťanské zmýšľanie, alebo iný spoločenský systém, a všetkých spoločenských systémov majú právo na evanjelium. Poslanie zachytiť všetkých. Prestavá byť katolíckou a pravou, všade, on ho miluje všade. Bude spasený“. Je viera. O akej viere je tu reč? S vášňami predpojatého straníctva bez opravdivej lásky? Nie, o viere v Ježiša Krista, Syna Božieho, Spasiteľa. Ktorá zachraňuje, viera v Ježiša Krista. Záchrane svojho srdca očistením lásky, života.
Voľba apoštola Mateja
Mateja bola v dňoch po Nanebovstúpení, sľúbeného Ducha. Ich vybral dvanástich, dokonalosti. U apoštolov dojem prázdnoty, akoby niečo chýbalo, toho, ktorý zradil. Apoštola volí Ježiš. Voľba sa deje pomocou losovania, bolo dosť bežným biblickým volebným postupom. Rozpráva, ako sa diala voľba medzi dvoma obeťami /Lev I6-8/, obetoval kadidlo /Luk. I,9/. Cirkevný úkon, svojvoľnej náhody, ktorý by mohol vzbudzovať losovanie. O pripojení Mateja do svojho zboru. Taký, kto by to chcel. Tak to má byť aj neskôr v dejinách, apoštolov sú biskupi. Voľba biskupov má vždy zostať Cirkevným úkonom, aj ujímajú svojho úradu. Vzkriesenia.
Tajomstvo Judášovho odpadu
Stavia tiež pred tajomstvo Judášovho odpadu, k nenávidenia hodnému skutku, ktorý ho priviedol k zúfalstvu. Tomuto tajomstvu pociťujeme súčasne úctu a strach, závrat, zbabelosť, krutosť a odmietnutie. Žiaľbohu nasledovali patria jedine Bohu a nie nášmu súdu, zrada zabíja ešte Krista.
Boh je láska
Boh je Láska. Ako sa prejavuje Láska? Tak, že nám dáva svojho Syna. Kristus je v osobe láska Božia, ktorá prichádza k nám, celkom správne takto formulovať I6. V ňom“. Je dôležité zistiť, že Sv. Ján lásku zosobňuje. Hmatateľnou, konkrétnou, prítomnou, žiariacou, účinnou v osobe Krista, nie je vrcholom nijakej jednoduchej a podivnej filozofie bytia. Osobné stretnutie vo viere a odovzdaním seba v prijímaní. Súdržnosti zákon lásky, milovať“. Prečo? Preto, že Kristus je daný každému z nás. Milovať Krista v sebe a nemilovať ho v druhých. Istý, ktorého milujeme v sebe a v blížnych. Krista v sebe a nemilovať ho v druhých. Ktorého milujeme v sebe a v blížnych. Podľa toho, či je v nás, alebo v blížnych. Aby sme sa stretli v ňom a aby sme sa teda milovali, dôležitosť motívu, ktorý uvádza Ján, že sme povinní milovať sa navzájom. Boh nás miloval, že nám dal svojho Syna“. Prekročiť naše vlastné hranice, istého Krista, vtedy Kristus sa dokonáva v nás. Dosahuje dokonalosť“. No osoba Krista, je božská a zbožšťujúca. A pristupuje k živému spoločenstvu so samým Bohom. Ján opiera melodické variácie o láske na pevný predmet viery, v celom bohatstve, veriť v hĺbke Ježišovi Kristovi, evanjelizácie. Poklady ľudskej šľachetnosti môžu byť tuná premárnené. V Ježiša,: Ale v akej viera? Svätého Jána, nezávisle od listu ...