Liturgické aspekty sviatku
Počas svätej omše sa kňaz s prisluhujúcimi zhromaždí pri oltári, ktorý môže byť incenzovaný. Oltárny stôl má v sebe oltárny kameň s pozostatkami svätého. Kňaz bozkáva ostatky svätých. Vstupu predchádza vhodná pieseň z Jednotného katolíckeho spevníka (JKS). V obnovenej liturgii kňaz stojí smerom k ľudu. Súčasťou je aj účasť na omšových úkonoch.
V úvode omše sa používa starý introit, ktorý má viacero formúl a je sprevádzaný spevom. Introit obsahuje modlitbu v omši pred Druhým vatikánskym snemom. Po ňom nasleduje liturgia, ktorá zahŕňa pozdrav a úkon kajúcnosti. Tento úkon je prípravou kňaza na slávenie svätej omše a vyjadruje vyznanie hriechov. Stará Cirkev nepoznala úkon kajúcnosti pred svätou omšou, no neskôr, v stredoveku, sa stal súčasťou obradu. Úkon kajúcnosti pozná tri formy, vrátane konfiteoru, ktorý vznikol z Apológie.
Hudobný sprievod a spev
V ranej Cirkvi sprvu spieval ľud pod vedením speváckej školy. V stredoveku (od 10. storočia) spevu rozumelo len málo ľudí, pretože bol v latinčine. V časoch Gregora I. sa začínajú objavovať prvé úpadkové príznaky spevu. Vstup je slávnostný a sprevádzaný vhodnou piesňou z JKS. Sláva Otcu sa spievala viackrát, pričom sa vsúvala antifóna. Neskôr sa skracoval, až nakoniec ostal len prvý verš žalmu.
Počujete zvony? V histórii zvonenia týchto stáročných predmetov
Symbolika a význam zvonov
Zvony sú neoddeliteľnou súčasťou kostolov a kresťanskej tradície. Volajú veriacich na bohoslužby a pripomínajú im dôležité udalosti. Majú tiež symbolický význam, ako to vyjadril výrok na zvonoch: „Živých volám, mŕtvych oplakávam, blesky lámem.“
- Ohlasovanie dennej doby (poludník)
- Zvolávanie na svätú omšu (Dominik)
- Výzva k modlitbe (Angelus Domini)
- Upozornenie na udalosti (umieráčik)
- Signálne zvonenie na poplach (šturmovák)
- Odohnanie zlých síl (proti búrkam, epidémiám)
Biskupi zvony posväcujú a „krstia“ svätenou vodou a olejom. Veže kostolov symbolizujú prst ukazujúci k nebesám a kríž na vrchole veže pripomína Ukrižovaného Ježiša Krista. Zvony vo vežiach zvolávajú veriacich k službám Božím a povzbudzujú k modleniu.
Úvahy o sviatku Všetkých svätých
Žijeme v sterilnej a pretechnizovanej dobe, kedy sa zabúda na zmyslovosť a estetiku. Počúvanie zvonov a započúvanie sa do ich hlasov môže byť spôsobom, ako nadviazať na cítenie našich predkov a nájsť hlbší zmysel v tomto sviatku.
Vianočné sviatky a ich význam
Vianočné sviatky sú časom, kedy si veriaci pripomínajú narodenie Ježiša Krista, vteleného večného Slova. Je to sviatok vykúpenia, pokoja a lásky. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Kresťania rôznych cirkví slávia Vianoce v rôznych termínoch, pričom katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára.
Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzí nedeľa nebola - 2. januára. Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431).
Ďalšie sviatky a spomienky v liturgickom kalendári
V liturgickom kalendári nasledujú po Vianociach ďalšie dôležité dni a spomienky:
- 26. decembra: Sv. Štefan, prvý mučeník
- 27. decembra: Sv. Ján, apoštol
- 28. decembra: Sviatok Svätých neviniatok
- 29. decembra: Prvá nedeľa po Narodení Pána - Sviatok Svätej rodiny
- 31. decembra: Sv. Silvester I., pápež
- 1. januára: Panny Márie Bohorodičky
- 6. januára: Zjavenie Pána (Traja králi)