Mons. prof. ThDr. Jozef Haľko, PhD., je významná osobnosť slovenskej rímskokatolíckej cirkvi. Pôsobí ako pomocný biskup a generálny vikár Bratislavskej arcidiecézy. Je titulárnym biskupom biskupstva Serra a profesorom cirkevných dejín na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V rámci KBS je predsedom Rady pre Slovákov v zahraničí a Rady pre migrantov a utečencov. Narodil sa 10. mája 1964 v Bratislave.
Po úspešnom ukončení gymnázia študoval na Vysokej škole ekonomickej. V roku 1990 začal študovať na bohosloveckej fakulte. Štúdiá dokončil na Pápežskej univerzite Svätého Kríža v Ríme. Za kňaza bol vysvätený 4. júla 1994 Mons. Jánom Sokolom v Trnave.
V roku 2000 obhájil dizertačnú prácu z cirkevných dejín na Pápežskej univerzite Svätého Kríža v Ríme. 31. januára 2013 bol pápežom Benediktom XVI. vymenovaný za prvého pomocného biskupa Bratislavskej arcidiecézy a 26. novembra 2013 bol prezidentom Ivanom Gašparovičom vymenovaný za profesora.
Viac o Jozefovi Haľkovi nájdete na jeho webstránke. Je tiež veľmi aktívny na sociálnych sieťach.
Jozef Haľko je autorom viacerých kníh, ktoré sa venujú rôznym aspektom teológie, histórie a duchovného života. Medzi jeho diela patria:
- Svätá omša - Dotyk Krista naplo
- Svätá brána otvorená
- Bližšie k Sedembolestnej
- Emauzy
- Nad duchovným testamentom Benedikta XVI.
- Dóm, Katedrála svätého Martina v Bratislave
- Ži dnešok: tu a teraz (diár)
- Rembrandtove ruky
- Modrý kostol. Dejiny kostola sv. Alžbety v Bratislave
- Traja na hranici
- Osudná SMS-ka
- Arcibiskupov zápas
- Tajomstvá svetla
- Dejiny Jezuitov v Bratislave do roku 1773
- DVD - Lurdská jaskynka v Bratislave
- Ave crux
- Rozbiť Cirkev: Rozkolnícka Katolícka akcia
Jeho rozsiahla, šesťstostranová kniha o Dóme sv. Martina vznikla spoločne s fotografom Štefanom Komorným. Táto kniha sa zrodila z nadšenia dvoch ľudí. Prvým nadšencom bol fotograf Štefan Komorný, ktorý na Slovenskej filmovej a televíznej akadémii vyučuje trikovú kameru a fotografovanie.
Pán Komorný sám, z vlastnej iniciatívy fotografoval v Dóme a fotky publikoval na stránke farského úradu. O Dóme som počúval od detstva, moji rodičia sa tu sobášili a vždy, keď mali výročie, tak na Dóm živo spomínali. Ako bohoslovci sme tam chodievali na latinské sväté omše. Dóm som vnímal ako pekný chrám, tak som sa v ňom porozhliadal.
Po vzniku Bratislavskej arcidiecézy sa za výraznej podpory pána arcibiskupa Stanislava Zvolenského vykryštalizovala myšlienka, aby sme pripravili reprezentačnú, čo najdetailnejšiu publikáciu o Katedrále svätého Martina. Našou ambíciou bolo textom a obrazom predstaviť verejnosti všetky klenoty Dómu, zachytiť to podstatné, čo ľudí obohatí.
Publikácia Jozefa Haľka s názvom Traja na hranici sa snaží vyskladať príbeh troch mladých slovenských katolíkov, ktorí boli v roku 1985 odsúdení za pašovanie duchovnej literatúry. Okrem literárneho sledu udalostí máme možnosť nahliadnuť do osobného, motivačného a spoločenského pozadia danej situácie.
Monografia vystihuje aj prežívanie a pohnútky zaangažovaných osôb vrátane ich viery v Boha a zmysluplnosť ich obety. Udalosti sú zasadené do širšieho politického kontextu. Kniha čitateľovi odkrýva úlohu tajných služieb, konkrétne akú rolu v tejto kauze zohrala Štátna bezpečnosť a sovietska tajná služba KGB v situácii revolučných udalostí v Poľsku.
Text sa začína témou cenzúry a obmedzovania náboženskej spisby, následne opisuje kompenzačnú reakciu podzemnej cirkvi formou samizdatu a tajného importu kníh zo zahraničia. Kapitoly o samotnej kauze Konca, Gabaja a Borovského obsahujú podrobné informácie zo všetkých dostupných zdrojov. Nechýba rešerš reakcií v medzinárodnej a domácej tlači a vo vysielaniach.
Záverečná časť tejto publikácie sa venuje Modrému kostolu ako 'sobášnemu' chrámu, v ktorom si osudové 'áno' povedalo bezmála 19 000 snúbeneckých párov. Preto je Modrý kostol viac ako historická budova, je aj miestom, kde sa zakladajú manželstvá a rodiny, kde sa kladú základy pre našu budúcnosť.
V lete roku 2006 v bruselskom parku 'Mini-Europa' slávnostne inaugurovali model bratislavského Modrého kostola, oficiálne Kostola svätej Alžbety. Stalo sa tak vyše deväťdesiat rokov po slávnostnom posvätení tohto chrámu, ktorý už v dobe jeho uvedenia pokladali za mimoriadnu stavbu vo svojskom secesnom slohu s použitím netradičných materiálov.
Modrý kostol, zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, je jedným z architektonických skvostov Bratislavy. Bol naprojektovaný známym budapeštianskym architektom Ödönom Lechnerom. Pôvodne mal slúžiť ako kaplnka pre gymnazistov z vedľajšieho gymnázia, ale neskôr sa stal obľúbeným miestom pre sobáše a bohoslužby pre širokú verejnosť.
Lechner zmenil pôvodný plán a požiadal o pozemok na rohu ulice, aby kostol mohol mať dva vchody: jeden pre študentov a druhý pre obyvateľov. Týmto spôsobom prevrátil tradičnú orientáciu kostolov.
Pôvodná farba kostola bola zrejme sivá, no vďaka použitiu modrej keramiky z továrne Zsolnay na streche a mozaikách na stenách sa kostol stal známym ako Modrý kostol.
Dnešné okná sú obnovené po bombardovaní v druhej svetovej vojne. Farby pôvodných okien sa navrhovali tak, aby odzrkadľujúce sa slnečné lúče vyvolali z každého uhlu vždy iný dojem.
Pre Lechnerove stavby je typická symetria. Pri Modrom kostolíku urobil iba jednu výnimku a tou je vežička, čo je tradičná nesúmerná figúra uhorskej školy.
Kostolík sa stal symbolom nielen Bratislavy, ale celého Slovenska. Jeho zmenšenina reprezentuje Slovensko aj v bruselskom parku Mini-Európa.
Kniha Modrý kostol. Dejiny Kostola sv. Alžbety v Bratislave opisuje nielen zložité budovanie Modrého kostola, ale obsahuje aj vyjadrenia zaangažovaných dobových svedkov. Napríklad duchovné interpretácie gymnaziálneho profesora náboženstva Emila Szyllabu, najmä ikonografických komponentov chrámu.
Tabuľka: Niektoré dôležité fakty o Modrom kostole
| Fakt | Hodnota |
|---|---|
| Začiatok výstavby | 1909 |
| Finančné náklady | 234 tisíc zlatých korún |
| Celková dĺžka objektu | 30,9 metra |
| Dokončenie stavby | Február 1910 |
| Uvedenie do užívania | Október 1913 |
Svätá Alžbeta (1207-1231) je zrejme jedinou svätou, ktorá sa narodila v Bratislave. Bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov a jeho manželky Gertrúdy. Ako štrnásťročnú si ju vzal za ženu Ľudovít, syn Hermana, durínskeho grófa.
Keď v roku 1224-1225 nastalo pre neúrodu obdobie veľkého hladu a biedy, Alžbeta pomáhala, ako vedela. Rozdávala zo zásob svojho hradu, postavila dokonca nemocnicu pre chorých, ktorých aj ošetrovala.
Neskôr v roku 1229 založila v meste Marburg nad Lahnom nemocnicu sv. Františka z Assisi. Celý život zasvätila pomoci chorým a chudobným. V roku 1231 vážne ochorela a zomrela. Na jej hrobe sa udialo veľa zázrakov.
Jeho životná cesta ho priviedla od štúdia ekonómie k teológii, histórii a literatúre. Jozef Haľko je kňazom, pedagógom, autorom kníh a hovorcom bratislavského arcibiskupa. Bol viacnásobne neprijatý na bohosloveckú fakultu. Pracoval ako robotník v Bratislavských vodárňach a ako vychovávateľ v ústave sociálnej starostlivosti. Za kňaza bol vysvätený 4. júla 1994 v Trnave. Od roku 1997 bol poverený pastoráciou maďarsky hovoriacich veriacich v Bratislave. V tom istom roku začal vyučovať cirkevné dejiny na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2006 je docentom na katedre cirkevných dejín. V roku 2000 získal doktorát na Pápežskej univerzite Santa Croce v Ríme. V roku 2009 bol pápežom Benediktom XVI. menovaný za kaplána Jeho svätosti. V roku 2013 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za vysokoškolského profesora v odbore katolícka teológia.
Slováci - Maďari rovná sa komplikované vzťahy. Rezonujú v nich emócie, spomínajú sa krivdy, rastie pocit ohrozenia. - Veľkou hybnou silou je láska. Pokiaľ sa ešte stále dokáže maďarský chlapec zamilovať a oženiť so slovenským dievčaťom a naopak, nemôže existovať nejaký zásadný problém. Keď majú spolu deti, tak v ich rodine panuje znášanlivosť a láska. Ak je dobrá vôľa, spolunažívanie je možné vždy. Pozorujem to aj v našej bratislavskej maďarskej katolíckej komunite, kde je otvorenosť pre pokojné spolunažívanie našou samozrejmou túžbou. Vo vzťahu sú rozdielne národnosti príležitosťou na vzájomné obohatenie a intenzívnejšie prežívanie vlastnej identity.
Od divadla ste prešli k literatúre. - Divadlo je jednou z foriem komunikácie s verejnosťou. Je to kanál, ktorým možno tlmočiť myšlienky, názory, postoje. My sme, mimochodom, hrávali komédie, robili sme ľuďom radosť. Mali sme však ambíciu prezentovať čistý humor bez dvojzmyslov a darilo sa nám to. Dnes to už nie je divadlo, presedlal som na písané slovo. Usilujem sa čitateľom priblížiť neznáme, alebo z rôznych príčin neprístupné aspekty histórie, reálií, života. Je fascinujúce tvoriť text, zvlášť ak je za ním veľa pozorovania, cestovania, štúdia, hľadania, ba niekedy až detektívnej práce. Človek potom skladá mozaiku stratenej reality.
Na konte máte desať kníh. Ktorú hodnotíte ako najpodnetnejšiu, či s ktorou ste mali najviac práce?- Mne je ťažké ich hodnotiť, nakoľko som k nim vnútorne pripútaný. Každá z tých kníh predstavuje určitú časť môjho života, je živou spomienkou. Zaujímavé bolo analyzovať texty na tabuľkách v Lurdskej jaskyni na bratislavskej kalvárii. Bolo ich štyritisíc dvesto v dvanástich jazykoch! Inou skúsenosťou bolo spracúvať životopisy biskupov Gábriša a Lazíka. Človek musel fyzicky ponavštevovať miesta, kde pôsobili. Musel som sa zhovárať s ľuďmi, prezrieť kroniky, korešpondenciu, hodiny presedieť v archívoch. Potom nasledoval proces vyhodnocovania a pod rukami sa rodili fascinujúce ucelené obrazy. Preferujem plastické zobrazenie reality a bránim sa ideologickým východiskám. Jednoducho, ak konkrétny človek v určitej chvíli zlyhal, tak to k nemu patrí rovnako ako nevšedné triumfálne víťazstvo. Toto všetko vytvára komplexný obraz o človeku. Zvlčilá doba ateizácie neraz hnala ľudí do hraničných situácií. - Tá spolu s Rembrandtovými rukami patrí do kategórie kníh, ktoré sú duchovnými výpoveďami. Sú to reflexie nad biblickými textami.
Záber vašich aktivít je široký. - Som predovšetkým kňaz. Potom ako kňaz som historik a ako kňaz som autor viacerých textov. Podľa slov sv. - Kresťanstvo by nemalo byť ideológiou, ale Božím posolstvom. Mojou úlohou nie je brániť neobrániteľné a hájiť neobhájiteľné. Naopak, treba hľadať pravdu. Mnoho sa dá v tomto smere naučiť od pápeža Jána Pavla II., ktorý ukázal, že v pravde je krása slobody, keď sme schopní v historickej realite priznať a uznať pozitívne aj negatívne. On sa síce stokrát ospravedlnil za chyby cirkvi, no tiež niekoľko tisíc synov a dcér cirkvi vyhlásil za blahoslavených a svätých. Toto je pravá tvár cirkvi, kde sa kúkoľ a pšenica prepletajú.
Vytvoriť knihu takéhoto rozsahu vyžaduje množstvo času a energie. - Boli to dva roky intenzívneho pracovného nasadenia. S Božou pomocou a s pomocou a podporou mnohých dobrých ľudí uzrela táto kniha svetlo sveta. My sme tam uvedení ako dvaja autori, ale v pozadí je grafička Barbara Neumanová, vydavateľstvo Lúč, kolegovia z arcibiskupského úradu. A samozrejme, pán arcibiskup, ktorý vznik knihy s veľkým záujmom sledoval. Nedá mi neuviesť „tichého“ spoluautora, Dr. Štefana Holčíka - recenzenta knihy.
A pramene?- Takéto publikácie nevznikajú z jedného zdroja. Bádal som v Budapešti, vo Viedni, v Slovenskom národnom archíve, v Archíve mesta Bratislavy, v Múzeu mesta Bratislavy, v Štátnom archíve... Všade som sa stretol s ochotou, čo je pri archívnom výskume dôležité. Informácie som čerpal aj z iných nemeckých, maďarských a slovenských zdrojov. Mnohé z kapitol sú postavené na niekoľkých monografiách, ktoré sú roztratené po vedeckých zborníkoch, čo znamená, že o nich vie len úzky okruh špecialistov. Chrám však nie sú iba múry, klenby, reliéfy, sochy. Ako duchovný priestor sme ho chceli zaplniť ľuďmi, kde sa formujú oni sami aj život ich spoločenstva. Veď v kostole sa uskutočňujú existenciálne zlomy ľudského života - krst, prijímanie, spoveď, sobáš.
St. Martin’s Cathedral: A Timeless Symbol of Bratislava’s Heritage | Bratislava | Slovakia
V súvislosti s Dómom si mnohí kladú otázku, ako je to s telom otca slovenského národa - Andrejom Hlinkom. Prišli ste na niečo? - S určitosťou vieme povedať, že istý čas v Dóme bol. Ešte ako bohoslovec som videl, že tam bola jeho rakva. Tá je dnes zrenovovaná v Ružomberku.
Mohol by to byť dobrý námet na román s konšpiračnou tematikou... Ale prejdime k veciam tajomným, mystickým, neuveriteľným, no predsa reálnym. Ľudí zaujímajú zázraky a veci, ktoré nás presahujú. -Ja pokladám za zázrak, ak sa niekto ide vyspovedať. To je zázrak vnútorného precitnutia, vnútorného obrátenia. Veľký zázrak je, keď dochádza k eucharistickému prepodstatneniu na oltári. Zázrak je aj modlitba ako výsledok pôsobenia nekonečného Boha v človeku. Ale vy sa zrejme pýtate na zázraky senzačnejšieho charakteru. Dobre teda. Je to napríklad príbeh tej nádhernej sochy - mariánskej piety, kde Panna Mária drží Ježiša na rukách. Je to socha, ktorá vznikla podľa podrobne spísaných protokolov a významné cirkevné osobnosti tu vystupujú ako svedkovia. Táto socha vznikla na základe požiadavky zomrelého Bratislavčana Johana Klimenta Zwespembauera, ktorý zo záhrobia odkázal svojej manželke cez jednu dievčinu, že peniaze, ktoré u nej nechal, sú peniaze z lúpežnej vraždy. Preto ako pokánie chce, aby sa z nich vyrobila mariánska socha. Dievčina, ktorá mala odkázať túto správu, nechcela veriť, že duch je pravý. On ako dôkaz vypálil svoju ruku do jej skrine a na žehliacu dosku. K týmto veciam pristupujem radšej veľmi opatrne a nepokladám to za najdôležitejšiu vec v Dóme.
S Dómom sa spája aj niekoľko ďalších silných príbehov. Nazrime do histórie. - Politické dianie ovplyvnilo aj samotný chrám. Invázia ruských vojsk do Československa bola tiež inváziou sovietskych vojakov do Dómu sv. Martina. Tí ľudia tu rozstrieľali a zničili veci za vtedajších osemstotisíc korún. Toto všetko čitateľ v knihe nájde.
Objavili ste hrob biskupa Pázmánya. - Kardinál Pázmány bol ostrihomský arcibiskup, autor dobového „bestselleru“ Sprievodca k Božej pravde, na základe ktorého si ľudia znova začali uvedomovať, čomu veria a prečo. Ako spisovateľ mal vynikajúci štýl, vedel byť ironický, vtipný, no aj argumentačne presvedčivý a literárne brilantný. Bol jezuita, ktorý napriek vysokému postaveniu žil skromne, a tak si žiadal byť aj pochovaný.
Dóm bol aj korunovačným chrámom. - Snažil som sa zdôrazniť, že korunovácia bola aj výsostne duchovným počinom. Veď sa odohrávala v rámci slávnostnej svätej omše, počas ktorej nad korunovaným panovníkom zneli mnohé krásne modlitby - aby bol dobrý k chudobným, všímavý k bezbranným, aby bránil vlasť, aby plnil Božiu vôľu.