Práve dnes uplynulo deväťdesiatpäť rokov od narodenia slovenského kňaza saleziána, polyglotu, medzinárodne uznávaného biblistu, náboženského spisovateľa a misionár Jozefa Heribana, SDB. Narodil sa 7. mája 1925 v Šelpiciach. Zomrel 16. apríla 2009 v Ríme.
Prof. ThDr. Jozef Heriban SDB, Dr. h. c. (* 7. máj 1925, Šelpice - † 16. apríl 2009, Rím, Taliansko) bol slovenský saleziánsky kňaz, polyglot, medzinárodne uznávaný biblista, náboženský spisovateľ, misionár.
Narodil sa Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy navštevoval biskupské gymnázium v Trnave. Matka mu zomrela, keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov, až kým v roku 1943 nevstúpil do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku.
Po zložení prvých rehoľných sľubov v roku 1944 pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave, kde v rokoch 1947 - 1950 vykonal povinnú pedagogickú prax profesora cudzích jazykov. Keď komunistický režim r.1950 zlikvidoval všetky mužské rehoľné spoločenstvá, rozhodol sa utiecť do zahraničia. S malou skupinkou mladých saleziánov, ktorú viedol Titus Zeman, však 1. septembra prekročil hranice Česko-Slovenska a dostal sa do Turína, kde pokračoval v štúdiách.
Tu 1. novembra toho istého roku zložil doživotné rehoľné sľuby. 1. novembra 1950 zložil večné sľuby. V rokoch 1951 - 1955 absolvoval teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne; v poslednom roku dosiahol teologický licenciát (ThLic.) diplomovou prácou z oblasti mariológie.Jozef Heriban bol 1. júla 1955 v turínskej bazilike Panny Márie Pomocnice kresťanov vysvätený za kňaza.
V rokoch 1955 - 1957 študoval na Pontificio Istituto Biblico v Ríme, dosiahol licenciát z biblických vied. Postgraduálne štúdia konal v roku 1955 - 1957 na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri 1957 sa zúčastnil archeologickej študijnej výpravy v Kumráne a Jerichu. V októbri 1957 sa zúčastnil na archeologickej študijnej výprave v Qumráne a Jerichu, ktorú zorganizovala École biblique de Jérusalem.
Po ukončení biblických štúdií bol v rokoch 1957 - 1967 profesorom biblických vied v Tokiu, zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. V rokoch 1957 - 1967 bol profesorom Svätého písma v saleziánskom Teologickom študentáte v Chofu (Tokio). Od roku 1965 do 1973 pôsobil ako kaplán a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako docent novozákonnej exegézy na teologickej fakulte otcov jezuitov na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských neštátnych univerzít uznaných štátom. Popritom prednášal Sväté písmo na Shirayuri Women’s University.
V roku 1973 sa začala nová etapa činnosti profesora Heribana v Japonsku. Neskôr pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin v Osake, popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na Shin’ai Women’s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke a prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V meste Osaka zastával viaceré dôležité úlohy.
V Japonsku a po návrate do Európy publikoval viaceré práce v japončine pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Pre svojich poslucháčov na univerzitách pripravil viacero pomôcok na štúdium Svätého písma v japončine. Svoje štúdie a články uverejňoval vo viacerých japonských časopisoch, osobitnú zmienku si zasluhujú knihy a spisy pre duchovný a náboženský život mládeže. V roku 1976 sa vrátil do Talianska.
V roku 1976, takmer po 20 rokoch pôsobenia v Japonsku, sa profesor Heriban vrátil do Talianska.Jozef Heriban, slovenský kňaz, biblista a misionár zomrel 16. apríla 2009 v Ríme. V Ríme na Pápežskej saleziánskej univerzite sa venoval vedeckému štúdiu špecifických tém apoštolských listov Nového zákona. Týmto sa stal známym aj na medzinárodnom fóre. V Ríme na Pápežskej saleziánskej univerzite sa venoval vedeckému štúdiu špecifických tém apoštolských listov Nového zákona. Prvým významným výsledkom tejto jeho vedeckej špecializácie bola rozprava Retto fronein e kénósis. Studio esegetico su Fil 2, 1-5.6-11. Tesi di dottorato in teologia biblica, ktorú predložil ako doktorskú dizertáciu z biblickej teológie a obhájil 15. novembra 1980 na Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej univezity v Ríme.
V šk. V Japonsku i Taliansku vydal viaceré vysokoškolské skriptá. Súčasťou jeho vedeckej práce sú aj početné recenzie vedeckých kníh s biblickou tematikou v rozličných jazykoch, vrátane japončiny. R. 1978 sa stal profesorom Pápežskej saleziánskej univerzity a dostal súhlas pripravovať najpotrebnejšie knihy z odboru biblických vied pre Slovensko, so zreteľom na potreby kňazov a študentov teológie. Tak vyšlo niekoľko jeho odborných prác z biblistiky.
Keď Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme pripravoval nové vydanie slovenského prekladu Nového zákona, napísal úvody do novozákonných spisov zodpovedajúce najnovšiemu stavu biblických štúdií (vyšli aj ako osobitná kniha s titulom: Úvodné poznámky k spisom Nového zákona, Rím 1989). Dielom, ktorým sa natrvalo zapísal do dejín biblickovednej literatúry, je jeho Príručný lexikón biblických vied. Touto prácou vyplnil veľkú medzeru v slovenskej náboženskej literatúre. Dielo je rozsiahle (1350 strán), prvá časť sa skladá z dvoch kapitol: Prolegomena a Systematická lektúra; druhú časť knihy tvorí heslár, čiže terminologický lexikón (uvádza a lexikograficky opisuje 3300 najdôležitejších termínov a výrazov používaných v biblických vedách a ich pomocných disciplínách).
Heribanova činnosť sa osvedčila aj pri vydaní jednozväzkového Svätého písma Starého i Nového zákona (Rím 1995). Jeho biblické úvody sú jednou z najoriginálnejších stránok tohto vydania: 54 úvodov do kníh Starého zákona (12 všeobecných, 42 osobitných) a 32 úvodov do spisov Nového zákona (päť všeobecných, 27 osobitných) tvorí veľmi dôstojný rámec posvätných kníh preložených do slovenčiny. Z ďalších jeho publikácií treba spomenúť: Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou; Apoštol Pavol v službe evanjelia. Exegetické štúdie z „corpus paulinum“; „Renovamini spiritu mentis vestrae...“ „Obnovte sa duchovne premenou zmýšľania... Ako odborník pôsobil aj mimo Talianska. V r. 1984 vyučoval ako hosťujúci profesor biblické vedy na Don Bosco Center of Studies v Manile (Filipíny) a v r. 1990 prednášal novozákonnú exegézu na Teologickej fakulte v Benediktbeuerne (Nemecko).
Viac rokov prednášal na prázdninových biblických kurzoch a konal duchovné cvičenia v Nemecku, Japonsku i Taliansku, od r.1993 aj na Slovensku. Mával príhovory na biblické témy vo Vatikánskom rozhlase (po slovensky i po japonsky) i v slovenskej sekcii rozhlasovej stanice Hlas Ameriky (Washington). Organizoval a viedol niekoľko vedeckých výprav do Svätej zeme (Izrael a Jordánsko). Zúčastnil sa na viacerých medzinárodných kongresoch biblistov: Vatikán, Taliansko (Rím, Miláno), Izrael (Cremisan), Francúzsko (Lyon), Nemecko (Bethel), Španielsko (Madrid), Mexiko (Guadalajara), Škótsko (Edinburgh), Belgicko (Louvain).
Bol štátnym občanom Rakúskej republiky „honoris causa“. Prezident SR Ivan Gašparovič mu 1. januára 2005 udelil za významné zásluhy o kultúrno-duchovný rozvoj Slovenskej republiky Pribinov kríž III. triedy. Trnavská univerzita mu 12. decembra 2005 udelila titul Doctor honoris causa. Mesto Trnava mu 5. marca 2006 udelilo čestné občianstvo. V roku 2008 Katolícke biblické dielo vo Svite vydalo s jeho dovolením v roku 2008 prácu Pastoračný testament apoštola Pavla. Takto nazval Heriban rozlúčkovú reč sv. Pavla zo Sk 20, 18-36.
Je pochovaný v rodných Šelpiciach.
Jozef Heriban má na Slovensku 0 ulíc a námestí.
Pribinov kríž III. triedy
Redakcia časopisu StBiSl sa rovnako rozhodla po prvý raz udeliť CJB in memoriam a to prof. ThDr. Jozefovi Heribanovi, SDB, Dr. h. c. (1925 - 2009) z príležitosti 1 600. výročia úmrtia sv. Hieronyma, patróna biblistov, ako i z príležitosti Roku Božieho slova 2020. Udelením CJB prof. Jozefovi Heribanovi sa aj slovenská biblická obec pripojila k tým, ktorí vzdali hold jeho celoživotnému dielu. Je to práve slovenská biblická veda, ktorá vďačí prof. Heribanovi za veľa. Svojimi vedeckými publikáciami v zahraničných jazykoch a proaktívnou zahraničnou prednáškovou činnosťou ju pozdvihol na medzinárodnú úroveň. Neoceniteľným prínosom prof. Jozefa Heribana pre biblické vedy na Slovensku i v zahraničí je jeho Príručný lexikón biblických vied (1992), ktorý bol preložený i do taliančiny (Dizionario terminologico-concettuale di scienze bibliche e ausiliarie), a v súčasnosti je ešte stále aktuálnym nástrojom pre štúdium a vedecké skúmanie Božieho Slova.
Vyhlásenie držiteľov CJB 2019 - 2020, Dr. Juraja Feníka, PhD. a CJB in memoriam, prof. ThDr. Jozefa Heribana, SDB, Dr. h. c., sa symbolicky uskutočňuje v nedeľu Božieho Slova, 24. januára 2021.
Prehľad publikácií
- Osobnosť svätého Pavla a jeho misionárska metóda. Fukyô, 1963.
- Príprava na budúcnosť: problémy mladosti. Tokio, 1972.
- Kto je Ježiš z Nazareta? Seikô, 1973.
- Správne „zmýšľanie“ a „kenóza“. Exegetická štúdia k Flp 2,1-5.6-11. Rím, 1983.
- Hymnológia v apoštolských listoch. 1987.
- Apoštol Pavol v službe evanjelia. Bratislava, 1995.
- L’evangelizzare (Evanjelizovať). Rím, 1996.
- Prvé jednozväzkové katolícke vydanie Biblie v slovenčine: jeho zrod, koncepcia a realizácia. Trnava, 1996.
- Sväté písmo vo vydaniach Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.