Pohľad na Zvolenskú Slatinu.
Pôsobenie farára Andreja Najzera
V rokoch 1729-1733 pôsobil vo farnosti farár Andrej Najzer. Na príhovor nebeskej Matky sa náhle uzdravil z nebezpečnej choroby. Z vďačnosti dal namaľovať obrázok s rozmermi 22x31 cm, ktorý znázorňuje chorého človeka, ktorý leží na posteli s baldachýnom a so zopnutými rukami sa utieka k milostivej soche. Tento obrázok do r. Ešte na začiatku 20. storočia bol pri obrázku lístok, na ktorom bolo napísané: „K vzácnosti najmilovanejšej sochy slúži aj to, že sa nemôžeme dozvedieť, z najstarších kánonických vizitácií, v ktorom čase doniesli a položili sochu do kostola, ale všetky vizitácie uznávajú a nepopierajú, že ju vyhotovili ešte pred luteránskymi časmi (t. j. pred reformáciou v 16. storočí). Okrem toho starí ľudia úctivo spomínajú, že okolie postihla pohroma, a Frivald sa uchránil od tejto pohromy, čo vážení a zbožní muži pripisujú tejto soche. Ale aj ja sám som obsiahol milosť od Panny, totiž keď som sa trápil v nebezpečnej chorobe a sľúbil som obetovať... uzdravil som sa. An. Najzer, vlastnoručne.“
Obnova kostola a nové zvony
V tých rokoch dal farár obnoviť kostol. V roku 1731 postavil Ján Kelechéni drevený chór, podopretý piatimi drevenými stĺpmi. Andrej Najzer obstaral väčší zvon, na ktorom bol reliéf kríža a latinský votívny nápis „I.N.R.I. et Maria Frivaldensis fieri curavit anno 1731 sub parocho romano catholico Andrea Naizer, curatore Andrea Frivaldsky“. Menší zvon pochádzal z roku 1642, reliéf na ňom znázorňoval Pannu Máriu s mesiacom pod nohami. Rozšírený a klenutý priestor pod vežou pripojili v roku 1732 ku kostolu, k zvonom sa vystupovalo po rebríku. Okrem týchto zvonov bol v malej vežičke nad svätyňou malý zvonček, ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie. V júni 1732 vydláždili kostol kamennými štvorcovými platňami. Sakristia bola klenbová a opevnená. V kostole bola murovaná krstiteľnica.
Výzdoba kostola
Na priečelie kostola nechali namaľovať pápežský znak, obraz svätého Jána Nepomuckého, fragment „svätý Peter uprostred morských vôd“ a chronostichon udávajúci rok 1733. Na triumfálnom oblúku bol výjav Kalvárie a na klenbe medzi pastofóriom a dverami sakristie vyobrazenie „Vir Dolorum“ = „Muž bolesti“. V tom roku dal Andrej Jozef Najzer taktiež vyhotoviť barokový oltár. Popis kostola i inventára zaznačil do matriky 20. júla 1733. Podľa inventára boli v kostole tri zarámované obrazy: „Anjel strážca“, „Svätý Ignác“ a „Svätý František Xaverský“, taktiež štyri obrazy Panny Márie, štyri sochy Panny Márie, a jeden obraz Sedembolestnej Panny Márie.
Oltár a votívne dary
Na oltári so 16 anjelmi stála bohato pozlátená socha Panny Márie, na pravej ruke držala Jezuliatko a v ľavej ruke mala žezlo. Nad ňou bola postava Boha Otca a holubica ako symbol Ducha Svätého. Po krajoch oltára boli sochy sv. Jána Krstiteľa a sv. Ondreja apoštola. Na oltári viseli zlaté a strieborné votívne dary. V oltárnom kameni boli relikvie mučeníkov sv. Honoria a sv. Justína. Vedľa hlavného oltára naľavo bola kazateľnica, ktorá bola z kameňa a hornú časť mala z dreva. Nasledujúci farár Štefan Mihalffy daroval kostolu v roku 1745 peknú striebornú monštranciu, ktorá sa používala do r. 2000.
Pôsobenie farára Jána Maďariča a úcta k Matke Božej Frivaldskej
Počas pôsobenia farára Jána Maďariča postavili v r. 1753 budovu fary z kameňa, tufu, tehly a malty. Mala rozmery 18x10m, v strede bola po celej dĺžke chodbe s mierne zaobleným stropom, po bokoch boli miestnosti. Pri vstupe od kostola po pravej strane bola latrína, ďalej schody na povalu a do pivnice, archív so skladom, komora a izba pre hostí. Po ľavej strane bola kancelária, spálňa, spoločenská miestnosť a kuchyňa. Na oknách boli mreže, okolo okien boli ozdobné rímsy. Dvere boli dvojité, zdobené drevorezbou. Na každej strane mali zabezpečovací systém v podobe zasúvacieho štvorhranného dreva. Budova bola z dvoch tretín podpivničená. Bola zbúraná až v r. Je isté, že v tých časoch sa už značne rozšírila úcta k Matke Božej Frivaldskej.
Budova fary vo Zvolenskej Slatine.
Nitriansky biskup Ján Gustini-Zubrohlavský uvádza v kánonickej vizitácii v roku 1767: „Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnu milosti, a potešení sa vracajú domov.“ Na pravej strane kostola stojí bočný oltár svätej Anny. Obraz pre tento oltár daroval v roku 1778 Andrej Pavlík z Rajca. V roku 1791 dal farár Andrej Prachary opraviť hlavný oltár. V tom istom roku vo sviatok Narodenia Panny Márie 8.
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého
Z druhej polovice 18. storočia pochádza aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Stojí na návrší pri mieste, kde cesta z hlavnej cesty odbočuje do Frivalda. Dali ju postaviť zemianky Husárové a obyvatelia dnešnej osady Trstená, ktorá bola do roku 1900 samostatnou obcou. V kaplnke je umiestnená kolorovaná a umelecky stvárnená kamenná socha sv.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého vo Zvolenskej Slatine.
Rímsky dekrét a plnomocné odpustky
Na stene frivaldského kostola vedľa hlavného oltára visel rímsky dekrét „Breve apostolicum“ pápeža Pia VII. s nasledovným znením: „Pius PP. VII. Ad perpetuam rei memoriam, ad augendam Fidelium Religionem, et animarum salutem Coelestibus thesauris pia caritate intenti, omnibus et singulis utriusque sexus Christi Fidelibus vere penitentibus et confessis, ac Sacra Communione refectis, qui Ecclesiam Parochialem Frivald Nitriensis Dioecesis in Nativitatis, Conceptionis et Annunciationis Beatae Mariae Virginis Immaculatae festis diebus, ac in uno alio anni die per ordinarium designando a primis Vesperis usque ad occasum solis dierum huiusmodi singulis annis devote visitaverint, et ibi pro Christianorum Principum concordia, haeresum exstirpatione ac sanctae Matris Ecclesiae exaltatione pias ad Deum preces effuderint, quo die id egerint, Plenariam omnium peccatorum suorum Indulgentiam et remissionem misericorditer in Domino concedimus. In contrarium facientibus non obstantibus quibus cumque. Praesentibus perpetuis futuris temporibus valituris. Datum Romae apud Sanctum Mariam Majorem sub annulo Piscatoris die 20 novem MDCCCI Pontificatus Nostri anno secundo. R. Card. Praesens breve Apostolicum debita cum Reverentia recognoscentes autorithate nostra ordinaria committimus: ut in eodem contentae Perpetuo Indulgentiae Plenariae Christi fidelibus publicentur: Diem autem nostrae Designationi concreditum denominamus eundem: qui cadit pro solemni adoratione Sanctissimi in eadem Parochia Frivaldensi seu secundum praesentem seu futuram aliam Dispositionem Dioecesanam. Signat. Nitriae die 3.a Januarii 1802. Franciscus Xaverius E N mp“. (L.
Týmto apoštolským listom z 20. novembra 1801 udelil pápež Pius VII. plnomocné odpustky na tieto dni: Narodenie, Nepoškvrnené Počatie a Zvestovanie Preblahoslavenej Panny Márie. Právo určiť štvrtý deň dostal nitriansky biskup, preto František Xaver Fuchs 3. januára 1802 určil ako štvrtý ten deň, ktorý pripadá na výročnú poklonu Najsvätejšej oltárnej sviatosti. Týmto dňom bola 8. nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého. Plnomocné odpustky mohli získať kajúci pútnici, ktorí v niektorom z týchto dní pristúpili k sviatosti zmierenia, prijali Eucharistiu a pomodlili sa na úmysel Svätého Otca.
Uzdravenie Petra Andreja Huljaka
V roku 1805 sa na príhovor Matky Božej Frivaldskej náhle uzdravil z ťažkej choroby Peter Andrej Huljak, rodák z Rajca, rehoľník-piarista, neskorší stredoškolský profesor. „VOTIVI VERSUS ad DEIPARAM VIRGINEM MARIAMCORAM GRATIOSA EIUSDEM EFFIGIE FRIVALDENSIad diem 8.am septemb. 1805.ALMA DEI GENITRIX! Cujus ad obsequium seris a sedibus orbis,Acclererat, quisquis membra movere potest.Eh! Ego dum pia gens crebra TE voce fatigat,Dumque TUUM poscit Nomen adesse sibiPraesumo MATER! Hoc moge visa fuit vis crescere saeva malorum,Pallade ut adfusa crescere flamma solet.Haec igitur causa est delati muneris huius,Ut MATER! Si quid id est cultis teneram formasse juventamartibus, et mores edocuisse bonos.Si quid id est Pubi SUPERUM instilasse TIMOREM,ET nomen, MATER, dulce, MARIA! Si mihi, qui TIBI me voveo, sucurreris aegro,Prona erit ad laudes lingua, manusque TUAS!Interea ante TUAS metrum hoc dependeat aras,MATER!
Svätý rok 2025
Cirkev na Slovensku otvorila Svätý rok 2025 vo všetkých diecézach a eparchiách. Otvorenie sa uskutočnilo v nedeľu 29. Jubilejný rok sa začal v Bratislavskej arcidiecéze procesiou z františkánskeho Kostola zvestovania Pána do Katedrály svätého Martina. V Katedrále ho prečítal pomocný nitriansky biskup Mons. Beňo. Biskup Stanislav pokropil veriacich. V Žilinskej diecéze sa čítal pastiersky list žilinského biskupa Tomáša Galisa. Po sprievode okolo chrámu zhromaždenie pred dverami chrámu zaspievalo prvú časť pútnického Žalmu 122: „Zaradoval som sa keď mi povedali: ,Pôjdeme do domu Pánovho!ʻ“
| Diecéza/Eparchia | Miesto otvorenia | Dátum otvorenia |
|---|---|---|
| Bratislavská arcidiecéza | Katedrála svätého Martina | 29. december 2024 |
| Nitrianska diecéza | Katedrála - Bazilika sv. Emeráma | 29. december 2024 |
| Rožňavská diecéza | Katedrála Nanebovzatia Panny Márie | 29. december 2024 |
| Žilinská diecéza | N/A | 29. december 2024 |
| Bratislavská eparchia | Katedrála Narodenia presvätej Bohorodičky | Nedeľa po Kristovom narodení |
| Košická eparchia | Katedrála Narodenia presvätej Bohorodičky | 29. december 2024 |
| Ordinariát OS a OZ SR | Katedrála sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch | 29. december 2024 |
| Spišská diecéza | Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie v Poprade | 29. december 2024 |
| Trnavská arcidiecéza | Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave | 29. december 2024 |
Svätý rok 2025 potrvá až do 28. V samotných dverách sa otec arcibiskup poklonil veľkému krížu, ktorý bude osadený počas jubilejného roka v katedrále. V samotnom závere svätej liturgie sa konal aj obrad zmierenia, keď vladyka Cyril Vasiľ SJ odprosoval veriaci ľud za hriechy a následne veriaci a kňazi v košickej katedrále odprosili svojho biskupa za svoje prehrešenia. Aktuálny Jubilejný rok 2025 potrvá až do 28. V závere svätej omše si prítomné manželské páry obnovili svoje sľuby a získali požehnanie pre seba a svoje rodiny. Slávnosť uzavrel bratislavský väzenský kaplán Andrej Streicher prečítaním Dekrétu o ustanovení jubilejného posvätného miesta v Ordinariáte OS a OZ SR - Katedrály sv. Šebastiána vydaného ordinárom Mons. Ján Orosch slávnostne otvoril Jubilejný rok 2025 v Katedrále sv. Po úvodných slovách arcibiskup Orosch prosil Boha o požehnanie: „Otče, nádej, ktorá nesklame, počiatok a koniec všetkého, požehnaj začiatok našej púte za slávnym krížom tvojho Syna v tomto milostivom čase; obviaž rany zlomených sŕdc, rozviaž putá, ktoré nás držia v otroctve hriechu a robia z nás väzňov nenávisti, a daruj svojmu ľudu radosť Ducha, aby s obnovenou nádejou kráčal k vytúženému cieľu, ku Kristovi, tvojmu Synovi a n...