Život a pôsobenie kňaza Juraja Schindlera

Tento článok sa zameriava na život a pôsobenie kňaza Juraja Schindlera, s dôrazom na jeho službu v Ordinariáte ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky (OS a OZ SR) a jeho ďalšie pôsobiská.

Pôsobenie Juraja Schindlera

Medzi jeho pôsobiská patria:

• 2012 - 2013: Pôsobenie vo farnosti Šaľa
• 2009 - 2011: Pôsobenie vo farnosti Šaľa
• 1. 7. 2014: Kaplán v rímskokatolíckej farnosti Šaľa
• 2020 - 31. 3. 2022: Vojenská farnosť sv. Michala archanjela Ordinariátu OS a OZ SR v Prešove

Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR

Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky zohráva dôležitú úlohu v zabezpečovaní duchovnej služby pre príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR.

Historický kontext

V Rakúsko-Uhorskej armáde riadi duchovnú službu vojenský apoštolský poľný vikár. Po vzniku Československej republiky je zriadené Ministerstvo národnej obrany, v ktorého rámci bola aj duchovná správa. Obnovenie činnosti vojenských duchovných v Slovenskej republike prichádza v roku 1995.

Myšlienka vytvoriť medzi armádnymi profesionálmi pozície aj pre duchovných sa začala rodiť v januári 1994, kedy sa dňa 21. 1. 1994 uskutočnilo na Ministerstve obrany SR prvé stretnutie vedúce k obnove Ordinariátu. Programové vyhlásenie vlády z marca 1994 uložilo ministrovi obrany vypracovať koncepciu duchovnej služby v Armáde SR.

Dňa 1. februára 1995 vznikol Úrad vojenských duchovných na základe rozkazu ministra obrany SR. Dňa 28. novembra 2002 bola podpísaná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky, ktorej cieľom bolo zabezpečiť podmienky na primeranú duchovnú starostlivosť pre katolíckych veriacich v rámci Ozbrojených síl SR, Policajného zboru SR a Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).

Dňa 1. marca 2003 bol zriadený Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zložiek Slovenskej republiky, v ktorého štruktúrach sú rímskokatolícki a gréckokatolícki vojenskí duchovní (spolu 22). Záujemcovia o inkardináciu do ordinariátu sa mali v roku vzniku tejto cirkevnej územnej jednotky po súhlase príslušného diecézneho biskupa prihlásiť do 30. mája 2003. Podmienkou bolo, aby nepresiahli vek 45 rokov života. Takíto záujemcovia boli pozvaní na osobný pohovor a každý z nich bol najprv prijatý na skúšobnú dobu jedného roka s tým, že zostáva inkardinovaný vo svojej diecéze.

Na základe Dohody medzi Slovenskou republikou a 11 registrovanými kresťanskými cirkvami a Ústredným zväzom Židovských náboženských obcí v Slovenskej republike o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch podpísanej 28. apríla 2005, bolo na základe dohody, uzatvorenej 28. apríla 2005, ktorá je splnením požiadavky zakotvenej v Zákone 250/2002 Z. z., umožnené aj duchovným z iných cirkví pôsobiť v rámci OS a OZ SR.

Vojenské farnosti Ordinariátu OS a OZ SR

Ordinariát OS a OZ SR má rozsiahlu sieť vojenských farností, ktoré zabezpečujú duchovnú starostlivosť pre vojakov a policajtov po celom Slovensku.

Medzi tieto farnosti patria:

• Vojenská farnosť sv. Juraja Ordinariátu OS a OZ SR na veliteľstve posádky v Bratislave.
• Vojenská farnosť sv. Michala archanjela Ordinariátu OS a OZ SR na veliteľstve vzdušných síl vo Zvolene.
• Vojenská farnosť sv. Jany z Arcu Ordinariátu OS a OZ SR na Akadémií ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši.
• Vojenská farnosť sv. Štefana Ordinariátu OS a OZ SR v Trenčíne.
• Vojenská farnosť Božieho milosrdenstva Ordinariátu OS a OZ SR v Topoľčanoch.
• Vojenská farnosť Ducha Svätého Ordinariátu OS a OZ SR - 53.
• Vojenská farnosť sv. Michala archanjela Ordinariátu OS a OZ SR na veliteľstve vzdušných síl vo Zvolene.
• Vojenská farnosť sv. Alžbety Uhorskej Ordinariátu OS a OZ SR v Seredi.
• Vojenská farnosť bl. Zdenky Schelingovej Ordinariátu OS a OZ SR v Prešove.
• Vojenská farnosť sv. Cyrila a Metoda Ordinariátu OS a OZ SR v Nitre.
• Vojenská farnosť sv. Jána Pavla II. Ordinariátu OS a OZ SR v Kuchyni.
• Vojenská farnosť sv. Anjelov Strážcov Ordinariátu OS a OZ SR vo Zvolene.
• Vojenská farnosť sv. Vojtecha Ordinariátu OS a OZ SR v Lešti.
• Vojenská farnosť Povýšenia sv. Kríža Ordinariátu OS a OZ SR na základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine.
• Vojenská farnosť sv. pátra Pia Ordinariátu OS a OZ SR v Ružomberku.
• Vojenská farnosť Povýšenia sv. Kríža Ordinariátu OS a OZ SR v Rožňave.
• Vojenská farnosť sv. Fabiána a Sebastiána Ordinariátu OS a OZ SR v Seredi.
• Vojenská farnosť sv. Michala archanjela Ordinariátu OS a OZ SR v Prešove.
• Vojenská farnosť sv. Vavrinca Ordinariátu OS a OZ SR v Zemianskych Kostoľanoch.
• Vojenská farnosť sv. Martina biskupa z Tours Ordinariátu OS a OZ SR v Martine.
• Vojenská farnosť sv. Michala archanjela Ordinariátu OS a OZ SR v Leviciach.
• Vojenská farnosť sv. Mikuláša Ordinariátu OS a OZ SR v Prešove.
• Vojenská farnosť sv. Michala archanjela Ordinariátu OS a OZ SR v Michalovciach.
• Vojenská farnosť sv. Andreja Svorada a Beňadika Ordinariátu OS a OZ SR na Cypre.

Policajné farnosti

Okrem vojenských farností existujú aj policajné farnosti, ktoré zabezpečujú duchovnú starostlivosť pre policajtov.

Medzi tieto farnosti patria:

• Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave Policajná farnosť sv. Mateja.
• Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave Policajná farnosť sv. Michala archanjela.
• Akadémia policajného zboru v Bratislave Policajná farnosť sv. Kozmu a Damiána.
• Stredná odborná škola policajného zboru v Pezinku Policajná farnosť Sedembolestnej Panny Márie.
• Prezídiium policajného zboru Policajná farnosť sv. Juraja.
• Nemocnica sv. Michala Policajná farnosť sv. Lukáša.
• Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline Policajná farnosť sv. Floriána.
• Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave Policajná farnosť Obrátenia sv. Pavla.
• Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline Policajná farnosť sv. Mateja.
• Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Ružomberku Policajná farnosť sv. Gorazda.
• Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici Policajná farnosť sv. Maximiliána Kolbeho.
• Výcvikové centrum Lešť Vojenská farnosť sv. Jána Kapistrána.
• Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre Policajná farnosť sv. Gála.
• Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne Policajná farnosť sv. Michala archanjela.
• Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici Policajná farnosť sv. Alfonza.
• Stredná odborná škola policajného zboru v Košiciach Policajná farnosť sv. Jána Pavla II.
• Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach Policajná farnosť sv. Juraja.
• Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove Policajná farnosť sv. Michala archanjela.
• Odbor podpory riadenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach Policajná farnosť sv. Kataríny Alexandrijskej.

Farnosti finančnej správy

Duchovná služba je zabezpečená aj pre zamestnancov finančnej správy.

• Finančná správa - západ Farnosť sv. Matúša.
• Finančná správa - stred Farnosť sv. Matúša.
• Finančná správa - východ Farnosť sv. Matúša.

Ďalšie farnosti a pôsobiská

Okrem vojenských, policajných a farností finančnej správy existujú aj farnosti pre Horskú záchrannú službu a Ústavy na výkon trestu odňatia slobody.

• Horská a záchranná služba Farnosť sv. Jána Pavla II.
• Ústavy na výkon trestu odňatia slobody
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch (ÚVTOS Sučany) Farnosť sv. Jána Bosca.
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku (ÚVTOS Ružomberok) Farnosť sv. Maximiliána Kolbeho.
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici (ÚVTOS Banská Bystrica) Farnosť sv. Jozefa.
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici - Kráľovej (ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová) Farnosť bl. Romžu Teodora.
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Nitre (ÚVTOS Nitra) Farnosť sv. Kríža.

Sviatosť birmovania

Slovo „BIRMOVANIE“ pochádza z latinského slova confirmatio a znamená posilnenie. Pomazaním dostáva človek znak - pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority a vlastníckeho práva na nejaký predmet. Pečať potvrdzuje právny akt alebo dokument a prípadne ho robí tajným.

Skôr ako pristúpim na birmovku je potrebné, aby som si vybral svojho birmovného patróna. Je to niektorý svätý alebo svätá, ktorého poznám a je pre mňa vzorom kresťanského života. Tento svätec sa od mojej birmovky stane už nielen mojim vzorom, ale tiež mojim priateľom v nebi, ktorý sa za mňa u Boha modlí, prosí za mňa a pomáha mi z neba. Podľa neho aj ja prijímam birmovné meno.

Na Slovensku je všeobecný zvyk, že si chlapci dávajú mužské meno (patróna) a dievčatá ženské meno (patrónku), hoci v niektorých iných národoch je zvykom dávať si meno i mužské i ženské. Niekedy si dievčatá zvolia mužského patróna, pričom prijímajú jeho meno v ženskom tvare.

Vzdialená príprava birmovanca býva na hodinách náboženskej výchovy od 1. až po 9. roč. ZŠ, počas ktorej prijme prvé sv. prijímanie (zvyčajne v 3. roč.). Prihlasujú sa na prijatie sviatosti birmovania žiaci 9 ročníka ZŠ a študenti 1. ročníka SŠ. Ak navštevujete vyššiu triedu stredej školy, prípadne ste skôr narodení a neboli ste ešte pobirmovaní, môžete sa prihlásiť na prípravu na začiatku septembra na farskom úrade v úradných hodinách.

Každý birmovanec si slobodne zvolí svojho birmovného rodiča. Má ním byť dospelý kresťan, muž alebo žena, ktorý mi je vzorom kresťanského života. Môže to byť niekto z príbuzných alebo priateľov - kresťanov. Je užitočné za birmovného rodiča vziať toho, kto pri krste prijal úlohu krstného rodiča. Bolo by absurdné, keby mojim birmovným rodičom mal byť človek, ktorý nie je veriaci a ktorý by s Bohom nemal žiadny vzťah. Má mať zavŕšený 16.

Trnavská novéna a Juraj Schindler

V predvečer Trnavskej novény, v sobotu 12. novembra, sa v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave slávila svätá omša pre rodiny s deťmi. Hlavným celebrantom svätej omše bol Juraj Schindler, riaditeľ Komisie pre mládež Trnavskej arcidiecézy, správca Diecézneho centra mládeže Archa v Bojničkách.

V nedeľu 13. novembra večer sa v Bazilike sv. Po úvodných spievaných Loretánskych litániách a modlitbe k Trnavskej Panne Márii honorárny kanonik Jozef Gallovič, dekan mesta Trnava, predstavil tému novény a privítal hostí, osobitne kazateľa prvého dňa novény Františka Trstenského z Kežmarku, známeho biblistu.

Kňaz Trstenský ako kazateľ otvoril tému „Boží plán stvorenia človeka z lásky a pre lásku“. Pripomenul, ako sú pre biblistov dôležité prvé slová textu, v tomto prípade Knihy Genezis, ktorá hovorí o počiatku. Aký dôležitý je začiatok v našich životoch! Pre manželov je takým začiatkom ich svadobný deň, ich manželský sľub, od ktorého sa odvíja príbeh ich manželskej lásky. Preto sa aj my potrebujeme vracať k počiatku svojho stvorenia, keď Boh žasol nad tým, ako vytvoril muža a ženu a mal z toho obrovskú radosť. Túto radosť z lásky máme podľa kazateľa stále žiť ako kresťania a má byť zjavná z nášho správania sa. Sme stvorení na Boží obraz, na jeho podobu - a tú istú podobu potrebujeme nachádzať v druhých. To je tiež dôvod prejavovať lásku voči nim podľa Ježišových slov „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších...“.

Našou úlohou je teda prostredníctvom radosti a prijatia v láske vytvoriť zo sveta domov, kde sa budú cítiť všetci prijatí. Svätá omša bola sprevádzaná hudobným doprovodom zboru Hrubáci a tiež organovou hrou Stanislava Veselského st.

Program od 14.00 h zahŕňal aktivity tak pre mladšie, ako aj staršie deti, motivovaný katechézami svetového stretnutia. Starostlivosť o deti prebrali animátori a skauti z trnavského Oddielu Jána Pavla II. Osobitnou ponukou bol futbalový zápas otcovia proti synom - hralo sa napriek teplu pod dozorom futbalového trénera p. Huttu.

Nosnou časťou programu boli prednášky a svedectvá kňazov a manželov z rôznych oblastí manželského a rodinného života. Prítomným sa slovkom o prítomnosti Krista v rodine prihovoril kňaz Juraj Schindler, správca Diecézneho pastoračného centra mladých Archa v Bojničkách. Vdp. Grzegorz Oskwarek z rehole pavlínov v Trnave ponúkol inšpirácie pre pastoráciu rodín a manželov, psychológ Mário Schwarz prišiel s témou o efektívnej komunikácii v manželstve. Prednáškou pokračovali manželia Mária a Imrich Schindlerovci, hovorili o prežívaní sexuality v manželstve. Osviežením bolo aj svedectvo hostky - vdovy Henriety Honzovej, členky spoločenstva Marana tha z Prešova, o starostlivosti Boha o jej rodinu v čase, keď je jej manžel už u Pána.

Priebežne s programom bežala vo farskom Kostole Svätého kríža adorácia za rodiny, ňou sa aj odovzdaním rodín Ježišovi ukončil popoludňajší program tesne pred svätou omšou.

Vrcholom stretnutia bola slávnostná svätá omša, ktorú celebroval Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup, spolu s prítomnými kňazmi - vdp. Marošom Lovičom, správcom farnosti, vdp. Lukášom Blažom, svojím sekretárom, vdp. Dušanom Kolenčíkom, kancelárom arcibiskupského úradu a hovorcom Trnavskej arcidiecézy, vdp. Liborom Škriputom, kanonikom, a vdp. Jurajom Schindlerom, správcom Diecézneho pastoračného centra pre mladých Archa.

Otec arcibiskup prítomným okrem iného pripomenul, ako chce Panna Mária prísť do každej rodiny, i to, ako je dôležité mať jasné hodnoty v manželstve a rodine. Na záver svätej omše dostalo dvanásť vybraných manželských párov, v súvislosti s textom evanjelia o vyslaní sedemdesiatich dvoch učeníkov, priamo z rúk arcibiskupa vysielací dekrét, ktorým majú prinášať Krista nielen do svojich rodín, ale všade, kde sú. Tieto manželské páry rozdali po požehnaní vyše dvesto dekrétov do prítomných rodín.

Slávnosť sa ukončila spoločným agapé na farskom dvore, kde prítomní využili možnosť hovoriť priamo s kňazmi a otcom arcibiskupom o svojich radostiach aj starostiach.

O občerstvenie, pitný režim, ale aj organizačné záležitosti sa postarali obetaví veriaci z Križovian nad Dudváhom na čele s otcom Marošom Lovičom a pani starostkou Královičovou.

Podoba s komisárom Cattanim

Obyvateľka obce v okrese Hlohovec v Trnavskom kraji upozornila Plus JEDEN DEŇ na jednu pikošku. Pochválila sa, že ich pán farár Juraj Schindler sa až neuveriteľne podobá na istého veľmi známeho a obľúbeného talianskeho herca a režiséra...

Fanúšičky šaleliTo, že sa taliansky herec a režisér Michele Placido, ktorý si v seriáli La piovra (originálny názov seriálu z taliančiny - pozn. red.) zahral hlavnú úlohu, páčil svojim fanúšičkám, je pochopiteľné. Michele patril svojho času medzi najkrajších mužov svetového šoubiznisu. Aj v súčasnosti, napriek veku 76 rokov, vyzerá veľmi dobre.

Kontaktovali sme kňaza, či mu už niekto povedal o podobnosti s Placidom. Vôbec nebol nadšený, že by sa o ňom malo písať v takýchto súvislostiach. "Keď si to ľudia povedia medzi sebou, to je iné, ako keď sa to uverejní. Sú aj dôležitejšie veci v živote," neodpustil si stručné mravné ponaučenie usmievavý riaditeľ Komisie pre mládež Trnavskej arcidiecézy a správca Diecézneho centra mládeže Archa v Bojničkách.

Či sa veriaca so svojím postrehom podelila aj s niekým iným z miestnych farníkov, nechcela povedať. So smiechom však poznamenala. "Keď káže, stále mám pocit, ako keby sa nám prihováral komisár Corrado Cattani," uzavrela so smiechom.

Diecézne centrum mládeže Archa

O. Juraj Schindler vedie Diecézne centrum mládeže Archa, ktoré okrem iného funguje aj ako tzv. centrum prijatia. Centrum prijatia je z môjho pohľadu miestom, domovom, kde je človek prijatý taký, aký je, aj so svojimi chybami a slabosťami. To však neznamená komunikovať prichádzajúcim: „Ži si, ako chceš.“ Znamená to pozerať na človeka očami Boha. Boh prijíma celého človeka takého, aký je teraz, a zároveň vidí aj jeho budúcnosť, to, k čomu je povolaný, kam smeruje. O toto sa snažím aj ja, keď do DCM Archa prichádzajú mladí. Aby mohli prežiť, že ich mám rád, prijímam ich takých, akí sú, a zároveň ich pozývam na cestu kráčania k ich plnosti.

Závisí od toho, o aký „typ“ prichádzajúceho mladého ide. Sú takí, ktorí prídu individuálne na pár dní, aby sa stíšili a modlili, prípadne postili, alebo vyhľadali duchovný rozhovor. Sú aj mladí, ktorí sem prichádzajú z povinnosti, napríklad v rámci prípravy na birmovku. Takí tu často prvýkrát zakúsia, že v Boha veria aj ich rovesníci, nielen ich rodičia či babička.

Kto tvorí tím centra prijatia? Sú to mladí dobrovoľníci. Učia sa tu slúžiť, mať otvorené srdce pre tých, ktorí prichádzajú.

Prečo sa oplatí využiť službu centra prijatia? V zhone, ktorý prežívame v súčasnej rýchlej dobe, je veľmi dôležité zastaviť sa, premýšľať, stráviť čas v tichu, s Bohom. Veľmi prínosným je tiež zážitok života v spoločenstve, komunite.

Mladým v akých životných situáciách by ste využitie tejto služby určite odporúčali? V čase dôležitého rozhodovania sa, napríklad na akú školu ísť. Nájdu tu priestor na zamyslenie sa v tichu. Nemusí hneď ísť o duchovný rozhovor. Odporúčal by som to aj mladým ľuďom, ktorí rozlišujú svoje povolanie. Tých by som však skôr ako na párdňový pobyt pozval stať sa súčasťou tímu centra prijatia ako dobrovoľník/dobrovoľníčka na dlhšie obdobie, povedzme jeden rok. Totiž, keď sa človek dáva do služby, jeho srdce sa viac otvára. Mal by to byť mladý človek, ktorý má absolvovanú minimálne strednú školu a dovŕšil osemnásť rokov života. Zároveň túži žiť s Bohom, slúžiť druhým a spolupracovať v komunite.

Slúžiť sem prichádzajú ľudia, ktorí vnútorne cítili, že Pán Boh ich do toho volá. Je to veľká devíza, keď prichádzajú ťažšie chvíle. Nie je to totiž jednoduchá služba. V náročných situáciách sa k tomuto momentu Božieho povolania vedia vrátiť a pomôže im to ísť ďalej. Službu nás kňazov mnohí chápu tak, že je to naše zamestnanie, že „za to sme platení“. Veľkým benefitom je aj samotný vek dobrovoľníkov, t.j. že sú pre mladých takmer rovesníkmi. Keď som v tejto službe začínal, trápil som sa tým, že som na to príliš starý. Potom som si však uvedomil, že prichádzajúci mladí vo mne nepotrebujú mať „parťáka“. Na to sú tu dobrovoľníci. Ja mám byť otcom, ktorý za nimi stojí, podoprie ich, usmerní a niekedy aj prehliadne nedokonalosti, pretože vie, že sú v procese rastu.

Čo na službe centra prijatia považujete za najnáročnejšie? Najkrajšie a zároveň najnáročnejšie je, že je to práca s ľuďmi. Najkrajšie, pretože asi až na opustenom ostrove by sme zistili, ako veľmi potrebujeme druhého človeka. Pri tejto službe je nevyhnutné vedieť si nájsť čas a priestor na odpočinok, zrelaxovanie, aby som mohol aj ja načerpať. Rovnako je to s komunitou, ktorú sa tu v tíme usilujeme žiť. Spoločenstvo je veľkým požehnaním, ale nie je to vždy jednoduché. Dobrovoľníci sú väčšinou mladí ľudia, ktorí sa neboja povedať, čo si myslia, čo niekedy vie byť aj nepríjemné.

Fungujú na Slovensku aj nejaké iné kresťanské strediská, ktoré poskytujú službu centra prijatia? Na Slovensku sú viaceré diecézne centrá prijatia, akým je aj to naše. Spomeniem napríklad DCM Maják v Španej Doline či DCM Premeny vo Važci.

Túžim, aby centrum, ktoré máme v našej diecéze, bolo akoby takým srdcom diecézy pre mladých. Aby sa tu mohli cítiť doma. A čo prínos pre sekulárnu spoločnosť? Myslím si, že prínosom je už len to, že sa snažíme vychovávať mladých, aby boli dobrými ľuďmi, členmi spoločnosti.

Čo pre vás osobne znamená nádej? Nedávno som bol v Taliansku a prechádzali sme cez veľmi veľa tunelov. Nádej je božská čnosť, nadprirodzený dar, ktorý nám Boh dáva. Nádej je ako to svetlo na konci tunela. Trápi ich, či dokončia školu, či si nájdu zamestnanie, či sa oženia/vydajú, resp. Myslím si, že nádej prinášam práve tým, že sa snažím prijať človeka takého, aký je. Vytváram mu atmosféru domova, teda že čokoľvek sa stalo, neodsudzujem ho, ale chcem mu pomôcť. Vďaka tomu, že som kňazom, môžem prinášať nádej aj cez sviatosť zmierenia.

Prečo mladí potrebujú, aby im niekto priniesol nádej do ich situácie? Ak mladý človek nemá nádej, uzavrie sa sám v sebe, a to často končí zle. Mladí potrebujú prežiť, že sú milovaní. Láska dokáže vybudiť, resp. vypudiť z ich srdca dobro, ktoré v nich je. Na tom dobre je potom možné stavať a priniesť im nádej, že veci môžu byť aj inak, lepšie. Je veľa toho, čo by sme si mohli vzájomne vyčítať, ale samotné výčitky ešte nikomu nepomohli.

Okrem služby v DCM Archa vypomáham aj v miestnej farnosti, vďaka čomu mám kontakt s celým vekovým spektrom farníkov. Myslím si, že ľudia v zrelom veku potrebujú nádej ešte viac ako mládež. Mladí majú život pred sebou, niektoré veci berú tak zľahka, často si nie úplne uvedomujú dôsledky svojich činov a podobne. Kdežto starší ľudia už zakúsili mnoho sklamaní. Prežívajú možno to, že ich deti nekráčajú v ich šľapajach. Potrebujú povzbudenie: „Neboj sa, nie je to len na tebe. Ty nie si a nemáš byť spasiteľom ani svojich detí, ani svojho života.

Kto alebo čo prináša nádej do vášho života a akým spôsobom? V prvom rade Boh. Veľkou podporou sú pre mňa manželské páry, s ktorými sa priatelím. Manželstvo a kňazstvo sa navzájom potrebujú. Jedni od druhých môžeme čerpať inšpiráciu v tom, čo znamená darovať sa.

tags: #juraj #schindler #knaz