Svätý Urban, patrón vinohradníkov, rímsky pápež (223-230), (sviatok 25. mája), je pre vinárov významnou postavou. Pre vinársky turizmus je preto vhodné vytvoriť napríklad podujatie So Svätým Urbanom
.

Vinárstvo a vinohradníctvo
Vinárstvo v širšom význame zahŕňa vinohradníctvo a spracovanie hrozna na víno. V užšom slova zmysle je to výroba vína, prípadne vedný odbor zaoberajúci sa výrobou vína. (citácia Edity Ďurčovej: Vinársky slovník, 2018) [1].
Vinárom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába a uvádza na trh vinárske produkty.
Súčasní producenti slovenských vín urobili značný pokrok v kvalite vína, citlivo skĺbili vinárske skúsenosti predchádzajúcich generácií s najmodernejšími technológiami spracovania hrozna a výroby vína.
Francúzsky chemik, lekár a biológ Louis Pasteur uviedol, že hrozno je najlepšie ovocie a víno možno považovať za najhygienickejší a najzdravší nápoj.
Vinársky turizmus
Francúzsky básnik, dramatik a diplomat Paul Claudel uviedol, že víno je profesorom chuti, osloboditeľom ducha a slnečnými lúčmi prinášajúce osvetlenie.
Mnohé vinárske regióny a turistické destinácie si uvedomili, že výhody vinárskeho turizmu siahajú ďaleko za vstup do pivnice a do všetkých oblastí regionálneho hospodárstva.
Ak sa vínny turizmus efektívne rozvíja, predstavuje pre destinácie vynikajúcu príležitosť diverzifikovať a zvýšiť hodnotu pre spotrebiteľa/turistu. Tento vzťah vytvoril rámec pre vinársky produkt na spoznanie regiónu prostredníctvom jeho vinárskeho prostredia, v ktorom sa vyvinuli.
Vínny turizmus spočíva v ochutnávke rôznych druhov vín na jednom mieste, napr. vo vínnom bare, vo firme vyrábajúcej víno alebo v tradičnej vínnej pivnici. Vínny turizmus sa zameriava iba na degustácie, resp. charakterizuje záujem ľudí o ochutnávky, resp.
Ako správne degustovať víno
Degustáciu vína vykonávajú špeciálne vyškolení posudzovatelia kvality spôsobom tzv. slepej degustácie, t.j. nepoznajú identitu vína, napr.
Formy vinárskeho turizmu
- Vinársky turizmus: Spočíva v cestovaní na miesta, kde sa vyrábajú vína v spojitosti s ochutnávkou rôznych druhov vín, napr.
- Vinohradnícky turizmus: Spočíva v ochutnávke rôznych druhov vína podľa pestovaných viničov priamo vo vinohradoch v spojitosti s konzumáciou hrozna, miestnou gastronómiou, resp. piknikom vo vyhradených vinohradníckych miestach, napr. Nitrianska kráľovská vínna cesta a pod.
Vinohradnícky turizmus sa v poslednom období aktívne rozširuje a je uplatňovaný spravidla v spojení s prechádzkou a krátkym pobytom na občerstvenie turistov vo vinohradoch s oboznamovaním sa pestovania hrozna, históriou vinárskych pivníc a princípov skladovania vyrobených vínnych produktov.

Vinohradnícke oblasti Slovenska
Slovensko má niekoľko vinohradníckych oblastí, ktoré sa nachádzajú v rôznych regiónoch turizmu:
| Oblasť turizmu | Vinohradnícke rajóny | Rozloha (ha) | Charakteristika |
|---|---|---|---|
| Bratislavský, Záhorský, Dolnopovažský | Senecký, Trnavský, Hlohovecký, Vrbovský, Skalický, Záhorský, Stupavský, Bratislavský, Pezinský, Modranský, Doľanský, Orešanský | 4175 | Vinohrady sa rozprestierajú na svahoch Malých Karpát od Bratislavy smerom k Pezinku a ďalej k Horným Orešanom. Časť výsadieb je exponovaná na južných, juhozápadných alebo juhovýchodných svahoch so sklonom do 20 %. |
| Ipeľský, Gemerský | Ipeľský, Hontiansky, Vinický, Modrokamenský, Fiľakovský, Gemerský, Tornaľský | 1848 | Rozprestiera sa na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny so sklonom do 20 % a mierne vyvýšených polohách Ipeľskej nížiny. |
| Nitriansky | Šintavský, Nitriansky, Radošinský, Zlatomoravecký, Vrábeľský, Žitavský, Želiezovský, Tekovský, Pukanecký | 3296 | Vinič na južných svahoch pohoria Tríbeč sa pestuje do nadmorskej výšky 240 m n.m. |
| Podunajský, Nitriansky | Šamorínsky, Dunajskostredský, Galantský, Palárikovský, Komárňanský, Hurbanovský, Strekovský, Štúrovský | 4230 | Rozprestiera sa na nížinnej rovine v priemernej výške 140 m n.m. Južnoslovenská oblasť je najteplejšia so suchým podnebím a miernymi zimami. |
| Košický, Dolnozemplínsky, Hornozemplínsky | Moldavský, Sobranecký, Michalovský, Kráľovskochlmecký | 890 | Geologicky rôznorodá oblasť sa rozprestiera na miernych svahoch pohoria Vihorlat a zvlnenom okraji Východoslovenskej nížiny. Vinohradnícke trate siahajú do nadmorskej výšky 180 m n. |
| Tokajská oblasť | Nešpecifikované | 919 | Exkluzívna a zároveň najmenšia vinohradnícka oblasť Slovenska má rozlohu 919 ha. Podľa zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov má Tokajská oblasť štatút osobitnej vinohradníckej oblasti s presne deklarovaným územím vinohradníckych dedín, špecifickým odrodovým zložením výsadieb viniča a osobitnou technológiou výroby vína. Rozprestiera sa na južných a často strmých svahoch v juhovýchodnej časti Zemplínskych vrchov. |
Použité zdroje:[2] KEREKEŠ,J.: Vidiecky turizmus a agroturizmus v regiónoch turizmu. [elektronický zdroj]. [S.l.] : 1000 kníh - vydajte si knihu online, 2019. 249 s.[3] Zákon č. 313/2009 Z. z.