Svätý Urban a jeho význam pre slovenské vinárstvo

Svätý Urban, patrón vinohradníkov, rímsky pápež (223-230), (sviatok 25. mája), je pre vinárov významnou postavou. Pre vinársky turizmus je preto vhodné vytvoriť napríklad podujatie So Svätým Urbanom.

Vinárstvo a vinohradníctvo

Vinárstvo v širšom význame zahŕňa vinohradníctvo a spracovanie hrozna na víno. V užšom slova zmysle je to výroba vína, prípadne vedný odbor zaoberajúci sa výrobou vína. (citácia Edity Ďurčovej: Vinársky slovník, 2018) [1].

Vinárom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába a uvádza na trh vinárske produkty.

Súčasní producenti slovenských vín urobili značný pokrok v kvalite vína, citlivo skĺbili vinárske skúsenosti predchádzajúcich generácií s najmodernejšími technológiami spracovania hrozna a výroby vína.

Francúzsky chemik, lekár a biológ Louis Pasteur uviedol, že hrozno je najlepšie ovocie a víno možno považovať za najhygienickejší a najzdravší nápoj.

Vinársky turizmus

Francúzsky básnik, dramatik a diplomat Paul Claudel uviedol, že víno je profesorom chuti, osloboditeľom ducha a slnečnými lúčmi prinášajúce osvetlenie.

Mnohé vinárske regióny a turistické destinácie si uvedomili, že výhody vinárskeho turizmu siahajú ďaleko za vstup do pivnice a do všetkých oblastí regionálneho hospodárstva.

Ak sa vínny turizmus efektívne rozvíja, predstavuje pre destinácie vynikajúcu príležitosť diverzifikovať a zvýšiť hodnotu pre spotrebiteľa/turistu. Tento vzťah vytvoril rámec pre vinársky produkt na spoznanie regiónu prostredníctvom jeho vinárskeho prostredia, v ktorom sa vyvinuli.

Vínny turizmus spočíva v ochutnávke rôznych druhov vín na jednom mieste, napr. vo vínnom bare, vo firme vyrábajúcej víno alebo v tradičnej vínnej pivnici. Vínny turizmus sa zameriava iba na degustácie, resp. charakterizuje záujem ľudí o ochutnávky, resp.

Ako správne degustovať víno

Degustáciu vína vykonávajú špeciálne vyškolení posudzovatelia kvality spôsobom tzv. slepej degustácie, t.j. nepoznajú identitu vína, napr.

Formy vinárskeho turizmu

  • Vinársky turizmus: Spočíva v cestovaní na miesta, kde sa vyrábajú vína v spojitosti s ochutnávkou rôznych druhov vín, napr.
  • Vinohradnícky turizmus: Spočíva v ochutnávke rôznych druhov vína podľa pestovaných viničov priamo vo vinohradoch v spojitosti s konzumáciou hrozna, miestnou gastronómiou, resp. piknikom vo vyhradených vinohradníckych miestach, napr. Nitrianska kráľovská vínna cesta a pod.

Vinohradnícky turizmus sa v poslednom období aktívne rozširuje a je uplatňovaný spravidla v spojení s prechádzkou a krátkym pobytom na občerstvenie turistov vo vinohradoch s oboznamovaním sa pestovania hrozna, históriou vinárskych pivníc a princípov skladovania vyrobených vínnych produktov.

Vinohradnícke oblasti Slovenska

Slovensko má niekoľko vinohradníckych oblastí, ktoré sa nachádzajú v rôznych regiónoch turizmu:

Oblasť turizmu Vinohradnícke rajóny Rozloha (ha) Charakteristika
Bratislavský, Záhorský, Dolnopovažský Senecký, Trnavský, Hlohovecký, Vrbovský, Skalický, Záhorský, Stupavský, Bratislavský, Pezinský, Modranský, Doľanský, Orešanský 4175 Vinohrady sa rozprestierajú na svahoch Malých Karpát od Bratislavy smerom k Pezinku a ďalej k Horným Orešanom. Časť výsadieb je exponovaná na južných, juhozápadných alebo juhovýchodných svahoch so sklonom do 20 %.
Ipeľský, Gemerský Ipeľský, Hontiansky, Vinický, Modrokamenský, Fiľakovský, Gemerský, Tornaľský 1848 Rozprestiera sa na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny so sklonom do 20 % a mierne vyvýšených polohách Ipeľskej nížiny.
Nitriansky Šintavský, Nitriansky, Radošinský, Zlatomoravecký, Vrábeľský, Žitavský, Želiezovský, Tekovský, Pukanecký 3296 Vinič na južných svahoch pohoria Tríbeč sa pestuje do nadmorskej výšky 240 m n.m.
Podunajský, Nitriansky Šamorínsky, Dunajskostredský, Galantský, Palárikovský, Komárňanský, Hurbanovský, Strekovský, Štúrovský 4230 Rozprestiera sa na nížinnej rovine v priemernej výške 140 m n.m. Južnoslovenská oblasť je najteplejšia so suchým podnebím a miernymi zimami.
Košický, Dolnozemplínsky, Hornozemplínsky Moldavský, Sobranecký, Michalovský, Kráľovskochlmecký 890 Geologicky rôznorodá oblasť sa rozprestiera na miernych svahoch pohoria Vihorlat a zvlnenom okraji Východoslovenskej nížiny. Vinohradnícke trate siahajú do nadmorskej výšky 180 m n.
Tokajská oblasť Nešpecifikované 919 Exkluzívna a zároveň najmenšia vinohradnícka oblasť Slovenska má rozlohu 919 ha. Podľa zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov má Tokajská oblasť štatút osobitnej vinohradníckej oblasti s presne deklarovaným územím vinohradníckych dedín, špecifickým odrodovým zložením výsadieb viniča a osobitnou technológiou výroby vína. Rozprestiera sa na južných a často strmých svahoch v juhovýchodnej časti Zemplínskych vrchov.

Použité zdroje:[2] KEREKEŠ,J.: Vidiecky turizmus a agroturizmus v regiónoch turizmu. [elektronický zdroj]. [S.l.] : 1000 kníh - vydajte si knihu online, 2019. 249 s.[3] Zákon č. 313/2009 Z. z.

tags: #tokaj #svaty #urban #etiketa