Slovenská cirkevná história je bohatá na významné osobnosti, ktoré svojou prácou a oddanosťou zanechali trvalú stopu. Medzi najvýznamnejších patria biskupi a kardináli, ktorí pôsobili nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, a svojím dielom prispeli k rozvoju duchovného života a šíreniu kresťanských hodnôt. V tomto článku si pripomenieme život a dielo niektorých z nich, vrátane kardinála Jozefa Tomka, biskupa Jozefa Zlatňanského a biskupa Jozefa Čárskeho.
Kardinál Jozef Tomko (1924-2022)
J. Em. Jeho Eminencia, kardinál Jozef Tomko bol významný cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ a emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. V súčasnosti pôsobil ako predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v Udavskom, okres Humenné. Základnú školu vychodil v rodisku a v rokoch 1935-1943 gymnázium v Michalovciach. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Sviatosť kňazstva prijal 12. marca 1949 v Ríme.
Po roku 1948 sa nemohol vrátiť na Slovensko. V rokoch 1950-1965 pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na Pápežskej lateránskej i na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia (O inhabitácii Ducha Svätého podľa bl. Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát teológie. Roku 1956 obhájil dizertačnú prácu Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni 1945-1954 (Pracovné vzťahy v Československu 1945-1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo sociológie.
V školskom roku 1955/56 prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych štúdií Pro Deo v Ríme. Roku 1958 mu pápež Ján XXIII. udelil titul pápežského komorníka. Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí.
V rokoch 1960-1963 vložil všetok svoj voľný čas a energiu do práce na vybudovaní tejto ustanovizne, pričom bolo treba prekonať obrovské námietky zo strany českých katolíckych kruhov a veľké prekážky politické, administratívne i finančné. Keď sa roku 1961 uvoľnilo dôležité miesto v kuriálnom úrade Kongregácie pre náuku viery, výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných i administratívnych záležitostí katolíckej Cirkvi.
V roku 1966 sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri 1967 sekretárom prvej Synody biskupov o miešaných manželstvách v Ríme. V rokoch 1968-1970 pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu. Zastupoval katolícku Cirkev na ekumenických stretnutiach o teológii manželstva a o miešaných manželstvách v Ríme (1970), Štrasburgu (1971), Madride (1972), Bazileji (1973) a inde. Roku 1969 reprezentoval katolícku Cirkev na ekumenickom týždni o teológii rozvoja v Cartigny (Švajčiarsko). V novembri 1972 bol členom úradnej delegácie Svätej stolice pri návšteve Svetovej rady cirkví a Luteránskej svetovej federácie v Ženeve. Okrem toho sa ako oficiálny delegát zúčastňoval na mnohých iných medzinárodných.
Pápež Pavol VI. ho 17. júna 1970 vymenoval za pápežského preláta, 21. decembra 1974 za podtajomníka Kongregácie pre biskupov. Pápež Ján Pavol II. Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Ríme, v historickej Sixtínskej kaplnke. Obrad vysviacky vykonal sám pápež ako priateľské gesto voči novému biskupovi aj ako prejav úcty a obdivu k trpiacej Cirkvi na Slovensku. Dňa 18. októbra 1979 sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu.
Ako generálny tajomník celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov katolíckej Cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy. Niektorí biskupi a biskupské konferencie (napríklad v Holandsku) si koncilové uznesenia vykladali liberálne a ich reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi. Dňa 24. apríla 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na Turíce vymenuje 28 nových kardinálov, medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomku.
Tak sa 25. mája 1985 na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Záverečná časť konzistória, odovzdávanie "kardinálskych klobúkov" novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách verejne na Svätopeterskom námestí. Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý raz v dejinách, čo Slovák stojí na čele jednej rímskej kongregácie. Ani kardinálska hodnosť neovplyvnila jeho pracovný štýl a vystupovanie. Neúradoval iba v kanceláriách, ale oboznamoval sa so situáciou na mieste, čo znamenalo časté, dlhé a namáhavé cesty.
Na Slovensko mohol prísť až roku 1968, ale v čase tzv. Znovu sa objavil na Slovensku roku 1989 na vysviacke nového spišského biskupa, čo bolo symptómom meniaceho sa postoja štátu k Cirkvi. Jeho vystúpenie na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21. apríla 1991 bolo historickou udalosťou, slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála v jeho dôstojnosti, veľkosti a starostlivosti o osud národa v krízovej situácii postkomunistického obdobia. Vo svojom prejave zdôraznil návrat ku koreňom našej kresťanskej cyrilo-metodskej minulosti.
Po pôsobení na čele významnej Kongregácie pre evanjelizáciu národov, prevzal dve dôležité funkcie na vatikánskom dvore: pápež ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála Carla Furna, ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií.
Popri svojej mnohostrannej činnosti a cestách stihol napísať niekoľko pozoruhodných kníh: o koncilovej konštitúcii Lumen gentium rozpravu Svetlo národov (Rím 1972); pastorálnu konštitúciu Gaudium et spes komentoval a vysvetlil v knihe Kresťan a svet (Rím 1974). Vydal knihu náboženských úvah Blaženstvá (Rím 1973) a k cyrilo-metodskému jubileu vyšla jeho štúdia Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím 1984), ktorú vydal aj po anglicky. Rozpravami Ekumenizmus a Kristus včera i dnes prispel do zborníka Otázky dneška (Rím 1976). Poznatky a skúsenosti z dlhoročného pôsobenia na čele Kongregácie pre evanjelizáciu národov zhrnul v knihe La Missione verso il Terzo millennio (Rím - Bologna 1998), ktorá vyšla aj po slovensky (Misie do tretieho tisícročia, Bratislava 2000). Po slovensky vyšli jeho spomienky na návštevy misijných území Na misijných cestách (Rím 1989, Trnava 1991), výbery jeho príspevkov, rozpráv a prejavov Budovať Cirkev (Trnava 1994), Odkaz slovenskému národu a spoločenstvám (Bratislava 1991), ako aj preklady jeho kníh Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku (Spišská Kapitula-Spišské Podhradie 1994). V roku 2003 vydal spolok sv.
Vo viacerých krajinách ho poctili čestným doktorátom: Callumet College, Hamond, Indiana (USA); Fu Jen University, Tchaj-pej (Taiwan); Teologická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava; Teologická fakulta Warszawa; St. Vincent Academy, Latrobe, Por. (USA); Universidad de Estado, Buenos Aires (Argentína); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argentína).
Ďalšie pocty: Grande-Croix de l Ordre de la Couronne de Chene (Luxembourg 1988); Rad Bieleho dvojkríža l. triedy Slovenskej republiky (Bratislava 1995); Grand Cruz de la Orden del Libertador San Martín, Argentína (Buenos Aires 1999). Za prínos v rozvoji kultúry, vzdelania a humanity na Slovensku mu 11. Štátne vyznamenanie Slovenskej republiky Rad Bieleho dvojkríža I. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku J. Tomkovi udelil prezident SR Michal Kováč 29. 3. 1995 v Bratislave. Dňa 28. októbra 2002 v Ríme prezident SR Rudolf Schuster odovzdal J. Tomkovi svoje osobné ocenenie "Kríž prezidenta Slovenskej republiky I. Jeho osobnosť je významným prínosom nielen pre slovenský národ, ale aj pre celý duchovný svet.
V noci zo 7. na 8. augusta 2022 zomrel v Ríme známy slovenský kardinál Jozef Tomko. Kardinál Tomko sa dožil krásnych 98 rokov. Konferencia biskupov Slovenska ďalej pozýva všetkých veriacich, aby sa za dušu nášho zosnulého rodáka modlili. Kardinál bude pochovaný v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach.
Mons. Jozef Zlatňanský (1927-2017)
Dňa 11. februára 2017 zomrel v Nitre emeritný biskup Mons. Jozef Zlatňanský. Titulárny biskup diecézy Montefiascone zomrel v hospici vo veku 89 rokov, v 66. roku kňazstva a 20. roku biskupskej služby. Pohreb zosnulého biskupa bol vo štvrtok o 10.00 h v Topoľčiankach.
Mons. Jozef Zlatňanský sa narodil 13. marca 1927 v Topoľčiankach. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, gymnázium v Zlatých Moravciach. V roku 1946 zmaturoval. Teológiu začal študovať v roku 1946 v Bratislave a v štúdiu pokračoval na Lateránskej univerzite v Ríme, kde ho 22. decembra 1951 vysvätili za kňaza. V rokoch 1952-1955 bol kaplánom v Tavode (Trident).
Ďalším štúdiom dosiahol v roku 1955 doktorát teológie na Pápežskej lateránskej univerzite a v roku 1959 licenciát zo sociálnych vied na Pápežskej gregoriánskej univerzite. V rokoch 1961-1964 bol profesorom filozofie v Pápežskom regionálnom seminári v Catanzare, potom do roku 1966 pracovníkom Sekretariátu vieroučnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.
V rokoch 1966-1969 pracoval v Kongregácii pre vieroučné otázky, najprv ako študijný pomocník - popri tom bol v rokoch 1969-1975 aj technickým tajomníkom Medzinárodnej teologickej komisie - a potom v rokoch 1975-1984 ako vedúci náukového oddelenia. Medzitým ho Svätý Otec 4. februára 1981 poctil hodnosťou pápežského preláta. V roku 1984 bol vymenovaný za subsekretára Kongregácie a 11. júna 1997 za sekretára Stálej interdikasteriálnej komisie pre východnú Európu.
Zároveň sa stal titulárnym biskupom diecézy Montefiascone; jeho biskupská vysviacka sa konala v Topoľčiankach 20. júla 1997. Jeho biskupským heslom bolo „Veritas - justitia - caritas“ = „Pravda - spravodlivosť - láska“. Od júna 2004 žil na dôchodku, od roku 2006 v rodisku. Zomrel v nitrianskom Hospici sv. Bernadetky vo veku 89 rokov, v 66. roku kňazstva a 20. roku biskupskej služby.
Zádušnej svätej omši v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej predsedal arcibiskup Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska, koncelebrovali apoštolský nuncius na Slovensku Mário Giordana, košický arcibiskup Bernard Bober, prešovský arcibiskup Ján Babjak a nitriansky sídelný biskup Viliam Judák spolu s celým slovenským episkopátom, za účasti množstva kňazov, rehoľníkov, rehoľných sestier a veriacich. Homíliu predniesol biskup Viliam Judák. Po svätej omši pochovali biskupa na miestnom cintoríne.
Popri náročnej a zodpovednej práci v Kongregácii vykonal cenné služby prenasledovanej katolíckej Cirkvi na Slovensku, najmä v oblasti tlačového apoštolátu. Prispieval do viacerých zahraničných časopisov (Most, Hlasy z Ríma, Diakonia-Slovenský kňaz a pod.).
Literárna činnosť
Je autorom dvoch filozofických spisov:
- Jestvuje Boh? (Rím 1975)
- Vývojová teória a pôvod človeka (Rím 1978)
Ako aktívny príslušník hnutia Focolare pripravil tri zväzky rozjímaní Slovo života (Rím 1973, 1976 a 1980). Zrevidoval a do tlače pripravil Filozofiu od L. Bogliola, Dogmatiku od M. Schmausa (doteraz 4 zväzky: Cirkev, Život milosti, Sviatosti, Božie zjavenie; Rím 1977-1988) a Morálnu teológiu od A. Günthöra (dosiaľ 5 zväzkov; Rím 1977-1996).
Ako dlhoročný a stály spolupracovník Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme pripravil do tlače viacero dôležitých monografií, napr. S. Magdaléna Tebe, malá sestra (Rím 1974), Aj také má dnešný svet (Rím 1976) a ďalšie.
Ako zodpovedný redaktor urobil v spolupráci s inými odborníkmi revíziu slovenského prekladu Katechizmu Katolíckej cirkvi podľa typického latinského vydania.
Prehľad literárnej činnosti
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s prehľadom významných diel, na ktorých sa Mons. Jozef Zlatňanský podieľal:
| Dielo | Rok vydania | Poznámka |
|---|---|---|
| Jestvuje Boh? | 1975 | Filozofický spis |
| Vývojová teória a pôvod človeka | 1978 | Filozofický spis |
| Slovo života | 1973, 1976, 1980 | Tri zväzky rozjímaní |
Popri náročnej a zodpovednej práci v Kongregácii vykonal cenné služby prenasledovanej katolíckej Cirkvi na Slovensku, najmä v oblasti tlačového apoštolátu. Prispieval do viacerých zahraničných časopisov (Most, Hlasy z Ríma, Diakonia-Slovenský kňaz a pod.).
Proč má církev TAKOVÝ STRACH z kremace? – Steinerovo tajemství duše
Biskup Jozef Čársky (1886-1962)
Spolok svätého Vojtecha a Košická arcidiecéza si 5. Jeho odvaha spočívala v tichosti, sila v modlitbe, autorita vo vernosti Kristovi,“ povedal o Jozefovi Čárskom košický arcibiskup Bernard Bober počas slávnostnej liturgie v Dóme sv. Alžbety v Košiciach.
Biskup Jozef Čársky, rodák z Gbiel, viedol Košickú diecézu ako apoštolský administrátor v rokoch 1925 až 1945. „Svojím životom ukázal, ako zostať verný Kristovi v sekularizovanom svete. Podľa jeho slov biskupi niesli v tom čase neľahké bremeno. „Spoznal som ho predovšetkým cez svoju babku, ktorá bola jeho neterou. Jeho pútavo napísaná publikácia s autobiografickými prvkami zaujala aj košického arcibiskupa.
„Som rád, že kniha zachytáva detstvo biskupa Čárskeho. Autor knihy Hľadajúci stratených Jan Malý (druhý sprava) s predsedom Spolku svätého Vojtecha Jánom Kubošom (prvý zľava), šéfredaktorkou SSV Martinou Grochálovou a riaditeľom SSV Ivanom Šulíkom. Najdôležitejšie body Čárskeho života zhrnul historik Peter Zubko. Poukázal predovšetkým na jeho ľudskosť a štedrosť. Za najťažší úsek jeho života označil začiatok päťdesiatych rokov minulého storočia, keď bol internovaný na biskupskom úrade a bol nútený žiť v izolácii. Biskup Čársky stál v rokoch 1940 až 1950 na čele Spolku svätého Vojtecha, čo ocenil súčasný riaditeľ SSV Ivan Šulík.