Svätý Vojtech
Svätý Vojtech sa narodil okolo roku 956 na hrade Libica pri Poděbradoch. Jeho otcom bol slávny český vladyka Slavník, matka sa volala Strezislava. Spolu mali sedem synov. Vojtech bol predposledný. Meno „Vojtech“ znamená „útecha vojska“.
Patril do českého kniežacieho rodu Slavníkovcov. Na štúdiá bol poslaný do Magdeburgu, kde sa deväť rokov formoval pod vedením miestneho arcibiskupa Adalberta, ktorý mu pri birmovaní dal svoje meno. Preto sa sv. Vojtech niekedy nazýva aj Adalbertom.
Raný Život a Štúdiá
Vzdelanie a výchovu dostal na rodnom hrade, vychovával ho kňaz Radla, benediktín. Bol veľmi nadaný. Neskôr ho poslali vzdelávať sa do Magdeburgu. Tam bol biskupom sv. Adalbert, ktorý dal Vojtechovi pri birmovke svoje meno.
Biskupská Služba v Prahe
V roku 981 sa Vojtech stal kňazom, vysvätil ho prvý pražský biskup Dětmar. Roku 981 ho prvý pražský biskup Dětmar (pôvodne saský mních) vysvätil za kňaza a po jeho smrti v roku 983 sa stal jeho nástupcom. Vysvätili ho toho istého roku vo Verone v Taliansku.
Do jeho diecézy okrem Čiech a Moravy patrilo aj Sliezsko, časť južného Poľska a dnešného Slovenska. Bol veľmi skromným biskupom, spával na holej zemi, niekedy pracoval aj v záhrade, staral sa o chudobných, o kňazov.
Pre Vojtechovu biskupskú službu bola príznačná snaha o odstránenie rôznych dobových nešvárov (mnohoženstvo, porušovanie celibátu, predaj kresťanských zajatcov do otroctva, znesväcovanie nedele trhmi a poľnými prácami, pretrvávajúce pohanstvo, krvná pomsta) čím proti sebe poštval časť kléru a niektorých mocných šľachticov.
Hneď druhý rok svojho pôsobenia začal vizitovať svoju diecézu. Nekompromisne bojoval proti pohanským zvykom šľachticov - sobáše medzi blízkymi príbuznými, mnohoženstvo, manželstvá kňazov, krvná pomsta, trhy v nedeľu, predávanie zajatcov atď. Lenže to bol tvrdý oriešok.
Ich neznesiteľný nátlak ho viedol k tomu, že požiadal pápeža o dovolenie odstúpiť z úradu a v roku 990 vstúpil k benediktínom najprv na Monte Cassino a potom v Ríme do benediktínskeho kláštora sv. Bonifáca a Alexia na Aventíne.
Keď Vojtech videl, že tvrdošijne zostávajú vo svojich hriešnych zvykoch na čele s kniežaťom Boleslavom II., ktorý zakázal aj kostoly stavať, rozhodol sa vzdať svojho úradu.
Na podnet mohučského arcibiskupa a na prianie pápeža Jána XV. sa v roku 992 vracia do Čiech. Český národ však skoro spoznal, koho stratil vo Vojtechovi. V roku 992 vypravili posolstvo do Ríma k pápežovi, aby Vojtecha poslal späť na biskupský stolec v Prahe. Ján XV. vyhovel a Vojtech sa vrátil. Aj knieža Boleslav mu začal vychádzať v ústrety.
V roku 993 založil v Prahe břevnovský benediktínsky kláštor, ktorý sa stal prvým mužským kláštorom v Čechách. Prvým opátom sa stal bývalý Vojtechov pestún Radla. Kláštor sa stal centrom kresťanskej kultúry a vzdelanosti v Čechách.
Potom išiel Vojtech na Moravu, odtiaľ pravdepodobne aj na Slovensko a ďalej do Ostrihomu, kde sa stretol s uhorským vojvodom Gejzom a jeho synovi Vajkovi udelil birmovku, ktorému zároveň zmenil meno na Štefan (budúci uhorský kráľ sv. Štefan).
Keď sa však Vojtech vrátil do Čiech, zistil, že počas jeho neprítomnosti sa ľudia znovu vrátili k pohanským zvykom. Vojtech dlhší čas znášal príkoria, no koncom roka 994 znova odišiel do kláštora v Aventíne.
Neskoršie sa stretol s pápežom Gregorom V. Požiadal ho, aby mu dovolil ísť na misie, ak ho v Prahe ani tentoraz neprijmú. Pápež vyhovel. Vojtech sa teda vydal na cestu späť do Prahy.
Avšak ešte nebol ani doma, keď sa dozvedel, že nepriatelia jeho rodu Vršovci vyvraždili jeho rodinu. Zachránil sa len najstarší brat. Vojtech poslal posolstvo, či ho vôbec chcú za biskupa. Stalo sa, ako predpokladal.
Misijná Cesta a Mučenícka Smrť
Keď sa v roku 995 dozvedá o vyvraždení celého svojho rodu Vršovcami, rozhodne sa odísť na misijnú cestu: putoval do severného Poľska a do Pruska. Vojtech sa teda vydal na cestu späť do Prahy. Vojtech teda odišiel do Hnezdna ku kniežaťu Boleslavovi Chrabrému. Odtiaľ sa plavil po rieke do Gdansku, kde za krátky čas pokrstil veľa pohanov. Potom prešiel k litovskému kmeňu Prusov a im chcel hlásať evanjelium. No tí ho neprijali. Vyháňali ho z krajiny.
Preto chcel Vojtech odísť k Polabským Slovanom. Cestou však nevedomky vstúpil na posvätné pohanské pole, kde nemohol vkročiť nikto pod trestom smrti. Tam Vojtecha aj s jeho spoločníkmi prepadli Prusi na čele s pohanským kňazom Sikkom. Vojtecha zabili, jeho spoločníkov zviazali, no neskoršie prepustili.
Pod vedením pohanského kňaza ho prebodli siedmimi kopijami a odťali mu hlavu. Stalo sa to 23. apríla 997 pri terajšom Primorsku blízko mesta Královec (Kaliningrad). Po sv. omši v piatok 23. apríla 997 podstúpil mučenícku smrť.
Knieža Boleslav Chrabrý kúpil jeho pozostatky a pochoval ho v Hnezdne. Jeho telo bolo pochované v Hnezdne, odkiaľ bola časť jeho relikvií prenesená do Ríma a v roku 1039 do Prahy. Knieža Břetislav v r. 1039 dobyl Hnezdno a telo sv. Vojtecha slávnostne preniesol do chrámu sv. Víta v Prahe.
Mučenícka smrť svätého Vojtecha
Odkaz a Patronát
Vojtechov brat Radim (rehoľným menom Gaudencius) sa stal prvým arcibiskupom Hnezdna a jeho vychovávateľ Radla (rehoľným menom Anastázius) sa stal biskupom v Kaloči v Uhorsku a neskôr arcibiskupom v Ostrihome.
Pomoc: patrón Čiech, Poľska, ostrihomskej a pražskej arcidiecézy, študentov poľskej literatúry.
Členovia Spolku svätého Vojtecha na čele s predsedom Mons. Jánom Kubošom, spišským pomocným biskupom, a riaditeľom SSV Ivanom Šulíkom absolvovali tento týždeň púť po miestach, kde žil a verejne pôsobil sv. Vojtech. Prvá zastávka pútnikov viedla do Libice nad Cidlinou, kde sa svätý Vojtech okolo roku 956 narodil v slávnom českom rode Slavníkovcov.
Citát sv. Vojtecha
„Bratia, nebuďte smutní. Viete, že trpíme pre Ježišovo meno, ktorého dokonalosť je nad všetky dokonalosti, krása nad všetky ozdoby, ktorého moc je nevýslovná a dobrota jedinečná, Veď čo je statočnejšie, čo krajšie než položiť sladký život za najsladšieho Ježiša?“ (Slová sv. Vojtecha pred smrťou)
Členovia výboru Spolku svätého Vojtecha na čele s predsedom Mons. Jánom Kubošom, spišským pomocným biskupom, a riaditeľom SSV Ivanom Šulíkom absolvovali tento týždeň púť po miestach, kde žil a verejne pôsobil sv. Vojtech. Prvá zastávka pútnikov viedla do Libice nad Cidlinou, kde sa svätý Vojtech okolo roku 956 narodil v slávnom českom rode Slavníkovcov.
V kostole sv. Vojtecha slávili svätú omšu, ktorej hlavným celebrantom bol Mons. Ján Kuboš. „Bol som povzbudený kňazmi, ktorých sme v súvislosti s úctou k sv. Vojtechovi navštívili,“ uviedol biskup Kuboš. „V Libici nad Cidlinou nás kňaz v prostredí navonok veľmi skromnom privítal s veľkým srdcom a láskou. Povzbudením bolo nielen spoločné slávenie eucharistie v rodisku sv. Vojtecha, ale aj spoločné agapé po svätej omši, do prípravy ktorého zapojil tých málo veriacich, ktorých vo farnosti má.
Pútnici zo spolku v Libici ďalej navštívili miesto, kde malého Vojtecha zasvätili Pánu Bohu jeho rodičia ako poďakovanie za jeho uzdravenie. Ďalšie kroky smerovali na hradisko, kde sa svätý Vojtech narodil, a kde taktiež vyvraždili celú jeho rodinu. Prežil len Vojtech, ktorý bol v tom čase prvým pražským biskupom a jeho najstarší brat.
Svätý Vojtech ako biskup nekompromisne bojoval proti pohanským zvykom šľachticov - sobášom medzi blízkymi príbuznými, mnohoženstvom, manželstvám kňazov, krvnej pomste, trhom v nedeľu, predávaniu zajatcov, atď. Bolo to však nesmierne ťažké poslanie. Vojtech sa dvakrát vzdal svojho úradu. Po vyvraždení svojej rodiny odišiel ohlasovať Krista do Hnezdne a počas plavby po rieke do Gdansku. Chcel ísť evanjelizovať aj k Polabským Slovanom. Cestou však vstúpil na pohanské pole, kde bol 23.
Pútnici putujúci po stopách svojho patróna sa zastavili aj v Kolíne, kde už niekoľko rokov pôsobí ako farár, verbista Ján Halama SVD. V tamojšom chráme sv. Bartolomeja sa nachádza v obetnom stole relikvia sv. Vojtecha.
Druhý deň púte slávili pútnici slávnostnú svätú omšu v chórovej kaplnke v Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha. Hlavným celebrantom bol Mons. Ján Kuboš. Homíliu predniesol tajomník SSV Daniel Dian. Následne sa prítomní pomodlili v kaplnke sv. V programe púte bola taktiež prehliadka Břevnovského kláštora v Prahe, ktorý sv. Vojtech založil spolu s Boleslavom II. v roku 993. Bol to prvý mužský kláštor v Čechách, ktorý sa stal centrom tamojšej vzdelanosti a kultúry.
Riaditeľ SSV Ivan Šulík si veľmi cení spoločenstvo svätovojtešskej rodiny, ktoré na púti upevnili medzi výborom, predsedom spolku, zamestnancami a aj členmi Spolku sv. Vojtecha. „Toto spoločenstvo na púti malo dva rozmery. Duchovný - že sme navštívili všetky dôležité miesta spojené so svätým Vojtechom a druhý je rozmer spoločenstva. Spolu sme zdieľali vzájomný čas a chceli sme sa aj poďakovať Pánu Bohu za všetky dary, ktorými obdarúva spolok už takmer 155 rokov. Predseda SSV Mons. Ján Kuboš vníma ako veľké pozitívum upevnenie spoločenstva, ktoré chce kráčať v šľapajách svätého Vojtecha.