Kalvínska reformácia a reformovaná cirkev zohrali významnú úlohu vo vývoji náboženských a spoločenských pomerov na východnom Slovensku v období od 16. do 18. storočia. V tomto článku sa pozrieme na históriu, šírenie a vplyv tejto reformácie na danom území.
Mapa náboženského rozdelenia Európy okolo roku 1560.
Počiatky reformácie na Slovensku
Na šírenie reformácie na Slovensku už od roku 1521 pripravovalo pôdu husitské reformačné hnutie v Čechách v 15. storočí. Rozhodujúcim spôsobom sa však reformácia na Slovensku začína ako bezprostredný dôsledok luterskej reformácie v Nemecku.
Avšak už roku 1529 sa tu uplatňuje ako v celom Uhorsku švajčiarsky reformačný smer Zwingliho. Významnú úlohu však v tomto prúdení zohral druhý švajčiarsky reformačný smer Kalvín, Beza, Bullinger, ktorý sa presadzoval zvlášť od roku 1550.
Víťazný pochod reformácie všetkými európskymi štátmi sa usiloval európsky katolicizmus zastaviť už v šesťdesiatych rokoch 16. storočia. Na potlačenie reformácie dal podnet Tridentský koncil rímskej cirkvi v r.1545-1563.
Vznik reformovaných seniorátov
Na Východnom Slovensku vznikajú v roku 1564 štyri reformované senioráty: Abovský, Boršodský, Užský (v ktorom boli bánovskí veriaci) a Zemplínsky. V týchto seniorátoch žili spoločne Slováci a Maďari.
V druhej polovici 16. storočia sa Kalvínova reformácia rozšírila aj v Gemeri, kde reformované cirkevné zbory v roku 1592 vytvorili Boršodsko-gemerskomalohontský seniorát.
Obdobie protireformácie
V roku 1604 Štefan Bocskay vytasil meč za náboženské práva a podarilo sa mu zvíťaziť nad nepriateľmi protestantizmu (takzvaný Viedenský mier). Dňa 23. júna 1606 uzavrel s nepriateľmi protestantizmu takzvaný viedenský mier, ktorý zaručoval obidvom protestantským vierovyznaniam náboženskú slobodu.
V druhej polovici 17. storočia začínajú Habsburgovci opäť upevňovať svoju moc v našom kraji, a súčasne silnie tlak katolíckych mníšskych rádov proti protestantom. V zmysle nešťastnej zásady z r.1648 „Cuius regio, eius religio“ - čie panstvo, toho náboženstvo - začalo prenasledovanie reformovaných zo strany vysokej šľachty.
Prišlo obdobie v uhorskom protestantizme, keď sa veriaci evanjelici začali utiskovať a prenasledovať. Bolo to jedno z najsmutnejších období. Počas prenasledovania protestantizmu v Uhorsku i bánovská matkocirkev bola ním postihnutá.
Významné osobnosti a udalosti
Za takýchto prajných okolností v roku Pána 1610 milostivý Boh nadchnul k prijatiu našej viery jednu šľachetnú paniu menom Oroszy Anna. Bánovský zbor bol založený Annou Oroszy (niektoré pramene uvádzajú Orozy). Zásluhou Anny Oroszy bol v obci Bánovciach v roku 1610 vystavený kamenný kostol. Tiež ho zaopatrila aj so všetkými potrebnými sviatostnými nádobami. Mimo iných vecí i jeden kalich pre užívanie sv. Večeri Pánovej. Tento kalich bol darovaný cirkevnému zboru v roku 1612 a používa sa ešte i dnes pri sv. Večeri Pánovej.
Z tejto doby je pre nás povzbudzujúca tá skutočnosť, že Bánovce navštívil na svojej ceste do Sárospataku učiteľ národov Ján Amos Komenský.
Juraj Jesenský prišiel do Bánoviec zo zboru kamenického, ktorý bol na panstve barčianskych Bártzayovcov, kde pôsobil rok po svojom úteku zo západného Slovenska, kde slúžil svojím českým rodákom pod dozorom Jána Antonína Valesia, „českého biskupa“ a seniora medzičalovského reformovaného seniorátu. Znamenitým prínosom bol najmä príchod Juraja Jesenského do Bánoviec v roku 1741, ktorý za svojho 13-ročného účinkovania v Bánovciach nielen uchránil cirkev v Bánovciach, ale dal do rúk ľudu i duchovných nášho kraja slovenské knihy, ktoré skoro dvesto rokov boli jediným duchovným pokrmom slovenských reformovaných veriacich.
V roku 1632 bolo prvé veľké povstanie zemplínskych, šarišských a abaujských sedliakov, ktorého sa zúčastnili i bánovskí sedliaci. Povstanie bolo krvavo potlačené a vodca povstania Peter Császár bol na košickom námestí sťatý a jeho mŕtve telo rozštvrtené. Po potlačení sedliackeho povstania sa začalo kruté prenasledovanie reformovaných zborov, pretože reformovaní boli obviňovaní, že boli hybnou silou povstania, čo ostatne nie je nepravdepodobné. Takto chcel cisár Ferdinand II. pacifikovať tento náš kraj.
Významné reformované zbory v Užsko-zemplínskej oblasti
Keď v roku 1606 bola viedenským mierom daná sloboda vyznania územiam, ktoré ovládal Štefan Bocskai, vyrastali naše slovenské ref. zbory, medzi ktorými mali vynikajúce postavenie v užsko-zemplínskej oblasti:
- Pavlovce
- Jen-kovce
- Senné
- Vojnatina
- Hnojné
- Vinné
- Michalovce
- Vranov
- Milhostov
- Ložín
- Trhovište
- Bánovce
Bánovce nad Ondavou
Dejiny samostatnej obce Bánovce nad Ondavou, ktorá sa nachádza v okrese Michalovce, siahajú do dávnej minulosti, lebo bola osídlená už v praveku. Svedčia o tom archeologické nálezy z doby laténskej, rímskej a z doby sťahovania národov. Pod názvom Bayonuch nájdeme zmienky o nej v písomnom prameni z roku 1320 (1344). Čo sa týka života a vzniku reformovaného cirkevného zboru v tejto obci - možno predpokladať, že je to jeden z najstarších zborov nášho reformovaného Siona, lebo tu sa naši otcovia vo viere osvedčovali už v 16. storočí. Veď Bánovce prináležali pod panstvo potockých Perényiovcov a humenských Drugethovcov.
Možno však predpokladať, že tu reformovaná viera zakotvila v srdciach obyvateľstva už v 16.storočí. Veď Bánovce patrili pod panstvo Potockých Perényiovcov i humenských Drugethovcov.
Že bánovskí reformovaní sa snažili tvoriť s Božou pomocou skutočnú cirkev, v ktorej by sa Slovo Božie v čistote a v pravde hlásalo, kde by sa sviatosti podľa ustanovenia Pánovho so všetkou vážnosťou prisluhovali a kde by Zákon Boží bol vo všeobecnej vážnosti, o tom vy-dáva svedectvo jak pôvodný nápis na starom kostole z r.1610, tak i nápis na kalichu z r.1612.
Poznamenať treba, že Anna Oroziová nielen kostol vystavila a zaopatrila potrebnými nádobami, ale ona dala stavebné miesto pre faru a učiteľa. Vystavila byty a dala pre farára a učiteľa pozemky a tým dala podklad ref. bánovskej cirkvi, aby tá neohrozene hlásala v Kristu znovuzrodenie a pravé kresťanské učenie, ktoré sa zakladá na Slove Božom.
Bánovská cirkev sa teda starala aj o to, aby jej Slova Božieho kazateľ mal možnosť skromného síce, ale slušného života. Už z r.1625 máme záznamy o príbytku kazateľa a o farských pozemkoch, ktoré cirkevníci spoločne obrábali.
Dňa 8.decembra 1681 protestujú bánovskí veriaci proti prenasledovaniu priamo u viedenského dvora a na zákrok cisára v Bánovciach tlak povolil. Medzi zabraté matkocirkevné zbory patrí i bánovská matkocirkev so svojimi filiami Trhovište a Moraviany. Zrekvirované boli v roku 1862. S Božou pomocou však bánovský kostol bol vrátený naspäť evanjelikom helv. Vierovyznania so všetkým príslušenstvom a majetkom r.1871 a taktiež i filiálne zbory Trhovište Moraviany boli vrátené so všetkými príslušenstvami.
V r.1728 barón Juraj Andrássy a barón Ladislav Vécsey dokázali to, čo sa nepodarilo dlhé roky ich dvornému sudcovi Budaházymu v Ložíne. Dali si predvolať ložínskych kalvínskych sedliakov do Senného a čo nezmohli nadávky, tvrdé reči, palicovanie a žalárovanie, ani uzavretie do klády, to zmohla panská lesť. Zatiaľ, čo vedúci boli v Sennom trýznení, Budaházy so svojimi ľuďmi kostol v Ložíne reformovaným odňal. Podobným spôsobom odňal gróf Barkóczy ref.kostol v Žbinciach.
V úvode tejto zápisnice Spátzay zdôrazňuje, že Zákon a Pravda sú pre život človeka vodcom i usmerňovateľom, silou i základom mesta. Zo zápisnice vysvitá, že Sasinymu bánovskí vedúci cirkevného zboru dôverovali, že ho k správe cirkevných vecí v láske splnomocnili a jemu sa podriaďovať sľúbili. Podľa zásady pravdy a spravodlivosti a poslušnosti zákona mal Sasiny viesť i hmotné záležitosti zboru a všetci údovia sa nielen do smrti sľúbili týmito zásadami spravovať sami, ale napomínajú a zaväzujú k tomu v mene Kristovom a o to prosia tiež svojich pokrvných potomkov a všetkých tých, ktorí v budúcnosti budú údmi tejto vznešenej eklézie.
Okrem týchto zemanských rodín známe sú nám aj mená bánovských reformovaných gazdov, sedliakov, ktorí ovšem do zrušenia nevoľníctva v r.1848 nemali významnejších práv ani v cirkvi.
Pozornosti si tiež zasluhuje stavba nového chrámu v Bánovciach. Bol postavený na mieste spomenutého už starého kostola z r.1610, pretože starý už nestačili pojať do svojich priestorov množiacich sa veriacich. Veď zatiaľ čo v r.1779 bolo v Bánovciach 175 veriacich a vo všetkých prifarených obciach 772 duší, za tri roky rozmnožili sa reformovaní vo všetkých obciach o 147 nových duší. Za Jozefa II. bol pokoj ako náboženský, tak hospodársky, preto nie div, že starý kostol, tri siahy a štyri stopy široký a štyri siahy dlhý, ktorého vnútro bolo ešte menšie, asi po šestnástich opravách musel byť v r.1867 zbúraný a za vedenia neúnavného horlivca, hlavného kurátora Kazinczyho údovia bánovskej cirkvi postavili kostol nový.
Starý kostol začali búrať 4.6.1867 a v novom mali prvé služby Božie v tretiu adventnú nedeľu r.1868. Pri týchto službách Božích farár Štefan Szilágyi kázal na text I.Moj.28,22. V r.1870 bol tento trinásť siah dlhý, šesť siah široký, so štyri siahy vysokými múrmi a 17 siah a 5 stôp a 2 palce vysokou vežou aj slávnostne posvätený a oddaný svojmu účelu.
Nad vchodom do kostola je maďarská tabuľa s týmto nápisom: „E szent ház az Isten segedelmével épult a hiveknek saját koltségével. Egy Istenok neve magasztalá- sára. A helvét vallás hiveknek számára. Kazinczy János gondnok épitette. Buzgalmával nevét megorokitette. 1867 - ben epitetett. V preklade: „Tento svätý dom bol vystavený s Božou pomocou vlastným nákladom cirkevníkov na oslavovanie jediného Boha. Pre helvétskeho vierovyznania veriacich. Vystavil sa za hl. kurátorstvo Jána Kazinczyho. Svojou horlivosťou zvečnil svoje meno. - R. 1867 stavianý.
Ján Kalvín.
Zoznam farárov v Bánovciach nad Ondavou
Zoznam farárov, ktorí pôsobili v Bánovciach nad Ondavou:
- Juraj Jesenský od r.
- Ján Kovátz 1791-1801, prišiel z Veľ.
- Jozef Hutka 20.III.1883 ako kaplán z Vilmányu, 19.X.
- Ján Tomašuľa 1.V.1927 z Pittsburgh, USA.(Kaplánom od 17.IX.1923 až 10.V.1926. Od 11.V.1926 do 4.VII.1926 zástupcom farára v Tušiciach. Od 5.VII.1926 do 1.V. 1927 zástupcom farára v Bánovciach.
Obdobie bezkrvnej protireformácie
V Období bezkrvnej protireformácie za panovania Karola III. 1711-1740 a Márie Terézie 1740-1780 bolo násilím odobraných ďalších mnoho reformovaných kostolov. A tak je prvá polovica 18. storočia dobou neprestajných bojov v našich obciach. Na jednej strane stál prostý veriaci ľud a chudobnejšie zemanstvo a na druhej strane vysoká šľachta, ktorej slúžili jezuiti. Samozrejme, že to bol boj nerovný. Náš ľud a s ním i kalvinizmus v našom kraji bol v tomto boji veľmi oslabený. Strašné utrpenie zvýšilo aj to, že tento náš kraj bol v I.polovici 18. storočia dvakrát postihnutý morom, ktorý strašne zdecimoval tunajšie obyvateľstvo.
Superintendent Martin Csáji a dištriktuálny kurátor Abraham Vay zo Strajňan (dnes časť Michaloviec) mali ťažkú úlohu chrániť a budovať reformovaný Sion medzi tak mnohými a mocnými nepriateľmi.
Chudoba podporovala chudobu. Na synode Reformovanej cirkvi v Uhorsku v Budíne r.1791 bolo uzákonenie synody a presbyteria, čím bol položený základ k synodno-presbyterskému zriadeniu, keď už predtým na základe tzv. karolínskej rezolúcie z r.1734 boli vytvorené štyri dištrikty a ku každému seniorovi po jednom pomocnom kurátorovi.
Jednotná celokrajinská správa Reformovanej cirkvi v starom Uhorsku bola ustanovená na synode v Debrecíne r.1881, kde už z existujúcich štyroch dištriktov bol vytvorený generálny konvent nad dištriktmi a k jednotnému rozhodovaniu o cirkevných záležitostiach.
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku vo svojej dnešnej podobe vznikla po 1.svetovej vojne. Na území Československej republiky, ktorá vznikla...
tags: #kalvinska #reformacia #a #reformovana #cirkev #na