Pri úvahách o ekonomike a finančnej kríze málo berieme do úvahy múdrosť sociálneho učenia Cirkvi. Svetlo, ktorým Kristus žiari skrze Cirkev na tento svet sa týka všetkých oblastí života, aj ekonomiky. Učenie Katolíckej cirkvi týkajúce sa oblasti trhovej ekonomiky je jednoznačné.
Čo si Cirkev myslí o kapitalizme, socializme a iných ekonomických systémoch?
Pre vysvetlenie postoja Cirkvi ku kapitalizmu a socializmu budeme čerpať z diela Catechism for Business. Cirkev nevyberá nejaký konkrétny ekonomický model ako katolícku cestu ekonomického života.
„Cirkev neponúka žiadne modely; reálne a efektívne modely môžu vyvstať len v rámci rôznych dejinných okolností prostredníctvom úsilia všetkých tých, ktorí zodpovedne čelia konkrétnym problémom v spoločenských, ekonomických, politických a kultúrnych aspektoch, pretože sa navzájom ovplyvňujú“ (Ján Pavol II., Centesimus annus, č. 43).
Odpoveď znie: nie. „Cirkevná sociálna doktrína nie je 'treťou cestou' medzi liberálnym kapitalizmom a marxistickým kolektivizmom... tvorí samostatnú kategóriu... je presnou formuláciou výsledkov starostlivého uvažovania o komplexných skutočnostiach ľudského bytia... vo svetle viery a cirkevnej tradície“ (blahoslavený Ján Pavol II., Sollicitudo rei socialis, č. 41).
Vzťah socializmu k evanjeliovému učeniu
Zodpovedá socializmus evanjeliovému učeniu? Odpoveď je znova „nie“.
„Musíme zavrhnúť ilúziu, že politika prerozdelenia existujúceho majetku by mohla problémy definitívne vyriešiť. V modernej ekonomike je hodnota majetku plne závislá od schopnosti generovať výnosy v prítomnosti a budúcnosti. Preto sa nevyhnutne musí vytvárať bohatstvo, a musíme na to pamätať, ak chceme, aby bol boj proti hmotnej chudobe účinný z dlhodobého hľadiska,“ povedal pápež Benedikt XVI. vo vyhlásení ku Svetovému dňu mieru 1. 1. 2009.
Ide najmä o to, že „solidarita je v prvom rade zmysel pre zodpovednosť každého človeka voči každému človeku, a preto nemôže byť zverená výlučne štátu“ (Benedikt XVI., Caritas in veritate, č. 38).
„Keď sociálny štát zasahuje priamo a odníma spoločnosti zodpovednosť, jednotlivci sa už toľko nezapájajú do pomoci druhým, nadmerne stúpa množstvo verejných orgánov, ktorých zmýšľanie je skôr byrokratické než orientované na starostlivosť o ľudí, a ktoré sú charakteristické obrovským navýšením nákladov“ (Centesimus annus, č. 48).
Citácie piatich pápežov o odsúdení socializmu Katolíckou cirkvou (Pápež Lev XIII nezaobchádza so socializmom v rukavičkách). Ak vás to nepresvedčí, je tu niekoľko citácií od ďalších pápežov, ktorí so socializmom, ba ani s tzv. „Náboženský socializmus a kresťanský socializmus sú teda výrazy protirečivé: nik nemôže byť dobrým katolíkom a zároveň pravým socialistom.“ (Pápež Pius XI, encyklika Quadragesimo Anno, 15.
A preto „náboženský socializmus [a] kresťanský socializmus stoja v protiklade. Nikto nemôže byť zároveň dobrým katolíkom a ozajstným socialistom“ (pápež Pius XI., Quadragesimo anno, č. 120).
Kapitalizmus a evanjeliové učenie
A čo kapitalizmus? Je v súlade s evanjeliovým učením? Na túto otázku v roku 1991, tesne po páde Sovietskeho zväzu, opatrne odpovedal Ján Pavol II.:
„Ak pod pojmom 'kapitalizmus' myslíme ekonomický systém, ktorý uznáva fundamentálnu a pozitívnu rolu obchodu, trhu, súkromného vlastníctva a následnej zodpovednosti za prostriedky výroby a slobodné ľudské konanie v ekonomickom sektore, potom je odpoveď kladná, aj keď by bolo možno vhodnejšie hovoriť o 'obchodnej ekonomike', 'trhovej ekonomike' alebo 'slobodnej ekonomike'. No ak 'kapitalizmus' definujeme ako systém, v ktorom sloboda ekonomického sektora nie je súčasťou solidného právneho systému, a ktorý nechápe túto slobodu ako súčasť širšie chápanej ľudskej slobody, ktorej jadro je etické a náboženské, potom je odpoveď jednoznačne záporná“ (Centesimus annus, 42).
Trhová ekonomika teda je v súlade s evanjeliovými hodnotami, ak je zasadená do systému zákonov, ktoré zaručujú, že slúži všetkým aspektom ľudskej slobody, nie len ekonomickej slobode.
Pretože „ekonomická sloboda je len jedným z prvkov ľudskej slobody. Ak sa pozeráme na ekonomickú slobodu oddelene, vnímajúc človeka čisto ako výrobcu alebo spotrebiteľa tovarov, a nie ako osobu, ktorá vyrába a konzumuje, aby prežila, potom ekonomická sloboda stráca nevyhnutnú spojitosť s človekom a nakoniec sa mu odcudzí a utláča ho“ (Centesimus annus, č. 39).
Princípy kresťanského socializmu:
- Človek je stvorený na Boží obraz, čo mu priznáva hodnotu a dôstojnosť, ktorú nemôže odobrať žiadny spoločenský systém.
- KSH verí, že každý národ má zodpovednosť voči svojim občanom a ich potrebám, pričom je dôležité vytvárať spravodlivé a dôstojné podmienky pre všetkých.
- KSH verí, že všetci ľudia sú stvorení na obraz Boží, čo znamená, že majú rovnakú hodnotu a dôstojnosť.
- Z kresťanského učenia vyplýva zásada lásky k blížnemu, ktorá vedie k tomu, že každý človek by mal prispievať k spoločnému dobru, nie iba k vlastnému prospechu.
- Práca má v kresťanskom socializme dvojaký význam - nielen ako prostriedok obživy a získavania primeraných materiálnych statkov, ale aj ako služba Bohu a blížnemu.
- Kresťanskí socialisti odmietajú bezbrehý konzumný kapitalizmus a devastáciu životného prostredia.
- Rešpekt k prírode ako Božiemu stvoreniu vedie k myšlienke udržateľného rozvoja, ktorý nie je len o ekonomickom raste, ale aj o ochrane prírody pre budúce generácie.
- Teokratický socializmus nepredstavuje nutne vládu Cirkvi, ale skôr etický rámec založený na kresťanských zásadách ako pravda, čestnosť, pokora, a spravodlivosť, ktoré by mali byť základom rozhodovania a riadenia spoločnosti.
- Kresťansko-socialistické hnutie uznáva existenciu národných štátov a súčasne myšlienku kresťanského univerzalizmu, pričom do tejto koncepcie zapája katolícku cirkev ako významného aktéra, ktorý môže zohrávať dôležitú úlohu pri budovaní spravodlivejšej a súdržnejšej spoločnosti.
- KSH hľadí na národné štáty ako na spoločenské jednotky, v ktorých môžu občania - jednotlivci rozvíjať svoje národné zvyklosti a tradície, a tiež ako na prostriedok pre zabezpečenie blahobytu a rozvoja svojich občanov, pričom univerzálne kresťanské hodnoty slúžia ako základ pre interakciu medzi týmito štátmi.
Kresťanský univerzalizmus a sociálna spravodlivosť
Kresťanský univerzalizmus pre KSH znamená aj snahu o sociálnu spravodlivosť na globálnej úrovni, pričom katolícka cirkev môže slúžiť ako hlas pre tých, ktorí sú marginalizovaní, a pomáhať pri boji proti chudobe, diskriminácii a sociálnym nespravodlivostiam.
Kombinácia uznávania národných štátov s myšlienkou kresťanského univerzalizmu a úlohou katolíckej cirkvi umožňuje KSH poskytnúť holistický pohľad na politiku a spoločnosť, kde sa individuálne národné záujmy prepájajú s globálnymi hodnotami a morálnymi povinnosťami voči všetkým ľuďom.
Socializmus ako filozofia rovnosti má svoje hlboké náboženské korene. Túžba po sociálne spravodlivej spoločnosti sa stala súčasťou nielen kresťanstva, ale aj iných svetových vierovyznaní a z etického hľadiska je nespochybniteľná. Vedomie tejto súvislosti a zohľadnenie mravného rozmeru socialistického hnutia mohlo zabrániť mnohým deformáciám, ktoré sa vyskytli počas posledných dvoch storočí.
Všetky utopické predstavy o sociálne spravodlivej spoločnosti vyrástli z koncepcie tzv. etického socializmu. To znamená, že pôvodná teória nesledovala primárne ekonomické ciele a do rozporu s náboženstvom ju dostal až Karol Marx. No aj ten bol ovplyvnený biblickými pravdami, ako to presvedčivo dokázali Sigmund Freud a Erich Fromm.
Judaizmus ustanovil právo byť nasýtený bez ďalšieho obmedzenia. Boh tu vystupuje ako matka živiteľka, ktorá svoje deti nasycuje bez toho, aby vopred stanovovala podmienky. Nový zákon pokračoval v proteste Starého zákona proti vlastníckej štruktúre existencie. Preto raní kresťania ostro kritizovali bohatých a mocných, nekompromisne vystupovali proti bohatstvu, svetskej i cirkevnej moci ako strašnému zlu.
Prví Ježišovi nasledovníci boli predchnutí spontánne zdieľanou solidaritou prejavujúcou sa aj v spoločnom vlastníctve materiálnych statkov. Zmysel tohto spôsobu života však nebol ekonomický. Bol vyjadrením úsilia oslobodiť sa od akejkoľvek túžby po majetku, oslobodiť sa od vlastníckej štruktúry, zabudnúť na vlastné ego a úplne sa venovať porozumeniu a blahu ostatných ľudí.
Najstaršie kresťanské spoločenstvá naozaj trvali na radikálnom vzdaní sa majetku a varovali pred hromadením bohatstva.
tags: #krestansky #univerzalizmus #referaty