David Friedrich Kostol v Zimnej Krajine a História Topoľčian

Vitajte na stránke venovanej histórii Topoľčian a ich okolia. Najstaršie archeologické nálezy v tejto lokalite siahajú až do staršej doby kamennej (40 000 rokov pred n.l.). Intenzívnejšie bolo toto územie osídlené v praveku, konkrétne v mladšej dobe bronzovej (1200-700 pred n.l.). V mladšej dobe železnej (400-200 pred n.l.) obývali toto územie Kelti. V 4. storočí pred n.l. až v 1. storočí prenikali do Karpatskej kotliny Germáni, a koncom 4. storočia Huni.

V 6. storočí Slovania doputovali na toto územie z pravlasti, ktorá sa lokalizuje medzi rieky Visla a Dneper, oblasť Pripjaťských močiarov, Baltského mora, a dokonca aj Balkánu. Počiatky slovanského osídlenia v Karpatskej kotline sa datujú do rokov 454-568 - sťahovanie národov. Ich pohyb sa spája s presunom Hunov na západ. Slovania boli majstrami partizánskeho spôsobu boja. V lokalite dnešných Topoľčian sa objavuje slovanské etnikum pred 9. storočím. V rokoch 623-658 bola lokalita súčasťou štátneho útvaru Slovanov Samova ríša a na prelome 7.-8. storočia vzniknutého Nitrianskeho kniežactva - Pribina.

Najsilnejším náčelníckym rodom v maďarskom kmeňovom zväze boli Arpádovci. Gejza utvoril okolo roku 970 Uhorské kniežatstvo v Zadunajsku (medzi Dunajom, Alpami, Drávou a Murou). Po Gejzovej smrti v roku 997 sa jeho syn Štefan (asi 975-1038) stal v rokoch 997-1000/1001 veľkokniežaťom Uhorska a v rokoch 1000/1001-1038 prvým kráľom Uhorska - Štefan I. Územia Slovenska sa zmocňovali postupne. V priebehu 11. storočia sa stali Topoľčany trhovým a mýtnym miestom a sídlom fary. Najstaršia doložená písomná zmienka o Topoľčanoch je v zachovanej darovacej listine z roku 1235 uhorského kráľa Bélu IV.

Po vpáde Tatárov v roku 1241 sa v priebehu 70-tych rokov 13. storočia ocitli Topoľčany v rukách magnátskeho rodu Čákovcov a boli obohnané hradbami (priekopy, palisády i kamenné bašty). Hrad nad obcou Hornouc (Podhradie) bol stavaný Čákovcami na prelome 13.-14. storočia.

Husiti v Topoľčanoch

Na úvod si pripomeňme, že najväčšími "nepriateľmi" husitov boli pápež, katolícka cirkev a ich spojenci (či už duchovní alebo svetskí). V rokoch 1431-1435 ovládli mesto husiti Prokopa Holého. V roku 1433 bol veliteľom posádky hajtman sirotkov Jan Šmikovský zo Žďáru, ktorého dosadil Jan Tovačovský z Cimburka, moravský zemský hajtman, ktorý v okolí Topoľčian spolupracoval so slovenskými husitmi Ladislavom z Ludaníc, Štefanom z Dolnej Krnče, Tomášom Kerekom z Lipníka, Jurajom z Bošian a so Štefanom a Petrom z Chrabrian. Ním podporovanú posádku v Topoľčanoch v apríli a v septembri 1434 obliehal Petr Čech z Levíc. Kapitánom topoľčianskych husitov bol v rokoch 1433-1435 Jan Čapek zo Sán, husitský poľný hajtman a hlavný hajtman sirotkov v rokoch 1431-1434. V roku 1434 topoľčianski husiti dobyli Bánovce. V roku 1435 sprostredkoval Jan Čapek odstúpenie husitskej posádky z Topoľčian.

V roku 1446 Pongrác II. zo Svätého Mikuláša prepadol Jana Jiskru v jeho meste Topoľčany, ale Jiskrovi sa podarilo ujsť. Pongrác mesto vypálil a ukoristil stovky koní. Historická perlička: vraj v roku 1462 vydal Jan Jiskra z Brandýsa uhorskému kráľovi Mátyásovi známe nezávislé valašské knieža Vlada III. Ţepeşa Draculu, ktorý bol väznený na rôznych miestach až do roku 1475 - prepustený bol pre boj proti Turkom. Zaujímavosť: Hoci by to z časového hľadiska bolo možné, husiti sa s Turkami nikdy priamo nestretli.

V 16. a 17. storočí mesto trpelo pod tureckými nájazdami aj drancovaním Krymskými Tatármi a odvádzaním veľkého množstva zajatcov do otroctva. V tomto čase bolo mesto obohnané až dvojitými obrannými valmi. V roku 1526 sa odohrala pri Mohácsi bitka medzi Uhorskom, vedeným kráľom Ľudovítom II. a Osmanskou ríšou, vedenou sultánom Süleymanom I. Víťazstvo Osmanov viedlo k rozdeleniu Uhorska na niekoľko storočí medzi Osmanskú ríšu, Habsburskú monarchiu a Sedmohradské kniežatstvo. V tejto situácii mnohí Uhri považovali Habsburgovcov za jedinú silu, ktorá dokáže krajinu brániť pred Turkami. Habsburgovci získali uhorskú korunu v roku 1526, ale faktická kontrola nad celým územím Uhorska nastala až neskôr, keď bola krajina postupne oslobodená od osmanskej nadvlády v 17. storočí.

Habsburská monarchia bola súčasťou Svätej rímskej ríše národa nemeckého, ktorá bola už dlho v úpadku. Roku 1804 bola habsburská monarchia transformovaná na Rakúske cisárstvo a v rokoch 1804-1867 bolo Uhorsko súčasťou Rakúskeho cisárstva. O porážku Osmanskej ríše (Turkov) sa najvýraznejšie pričinili: Habsburská monarchia (Rakúsko), Poľsko-Litovská únia, Uhorsko, Benátska republika (na mori). Spomedzi jednotlivcov: Ján III. Sobieski - poľský kráľ, Princ Eugen Savojský - rakúsky vojvodca.

V roku 1918 sa Rakúsko-Uhorská monarchia rozpadla. Od 10. do roku 1920 malo mesto názov Veľké Topoľčany (Nagytapolcsány - pozostatok prítomnosti v Rakúsko-Uhorsku) - 7239 obyvateľov.

Až do 5. storočia na území dnešného Slovenska žiadni Slovania nežili. K ich invázii došlo niekedy po začiatku 70. rokov 5. storočia. V priebehu pomerne krátkej doby sa tu udomácnili a prežili napriek mnohým pohromám (vpády Avarov v 7.-8. storočí, Maďarov v 10. storočí, Tatárov v 13. storočí, Turkov v 16.-17. storočí, maďarizácii od 19. storočia po začiatok I. sv. vojny).

Významné rody a ich vplyv

Panstvo v Tovarníkoch tvorili hradné panstvo v Topoľčanoch a panstvá v Ludaniciach a Kovarciach. Po vymretí Országhovcov v roku 1567 bolo panstvo rozdelené na viacero podielov. Príbuzenskými zväzkami sa jeden z nich stal majetkom Krištofa Ungnada. Vdova po ňom sa v roku 1590 vydala za Zsigmonda Forgácha, ktorý sa tak stal vlastníkom Ungnadovho podielu. V roku 1595 získal Zsigmond Forgách kúpou do zálohu celé panstvo a v roku 1601 si vymohol donáciu na celý majetok od Rudolfa I. Krátko na to začal stavať v Tovarníkoch kaštieľ. Výstavba bola dokončená v roku 1610. Tovarníky sa tým stali reprezentačným sídlom šľachtickej rodiny a sídlom správy panstva.

V tom čase tu sídlil provízor (správca) a hospodárski úradníci. Pri kaštieli bol panský majer, pivovar, panské polia a lúky, o obhospodarovanie ktorých sa starali štyria šafári, traja drábi (strážnici), majerník, záhradník a dvaja pastieri. Majetky boli Šimonovi Forgáchovi konfiškované pre jeho účasť na strane povstalcov v povstaní Františka II. Rákocziho. Panstvo Tovarníky v roku 1718 odkúpil od štátu Peter Berényi s manželkou Klárou Hölgyiovou. Berényiovci, ktorí už od polovice 16. storočia sídlili na území Nitrianskej stolice a vlastnili majetky v Horných Obdokovciach a okolí, získali v 18. storočí panstvo Ludanice a k pôvodnému panstvu (mestečko Ludanice, samota Bodok patriaca k Horným Obdokovciam, polovica obce Dvorany nad Nitrou, Horné Obdokovce, Horné Štitáre a Urmince) pripojili aj Chrabrany a Veľké Dvorany. Vlastníkmi panstva sa Berényiovci stali sobášom Ondreja Berényiho s Katarínou Onoriovou, vdovou po Michalovi Dvoranskom. V roku 1641 získali Berényiovci aj panstvo Krušovce. V majetku rodiny ostalo až po rok 1860, keď po smrti Lajosa Berényiho bolo rozpredané.

Vnučka Petra Berényiho, dcéra Márie Terézie Berényiovej a Jozsefa Erdödyho, Katarína Gabriela, sa v roku 1733 vydala za Františka Jozsefa Trauna, ktorý týmto sobášom získal panstvo Tovarníky, Ludanice a majetok Malé Brestovany. Traunovci nadobudli v Uhorsku indigenát v roku 1647 a plukovník Ernest Traun dostal od Ferdinanda III. v roku 1653 titul nemeckého ríšskeho grófa s predikátom von Abensperg. Títo Traunovci získali prostredníctvom manželstva s Katarínou Gabrielou Erdödyovou celé panstvo tovarnícke, ludanické a Malé Brestovany. Po smrti Karla Trauna prevzal celé panstvo Františkov syn Anton Traun a po jeho smrti prešiel na jeho synov Františka Xavéra Trauna von Abensperg a Františka Serafína Trauna von Abensperg.

Traunovci vlastnili tieto majetky až do roku 1835, keď ich predali Alžbete, vdove po kancelárovi grófovi Jozsefovi Erdödym. Dňa 5. mája 1868 bola v kaštieli v Tovarníkoch uzavretá kúpnopredajná zmluva na panstvo medzi grófkou Alžbetou Mels-Colloredo a bratmi Karlom, Augustom a Alexandrom Stummerovcami, ktorí ho kúpili za 450 tisíc zlatých a za domy vo Viedni. Celý veľkostatok v Tovarníkoch sa tak dostal do rúk Stummerovcov. Po smrti Karla Stummera, v roku 1882 pri delení majetkov medzi bratmi, pripadol veľkostatok Augustovi Stummerovi. Barón August Stummer získal titul baróna v roku 1884. Začiatkom 20. storočia sa držba veľkostatku rozdelila medzi viacerých účastinárov. Veľkostatok definitívne zanikol pri druhej pozemkovej reforme v roku 1945.

Správa majetkov veľkostatku sa až do druhej polovice 19. storočia často menila. V roku 1922 mal správu majetkov na starosti prefekt, v Topoľčanoch a Ludaniciach sídlili provízori. Topoľčianskemu provízorovi podliehali dvorskí v Hornom Riadku, Krušovciach a Horných Obdokovciach.

Paragraf §106 ÚL odsek neuznáva „výsady pohlavia, rodu a povolania" a odsek 3 „tituly smú byť udelené, len pokiaľ označujú úrad alebo povolanie". Týmito paragrafmi vylučuje Ústava akúkoľvek pozitívnu právnu úpravu šľachtictva ako inštitútu, ktorý uznáva nerovnosť ľudí podľa pôvodu. Zákon č. 61/1918 Sb., ktorým sa zrušuje šľachtictvo, rády a tituly a zákon č. 243/1920 Sb., ktorým sa mení zákon o zrušení šľachtictva, rádov a titulov, šľachtictvo výslovne zakazujú a používanie šľachtických titulov sankcionujú. Rušia sa zároveň všetky práva a výsady, ktoré zrušené šľachtické tituly prinášali. Ďalšiu veľkú ranu zasadila šľachte pozemková reforma z roku 1919, pripravujúca šľachtické rody o pôdu. Tú novo vzniknutý československý štát vykúpil v mene sociálneho zmieru za tretinu ceny, aby ju odpredal stredným a drobným roľníkom. De facto tak prebehlo prvé "znárodnenie"; vyvlastnenie/zoštátnenie poľnohospodárskej pôdy. Šľachta začala podnikať a rôznymi právnymi kľučkami reformu obchádzať (napr. v druhej polovici 19. a v prvej polovici 20. storočia).

Zsigmond Forgách de Ghymes et Gács tu v rokoch 1600-1610 vybudoval protiturecký opevnený kaštieľ aj s vodnou priekopou, ktorý bol postupne upravovaný. Zsigmond Forgách bol palatínom za cisára Mátyása II. a uhorského kráľa Ferdinanda II. Základom opevneného kaštieľa bol uzavretý štvorec, na ktorého nárožiach sú situované štyri mohutné bastióny. Pôvodný vchod do kaštieľa mal byť z opačnej strany, ako je tomu dnes. Už v roku 1871 postavila rodina Stummerovcov v Tovarníkoch cukrovar, ktorý počas repnej kampane poskytoval prácu 400 až 500 ľuďom. Popri tom vlastnili úspešné podniky v Rakúsku, Česku a Uhorsku - vrátane najväčšieho cukrovaru v Uhorsku, ktorý sa nachádzal v Trnave. Ich aktivity zahŕňali aj drevársky priemysel - vďaka parnej píle a parketárni úspešne vyvážali kvalitné dubové a predovšetkým bukové drevo až do Holandska, Belgicka, Talianska a Francúzska, kde sa používalo aj na stavbu lodí. Koncom 19. storočia zriadili Stummerovci v severovýchodnom krídle kaštieľa pôsobivú rodinnú pseudogotickú kaplnku sv. Jozefa - zaberala dve podlažia. Podľa dobovej fotografie pôsobila skôr ako malá katedrála - nielen svojím priestorovým riešením, ale aj bohatou výzdobou a zariadením.

Stummerovci sa významne angažovali aj v spoločenskej oblasti - podporovali školstvo (stavba školských budov), zdravotníctvo (nemocnica), cirkev (patronát nad kostolom v Topoľčanoch, v Nagy Bossány, výstavba kostola v Urminciach) a sociálnu starostlivosť (zriadenie chudobinca). Pamätám si, že trať viedla popri mieste, kde sa dnes nachádza sklad dreva pod súčasným Decodomom. Pokračovala nahor, smerom k plotu kasární, ktoré boli postavené v roku 1938. Odtiaľ sa tiahla poza kasárenský areál, ďalej sa kľukatila popri jeho plote, križovala hlavnú cestu, míňala internát SPTŠ a zadné časti záhrad rodinných domov až k oceľovému mostíku ponad potok Chocina. Pôvod chotárneho názvu Kulháň súvisí so stredovekým osídlením a s príchodom nemeckých kolonistov a osadníkov na toto územie. Názov osady vznikol poslovenčením nemeckého spojenia kühl-hain (v preklade kühl = chladný, studený; der Hain = háj či lesík) v zmysle Studený háj.

Po smrti Carla Stummera došlo až v roku 1882 k deleniu majetkov, pričom tovarnícky veľkostatok pripadol Augustovi Stummerovi. V nasledujúcich rokoch boli August a Alexander vyznamenaní Rádom Železnej koruny II. triedy. Ocenenie získali za svoje zásluhy v oblasti priemyslu, obchodu a filantropie.

V roku 1866 sa Alexander Stummer oženil s Auguste Winter, dcérou priemyselníka a bankára z Viedne. V roku 1869 kúpil Alexander Stummer od grófa Ferencza Erdödyho ludanické panstvo. K nemu v roku 1877 pripojil aj veľkostatok, ktorý kúpil od grófa Ferencza Berényiho spolu s kaštieľom v Nagy Bodok. Pôvodne renesančný opevnený kaštieľ, ktorý dal postaviť okolo roku 1650 György Berényi, feudálny majiteľ veľkostatku Nagybodok, ktorý sa narodil i zomrel v Bodoku. György Berényi, v roku 1720 mu bol udelený grófsky titul. Kaštieľ bol hlavným sídlom rodiny až do druhej polovice 19. storočia. Potom ho odkúpil Alexander Stummer. Pôvodne bol postavený prevažne na obranné účely. V 18. storočí bol prebudovaný v barokovom štýle. Alexander Stummer sa v roku 1882 z Tavarnoku presťahoval do kaštieľa v obci Nagybodok aj s manželkou Auguste Winter, ktorá bola vášnivou poľovníčkou a zdedila po otcovi veľkú umeleckú zbierku - rytiny a obrazy.

Poznámka: Za jeden z najznámejších topoľčianskych artiklov (bývalých) považujem slad a pivo: v roku 1960 sa začalo s výrobou sladu plzenského typu a od roku 1964 sa začalo vyrábať svetoznáme topoľčianske pivo (najskôr voda z rieky Bebrava, neskôr z vodnej nádrže Nemečky).

Námestie M. R. Štefánika v Topoľčanoch.

Kaštieľ v Topoľčanoch.

Synagóga v Topoľčanoch.

Pohľad na Topoľčany z vtáčej perspektívy.

tags: #david #friedrich #kostol #v #zimnej #krajine