Dnes sa môžeme zamyslieť nad tým, ako nás Ježiš vyzýva žiť ako kresťania. Každý deň stojíme pred mnohými rozhodnutiami, no svet nás presviedča, aby sme sa nad ničím dôkladnejšie nezamýšľali. Len nájdime rýchle a jednoduché riešenie na každý problém a budeme šťastní. Takéto zmýšľanie si nachádza cestičku ešte aj do nášho chápania kresťanského života. Naozaj sa dá večný Boží plán spásy zjednodušiť na bezproblémový trojkrokový plán? Ak by to bolo také jednoduché, tak by „spravodlivosť“ farizejov a zákonníkov postačovala viac než dosť, nie?
Ježiš a Zákon
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť." (Mt 5,17). Ježišove slová sa na prvý pohľad zdajú byť v rozpore s tým, čo Majster opakovane vyhlasuje v ďalších vetách: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ... Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť." Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“
Ježiš počas celého svojho života rozjímal nad Tórou, Božím zákonom. Nechcel ho zničiť ani zrušiť: Ježiš tento zákon uznával a prežíval ako pravý Hebrej, ako Syn žijúci podľa prikázaní (porov. Lk 2,41-43). Zároveň sa ale k nemu staval ako ten, kto dobre pozná Zákonodarcove úmysly (porov. Mt 19,8). To mu dávalo autoritu k autentickej interpretácii, aby nebol zdrojom otroctva, ale slobody pre všetkých ľudí. Ježiš sa nestaval proti Tóre, ale proti jej reduktívnym interpretáciám aké presadzovali znalci Zákona a farizeji, nábožní ľudia, ktorí cedili komára a prehĺtali ťavu (porov. Mt 23,24). Títo ľudia praktizovali legalistické čítanie Božieho slova obsiahnuté v Písme a tak riedili Božiu vôľu do množstva príkazov a zákazov zahmlievajúcich zachovávanie pravého ducha Božieho zákona, ktorý tak bol ochudobňovaný o svoje najvlastnejšie jadro.
Ježiš preto od svojich učeníkov žiadal, aby sa pre nebeské kráľovstvo usilovali o vyššiu formu spravodlivosti. Nešlo tu o množstvo predpisov, ale o kvalitu, ktorá spočíva v poslušnosti Božej vôli zjavovanej v Mojžišovom zákone. Túto interpretáciu osvetľuje na mnohých príkladoch; niektoré z nich čítame túto nedeľu, s ďalšími sa stretneme o týždeň. Majster v prvom rade radikalizuje prikázanie „Nezabiješ“ (porov. Ex 20,13; Dt 5,17) tým, že opravuje jeho zmenšujúci výklad, ktorý ho vysvetľuje ako obyčajný zákaz fyzickej likvidácie blížneho. Ježiš rozširuje pohľad naň aj na úmysel, ktorý sa často prejavuje vo vznetlivých slovách plných násilia; častokrát sa nenávisť skrýva v srdci človeka ako smrtonosný oheň.
Už také slová a myšlienky sú čímsi hriešnym, lebo iným spôsobom vyjadrujú to, čo sa človek bojí urobiť naplno: „Hlasom a túžbou sa zabíja, hoci sa pritom nevztiahnu ruky na blížneho,“ hovorieval sv. Gregor Veľký. „Počuli ste, že bolo povedané: »Nescudzoložíš!“ (Mt 5,27 porov. Ex 20,14; Dt 5,18). „No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ (Mt 5,28). O cudzoložstve vzhľadom k rozvodu hovoril Ježiš na inom mieste - tieto slová treba čítať vo svetle úvah vyjadrených v Mt 19,1-9.
Odkaz je veľmi jasný: Ježiš dokonca pobáda k tomu, aby bol človek ochotný obetovať údy svojho tela, ktoré by mohli viesť k pokušeniu. To hádam ani nepotrebuje komentár. Len by som chcel poznamenať, že tieto výzvy sú pre každého z nás príležitosťou zamyslieť sa nad našim vzťahom k sexualite. Zvrátenosť sa skôr než v skutkoch prejaví v zmyselnom pohľade na druhého, ktorý ho ponižuje na obyčajnú korisť, príležitosť k ukojeniu sexuálnych chúťok. Nakoniec Ježiš komentuje prikázanie: „Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal“ (Mt 5,33; porov. Ex 20,7;Dt 5,11;Lv 19,12).
Potom sám tento príkaz radikalizuje: „No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte“ (Mt 5,34). Majster totiž dobre pozná ľudskú slabosť a vie, že človek nemôže urobiť ani jediný vlas na svojej hlave svetlým, alebo tmavým (porov. Mt 5,36) a preto mu je za ťažko dodržať verne svoju prísahu, ktorá bola daná v Božom mene, alebo pri sebe samom. Ale Ježiš rozširuje interpretáciu biblického prikázania na každé vyslovené slovo: „Ale vaša reč nech je »áno - áno,« »nie - nie«. Čo je navyše, pochádza od Zlého“ (Mt 5,37).
Ježišova radikálnosť vyplýva z toho, že dobre pozná úmysel zákonodarcu, ktorým je sám Boh a preto učeníkov pobáda k bdelosti nad svojimi úmyslami, nad čistotou svojho srdca, čo je aj pravý zdroj skutočnej spravodlivosti. A znova on, Človek čistého srdca par excellence (porov. Mt 5,8), povie: „ Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie.
Spravodlivosť a Láska
Možno by sme namiesto prekonávania farizejov v oblasti množstva vecí, ktoré robíme - či spravíme päť krokov namiesto troch -, mali myslieť na to, aké veci robíme. Pomôže nám, keď si uvedomíme, že Ježiš hneď potom, ako nám hovorí, že máme ísť ďalej než zákonníci a farizeji, pripomína, že sa nemáme na seba navzájom hnevať. Hovorí, že si máme rýchlo odpúšťať, a varuje nás pred tým, aby sme jeden druhého nazývali bláznami.
Spravodlivosť, o ktorej rozpráva Ježiš, teda neznamená, že máme robiť viac. Znamená, že máme viac milovať. Je to náročný odkaz. Ježiš nás nežiada o nič menšie než aby sme sa povzniesli nad svoje ľudské chyby a slabosti. Žiada nás, aby sme druhým ľuďom preukazovali tú istú lásku, akú preukazuje on nám. Ponúka nám, pochopiteľne, pri tom svoju milosť a pomoc, no aj tak závisí od nás, či si túto správnu cestu vyberieme.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. Ale vaša reč nech je ‚áno áno‘, ‚nie nie‘.
Trvalá Hodnota Zákona
Ježiš ich učí o trvalej hodnote Starého zákona, pretože je to Božie slovo a má božskú autoritu. Zároveň ohlasuje vyšší zákon, ktorým je zákon lásky, zákon Ducha, ktorý zaznieva v každom ľudskom srdci: „Neprišiel som zrušiť Zákon ani Prorokov, ale dať naplniť ich“. Učí ich, že prišiel vyhlásiť Boží zákon definitívnym spôsobom. To všetko robí prostredníctvom svojho kázania a predovšetkým prostredníctvom svojej obety na kríži.
Takto Ježiš učí, ako plniť Božiu vôľu. Kto ju plní, bude veľký, a kto ju neplní, bude najmenší. „Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký“. Pánov zákon je zákonom slobody, pretože je zákonom lásky, a v láske má aj tá najmenšia vec obrovský význam.
V samom strede Desatora je štvrté prikázanie tak, ako bolo pôvodne oznámené: „Pamätaj na sobotný deň, aby si ho svätil! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je však sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich a v siedmy deň odpočinul. Preto Hospodin požehnal deň sobotný a posvätil ho“ (2 Moj 20,8-11).