Kamaldulská Biblia (iné názvy: Sväté písmo katolíckej fary v Cíferi, Písmo sväté fary v Cíferi, presný názov: Swaté Biblia Slowénské aneb Pisma Swatého Částka I, Která w sebe obsahuge Starého Testamenta Zákon, a Zákona Historiu: Pět knih Moyžjssowýcg, Knihi Yózue, Yudikum, Ruth, Kralowské, Paralipomenon, Ezdrassowe, Tobiassowe, Yudith, Ester, Yob, Žalmi Dawidowé, Knihi Prislow, Ekklesyastej, Pjsňe, Ssalomúnowé, Knihi Mudrosti, a Syrách; Částka II, Která v sebe obsahuge Prorokú, Knihi Machaběgské a celý Testament nowý) je prvý známy preklad celej Biblie do slovenčiny.
Vyhotovili ho kamaldulskí mnísi pravdepodobne z Červeného Kláštora alebo Nitry (podľa starších názorov presnejšie Romuald Hedbavný) v prvej polovici 18. storočia (každopádne pred rokom 1756) a zachoval sa v rukopise, odpise vykonanom od 6. Jediný zachovaný exemplár je dnes v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave. Našiel sa na fare v Cíferi.
Preklad ostal v rukopise a jediný známy exemplár sa našiel na rímskokatolíckej fare v Cíferi. V súčasnosti je vzácny nález uložený na arcibiskupskom úrade v Trnave.
Preklad Biblie kanonika Juraja Palkoviča, vydaný v Ostrihome v rokoch 1829 a 1832 sa do štyridsiatich rokov minulého storočia považoval za najstarší slovenský preklad Svätého Písma. Náhoda však vyniesla na svetlo oveľa starší preklad. Vedelo sa síce o jeho existencii, ale bol považovaný za nenávratne stratený. Na tento preklad upozornil cíferského rodáka historika Dr. Vendelína Jankoviča farár v Cíferi vdp. Msrg. Ľudovít Pavetitš. Vo farskej knižnici sa totiž už od dôb pôsobenia farára Jozefa Kubányiho /1799 - 1839 / uchovával preklad, ktorý akoby zázrakom ušiel pozornosti všetkým povolaným i nepovolaným návštevníkom knižnice.
Preklad sa zachoval v rukopise, v dvoch zväzkoch v polokoženej väzbe. Prvý zväzok obsahuje Starý zákon s časťou Ecclesiasticus a má 920 strán. Nesie názov: Sväté biblia slovenské aneb Písma svatého částka I, která v sebe obsahuje Starého testaméntu zákon a zákona historiu. Pet knih Mojžišovych, knihi Jozue, Judikum, Ruth, Kralóvské, Paralipomenon, Ezdrášove, Tobyášove, Judith, Ester, job, Žalmy Dávidové, Knihi príslov, Ekklesyastes, Písňe Šalamúnové, Knihi múdrosti a Syrách.
Druhý zväzok obsahuje ostatné časti Starého zákona a Nový zákon. Má 775 strán. Jeho názov znie: Svaté Biblia slovenské aneb Písma svatého částka II, která v sebe obsahuje Prorokú, Knihi Machabéjské a celý Testamént novy. Z znakama Písem svatych, historitskych a k historii prinaležitych.
Veľkosť strán je 20,50 x 31cm. Písmo vo vyznačenom rámci veľkosti 15 - 16,50 x 27 - 28.50 cm. Počet riadkov jednotlivých strán je nerovnaký: od 50 a viac. Nad horným margom rámca sú nazvy biblických kníh s udaním kapitoly, na postrannom margu latinské vysvetlivky. Rukopis patrí nepochybne jednej osobe.Má graficky význačne jednotný charakter, nie je v ňom mnoho pisárskych opráv. Ak sa tieto aj nachádzajú sú gramatické a boli prevedené dodatočne. Ako prvý bol písaný Nový zákon. Dôkazom sú záznamy v rukopise o dátumoch písania. II. zväzok: 10. martii 1759 na strane 2. a Nota bene inceptum 6. maii anno 1756 na strane 404 - začiatok Nového zákona. Na I. zväzku sú tieto dátumy písania prekladu: I. zv. 4. martii anno 1757 na strane 2. , 1. septembris anno 1757 na strane 257. a 7. januarii na strane 381.
Predtým, ako sa rukopis dostal do Cífera, kde bol majetkom kňaza - bernolákovca Jozefa Kubányiho, ho vlastnil kňaz Šimon Kubányi, farár vo Veľkých Plachtinciach v Hontianskej stolici. Dôkazom je Exlibris vo zväzku I. a II. na strane 1. Tu stojí napísané: Ex Libris Simonis Kubányi parochi Palojtensis. Tento bol tiež rodákom z oravského mestečka Tvrdošín. Pôvodne bol majetkom knižnice kláštora kamaldulských mníchov v Červenom Kláštore na Spiši. Dozvedáme sa to z rukopisu, kde je zapísané:“ Sancti eremi sancti Antonii abbatis de Valle Lechnicz.“
Preložený je z latinského textu Vulgáty, pri prekladaní sa prihliadalo aj na hebrejské a grécke originály a české a poľské preklady. Preklad obsahuje množstvo vysvetľujúcich poznámok v latinskom jazyku na okrajoch jednotlivých strán. Písaná je tzv. kamaldulskou slovenčinou. Text sa vyznačuje úsilím používať formy a výrazy bežnej slovenskej hovorenej reči, s výraznými západoslovenskými prvkami aj niektorými zaužívanými knižnými jazykovými prvkami českého pôvodu.
O preklade z Vulgaty svedčia najmä latinské vysvetlivky v ňom. Je doslovný a verný. Pokiaľ sa týka jazykovej dokonalosti je rovnoceným prekladu Juraja Palkoviča. Pravopis je síce fonetický, no nie celkom dôsledne. Vznikol asi v zoborskom kláštore Kamaldulských mníchov, čomu napovedá jazykový ráz prekladu. Takéto knihy sa vyskytovali predovšetkým tam, kde išlo o štúdium písma svätého- t.j. na učilištiach pre výchovu svetského, alebo rehoľného kňazského dorastu. Dialektologicky možno preklad včleniť do okolia Nitry. Nakoľko Nitra bola najstarším, najväčším a najdôležitejším kamaldulským kláštorom , tzv. profesným domom , v Uhorsku, je pravdepodobné, že prekladateľ / lia / pôsobili práve tu.
Predpokladá sa, že rukopis prekladu Písma nachádzajúci sa v Cíferi bol napísaný z inej predlohy v Červenom Kláštore. Predpoklad, že rukopis nie je prvopisom, potvrdzuje neprítomnosť slovných a syntaktických opráv v cíferskom rukopise. Predpoklad , že rukopis pochádza z Červeného Kláštora potvrdzuje to, že bol majetkom knižnice kamaldulských mníchov v tomto kláštore. Tiež papier, na ktorom je napísaný pochádza z popradskej papierne. Preklad vyšiel v Červenom Kláštore na tzv. profesóriu asi v rokoch 1745 -1769. Tlačou však nevyšiel. Zachoval sa iba v jedinom exemplári. Je dokladom vysokej kultúrnej,odbornej a jazykovej úrovne prostredia, v ktorom vznikol. Z marginálnych latinských poznámok je zrejmé, že mnísi dobre poznali vtedajšiu teologickú spisbu. Hoci preklad vznikol prekladom latinskej Vulgáty, mnísi pri ňom rešpektovali hebrejský aj grécky originál a opierali sa aj o české a poľské preklady Biblie. Ako pomôcku si zostavili obsiahly latinsko - slovenský slovník. Rukopis tohto slovníka sa nachádza v Budapešti.
Vzácny preklad Kamaldulskej biblie sa stal objektom zaslúženej pozornosti iba v posledných dvoch desaťročiach. V dňoch 27. - 30. septembra roku 2000 prebehla v Martine medzinárorná vedecká konferencia- Prekladanie Biblie, náboženská tvorba a duchovná pieseň z hľadiska európskeho kontextu. V sekcii - O prekladoch biblického textu - zazneli príspevky:
- Ján Doruľa - Jazyk Kamaldulskej biblie v dobovom kontexte
- Elena Krasnovská - Pravopisná, hláskotvorná a tvarotvorná stránka prekladu Kamaldulskej biblie
- Vladimír Gregor - O mieste a okolnostiach vzniku Kamaldulskej biblie
- Hans Rothe - Die paulinische Terminologie inder slowakische - Kamal - dulenser - Bibel
- Jana Skladaná - Preklad frazeológie Kamaldulskej biblie
Zásluhou významného nemeckého profesora - slavistu - Hansa Rotheho vyšlo v roku 2000 vo vydaveľstve Ferdinand Schoningh v Paderborne v edícii Biblia Slavica faksmilné vydanie Kamaldulskej biblie v dvoch zväzkoch. Prvý zväzok obsahuje 920 strán, druhý pozostáva z 1063 strán. Kniha vyšla v bibliofilskom vydaní. Úvodné slovo k nej napísal Ján Chryzostom, kardinál Korec. Do vydania ju pripravili pracovníci Slavistického kabinetu SAV v Bratislave.
V rokoch 2008 - 2010 prebiehal na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Košiciach projekt - „Historicko - exegetický výskum Kamaldulského prekladu biblie.“ Jeden zo spoluriešiteľov projektu, Peter Olexák, povedal: „ Nález unikátneho rukopisu celej biblie z kamaldulského kláštora, zrušeného v roku 1782, je v rámci národných dejín excelentným objavom, s mimoriadnym historickým dosahom. V porovnaní s inými európskymi prekladmi biblie sa práve preklad celého Svätého písma do hovorového jazyka považuje za oficiálny kodifikačný akt národa.“ Na výskume sa podieľali aj biblisti z Poľska. Výsledky prezentovali autori v dvoch zborníkoch.
Slovensko sa tak zaradilo medzi ostatné slovanské národy, ktorých staré preklady boli vydané v edícii Biblia Slavica. Dielo vzniklo vďaka spolupráci Slavistického kabinetu Slovenskej akadémie vied s profesorom Hansom Rothom, ktorý edíciu slovanských Biblií vedie. Kniha vyšla vo vydavateľstve Ferdinanda Schöninga a pripravuje sa aj vydanie komentárov k textu.
Živé vysielanie z Baziliky Sedembolestnej Panny Márie
Začiatkom 21. storočia vyšla táto Biblia knižne ako faksimilné vydanie zásluhou nemeckého slavistu profesora Hansa Rotheho v edícii Biblia Slavica v Nemeckej spolkovej republike v dvoch zväzkoch (920 + 1063 strán). Paderborn
Ďalšie historické Biblie:
- Biblia (Germanica) - jej prvý preklad do nemeckého jazyka z 15. storočia.
- Biblie z 15. a 16.
- Biblia (Bohemica) - čeština bol historicky tretím jazykom, do ktorého bola kniha kníh preložená. V našich zbierkach sa nachádza aj jej prvá tlačená verzia z 15. storočia ako aj Kralická Biblia zo 16.
- Prvým oficiálne známym prekladom Biblie do slovenčiny je tzv. Kamaldulská Biblia.
tags: #kamaldulska #biblia #martinus