Červený Kláštor: História a Pôsobenie Kamaldulských Mníchov

V malebnom prostredí Pienin sa nachádza jeden z najvýznamnejších historických pokladov Slovenska - kartuziánsky kláštor, známy ako Červený kláštor. Tento architektonický skvost so svojou nápaditou červenou strechou láka návštevníkov z celého sveta. Kláštor bol založený v roku 1319 a jeho bohatá história sa prelína s obdobím pôsobenia kartuziánov aj kamaldulských mníchov.

Vďaka polohe v obci Lechnica sa kláštor pôvodne volal Lechnický kláštor. Červený kláštor dostal svoje pomenovanie podľa červenej farby striech kláštorných objektov.

História Červeného kláštora, v minulosti nazývaného Lechnický (podľa príslušnosti ku katastru obce Lechnica), siaha do prvej polovice 14. storočia. Za vznikom kláštora stojí krviprelievanie.

Vymretím posledného Arpádovca na uhorskom kráľovskom tróne, Ondreja III., v roku 1301, nastali v krajine zložité, nestabilné pomery. O korunu sa uchádzali dvaja vážni kandidáti - Karol Róbert z rodu Anjou a Václav z rodu Přemyslovcov. Dva silné šľachtické rody, Berzeviczyovci a Görgeyovci, po roku 1301 zaujali rozdielne pozície.

Páni z Brezovice podporovali na uhorský trón Karola Róberta, zatiaľ čo páni z Hrhova jeho protikandidáta Václava, ktorý bol korunovaný za kráľa ako Ladislav V. Napätie medzi oboma rodmi zvyšovali aj majetkové nezhody, zvlášť, keď sa pomery v krajine vyvíjali raz v prospech jedného, potom zasa druhého rodu. Napäté vzťahy medzi oboma rodmi prerastali do vzájomného napádania majetkov.

Situácia sa vážne zdramatizovala v okamihu, keď Kokošov človek Hynam Lank zabil Fridricha, syna komesa Arnolda z rodiny Görgeyovcov. Páni z Hrhova podali na magistra Kokoša žalobu. Zmierovací súd v Levoči v roku 1307 vydal rozsudok, na základe ktorého mal magister Kokoš povinnosť zaplatiť pokutu 200 hrivien, vykonať kajúcnickú púť do 4 miest, nechať odslúžiť 4000 zádušných omší za dušu zavraždeného a založiť, resp. podporiť 6 kláštorov.

Na založenie kláštora bol potrebný veľký priestor, na ktorom by sa rozprestierali všetky budovy. A tak v roku 1319 daroval Kokoš kartuziánom z Letanoviec (Lapis Refugii, dnešné Kláštorisko) svoju obec Lechnica s priľahlým chotárom. Spišská kapitula povolila založenie kláštora a kráľ Karol Róbert v roku 1320 potvrdil jej zakladaciu listinu.

Výstavba a Rozvoj Kláštora

Výstavba kláštora sa začala po roku 1330. Kartuziáni v Červenom Kláštore začali v prvej etape provizórnou stavbou. Vznikol drevený objekt, ktorý postupne prestavali na kláštor z kameňa a tehly. Už v prvej polovici 14. storočia kartuziáni postavili samostatné domčeky pre pátrov, so záhradkami. V roku 1360 sa začalo so stavbou najvýznamnejšieho kláštorného objektu, kostola.

Práce prebiehali v súlade s verne stanovenými pravidlami, pretože rehoľa mala vypracovaný vlastný typ kostolnej stavby - bez veže a postranných lodí. Zasvätenie kostola i samotného miesta svätému Antonovi Pustovníkovi nebolo náhodné. Kartuziáni si ho vybrali za patróna ako vzor kontemplatívnosti, teda rozjímania. Kostol bol napojený na malú krížovú chodbu a zároveň na veľkú krížovú chodbu, ktorá spájala obytné domy - pustovne pátrov.

Na prelome 15. a 16. storočia prebiehala renovácia kláštora, predovšetkým objektov konventu i kapitulnej siene. Zo severnej strany pristavili nové vstupné nádvorie do areálu kláštora s veľkým hospodárskym objektom (maštale, sýpky). Pri východnom múre sa nachádzal hospic a nemocnica. Pustovne boli postavené po obvode vnútorného nádvoria kláštora.

V roku 1351 sa kláštor organizačne osamostatnil od materského kláštora v Letanovciach a postupne sa stal dôležitým cirkevným strediskom na uhorsko-poľskej hranici. Darmi a kúpami získal rozsiahle pozemky a dostal dôležité výsady, ku ktorým patrili aj právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, právo varenia piva a právo vykonávania miestnej súdnej právomoci. Navyše v roku 1472 získala Lechnická kartúza majetok od Jána Felkesa a Ladislava Szatmaka a to 10 viníc v oblasti Tokaja. Uhorský kráľ Matej Korvín daroval každoročne kláštoru 18 florénov (stredoveké zlaté mince). V roku 1494 Vladislav II., uhorský kráľ, oslobodil kartúzu od poplatkov a mýta pri prevoze vína do susedného Poľska.

V roku 1501 rozhodol kráľ Vladislav II., že mnísi budú každoročne dostávať tri krúžky bieleho súkna, dve tony rýb a tonu oleja z výnosu košického tridsiatku. Poľský kráľ Žigmund Starý potvrdil v roku 1518 privilégia vydané jeho predchodcami kartuziánom v Lechnici.

V 15. storočí bol rozkvet kláštora prerušený vpádom husitských vojsk z Čiech. Stal sa terčom spanilých jázd pod vedením Jána Pardusa z Hrádku a Fridricha zo Strážnice. Najťažšie chvíle v kláštornom spoločenstve nastali počas prvého husitského vpádu v roku 1431, keď uniesli priora kláštora, vypálili a vydrancovali jeho priestory. Pri druhom vpáde v roku 1433 bol kláštor znovu vyplienený. Ani po husitských vpádoch nenastali pokojné časy, aby sa kláštor mohol pozviechať. Príčinou boli bratrícke vojská, ktoré v rokoch 1447 - 1448 nielenže napadli obe spišské kartúzy, ale sa tu aj usadili a vybudovali si poľné pevnosti.

Rozhárané pomery v krajine, začiatok reformácie, dvojvládie a boje o trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským viedli k výbuchom náboženskej neznášanlivosti. Rozvratom v krajine trpeli obe spišské kartúzy. Začali strácať majetky a stali sa cieľom prepadov. Postupne mnísi kláštor opúšťali a odchádzali do pokojnejšieho Poľska, Rakúska a na Moravu.

Po odchode kartuziánskych mníchov z Lechnického kláštora stratil objekt charakter duchovného príbytku. Od roku 1563 prevzal správu jeho nehnuteľnosti spišský prepošt Juraj Bornemisza. Od roku 1569 celý majetok prešiel do rúk svetských vlastníkov. Najskôr to boli Magócziovci, po nich Štefan Tököli a Juraj Horváth. Po jeho smrti v roku 1625 získal majetok Pavol Rákoczy. Gróf Pavol Rákoczy podporoval obnovu kláštora z osobných dôvodov, pretože sa s rodinou v kláštore zdržiaval dlhšie ako jeho bývalí majitelia. Vo vlastníctve tejto významnej šľachtickej rodiny bol do roku 1699, kedy ho Alžbeta Rákoczyová predala za 30 tisíc nitrianskemu biskupovi Ladislavovi Maťašovskému. Maťašovský odkázal v roku 1704 vo svojom závete kláštor kamaldulom, ktorý sídlili v Nitre.

Príchod Kamaldulských Mníchov

Začiatkom 18. storočia sa v kláštore usadili kamaldulskí mnísi. Po svojom príchode na Zamagurie sústredili pozornosť na rekonštrukciu a zaslúžili sa o renováciu celého areálu kláštora, ktorý postupne opravili v súlade s potrebami rehole. Niektoré objekty prestavali v barokovom štýle, niektoré dobudovali a tak v polovici 18. storočia kláštor nadobudol novú podobu.

V roku 1747 vysvätili opravený a nanovo vymaľovaný jednoloďový gotický Kostol sv. Antona Pustovníka s novým mobiliárom. Podľa tradície kartuziánov, kostol nemal vežu. Tú pristavili v roku 1750. Na veži vo výklenku umiestnili pieskovcovú plastiku Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorá v súčasnosti zdobí malú krížovú chodbu. V rámci klauzúry prebudovali mníšske domčeky. Z pôvodných 13 pustovní ostalo zachovaných 10. V roku 1754 obnovili vstupné krídlo kláštorného dvora a postavili druhé, vonkajšie hospodárske nádvorie. Oproti novej západnej vstupnej bráne na I. nádvorí v kopci zvanom „Uhliská“ vymurovali kamennú kaplnku (dnes sú z nej len ruiny) pre okoloidúcich pocestných.

Vzorne sa starali o kláštornú záhradu hraničiacu s brehmi Dunajca. Zo záhrady sa neskôr stal park, v ktorom neskôr obyvatelia vysádzali lipy. Lechnická farnosť dala vedľa kláštornej záhrady postaviť súsošie Najsvätejšej Trojice s dodnes dobre viditeľným nápisom 1768. V súčasnosti je originál uložený v kostole s.

V hospodárskej tradícii nadviazali kamaldulskí mnísi na svojich predchodcov. Už roku 1718 sa im podarilo obnoviť sklárne v Lesnici. Sklárske dielne patriace kláštoru boli v Richvalde (Veľká Lesná) a v Reľove. Mimo múrov kláštora sa nachádzali aj polia s obilím a strukovinami. Mnísi mali právo rybolovu na Dunajci, právo vyberať clo. Prevádzkovali mlyn. Na nádvoriach kláštora existovala aj vozovňa, stajne pre dobytok a sklad sladu.

Zásluhou kamaldulov sa Červený kláštor najmä prostredníctvom diel dvoch výrazných osobností: pátra Romualda Hadbavného (a jeho preklad Písma svätého - Kamaldulská biblia) a frátra Cypriána (tvorca tzv. Cypriánovho herbára), stal významným kultúrnym a náboženským centrom.

Navštívte múzeum a objavte vzácny herbár „lietajúceho mnícha“ Cypriána z roku 1766, ktorý obsahuje 283 vylisovaných rastlín popísaných v piatich jazykoch. Okrem toho môžete obdivovať originálne lekárske vitríny z 18. storočia, lekárenské váhy z 17. storočia.

Fráter Cyprián, známy ako "majster tisícich remesiel", bol všestranne vzdelaný mních, ktorý sa zaoberal medicínou, botanikou, farmáciou, mechanikou a kozmológiou. Jeho herbár je jedným z najvýznamnejších diel svojho druhu.

Slnečné hodiny: V areáli múzea sa nachádzajú dve kompletné vertikálne slnečné hodiny z 18. storočia. Jedny sú umiestnené na stene kláštora a druhé na fasáde priorského domčeka. Tieto hodiny sú datované do čias pôsobenia kartuziánskej rehole v kláštore a sú vhodne umiestnené a dobre viditeľné pre návštevníkov.

Zánik a Obnova

Po svojom nástupe na trón sa cisár Jozef II., syn Márie Terézie, v rámci svojich reforiem rozhodol zrušiť mnohé kláštory, medzi nimi i Červený kláštor. Cisárskym dekrétom, ktorý v Červenom kláštore prečítali 24. apríla 1782, bolo nariadené mníchom opustiť kláštor do 24. septembra.

Legenda o lietajúcom Cypriánovi má množstvo podôb, dokonca aj jednu sfilmovanú. Tradičná povesť rozpráva o veľmi múdrom frátrovi Cypriánovi, ktorý túžil lietať. Sníval o tom vo dne i v noci. V snoch sa mu prihováral anjel a odhováral mnícha od zhotovenia krídel. Cez deň sa anjel neukazoval, a tak si odvážny Cyprián zmajstroval klzák. Vyliezol s ním na vrchol Troch korún a odvážne sa vrhol zo skalného brala. Napodiv, lietajúci stroj fungoval a zaniesol mnícha až nad Morské okov v Poľsku. Tam ho zbadal anjel zo sna a zoslal na lietajúceho Cypriána búrku. Blesk zasiahol odvážlivca, ktorý sa zrútil na breh plesa.

V roku 1820 daroval cisár František I. kláštor a k nemu prináležiace pozemky a majetky novovzniknutému gréckokatolíckemu biskupstvu so sídlom v Prešove ako súčasť základiny na jeho hmotné a finančné zabezpečenie.

V roku 2003 kúpa areálu za účelom vybudovania rekreačného zariadenia. V roku 2005 zistenie, že v areáli boli kedysi kúpele, začiatok skúmania vrtu, zloženie a výdatnosť minerálneho prameňa Smerdžonka. V roku 2010 bol tunajší prameň vyhlásený za prírodný liečivý zdroj, čo naštartovalo výstavbu nového kúpeľného zariadenia, a to hotela ,,Dom zdravia“ a znovuobnovenie kúpeľnej tradície v Zamagurí po viac než polstoročí.

V roku 2012 sa začala písať moderná história kúpeľníctva v Červenom Kláštore, kedy kúpele otvárajú svoje brány širokej verejnosti a začínajú liečiť všetky neinfekčné (neprenosné) kožné ochorenia. V roku 2016 KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR Smerdžonka získali štatút klimatických kúpeľov. Aj vďaka čistému ovzdušiu Pienin sa rozšírila pôsobnosť kúpeľov a okrem liečenia kožných chorôb kúpele liečia už aj ďalšie indikácie, a to: netuberkulózne choroby dýchacích ciest, duševné choroby, pooperačné stavy štítnej žľazy, choroby z povolania a poskytujú rekonvalescenciu po prekonaní onkologického ochorenia súvisiaceho s kožou alebo dýchacími cestami.

Kúpele v Červenom Kláštore sú unikátne, pretože ako jediné na Slovensku na jednom mieste liečia okrem iných indikácií choroby dýchacích ciest aj kože, resp. kombináciu chorôb kože a duševné choroby. V roku 2020 sme získali povolenie aj na liečbu chorôb pohybového ústrojenstva a pečene a takisto pribudlo poskytovanie kúpeľnej liečby ambulantnou formou deťom s chorobami kože, dýchacích ciest, pečene a pohybového ústrojenstva.

Múzeum Červený Kláštor Dnes

Múzeum Červený Kláštor sídli v bývalom kartuziánskom kláštore, ktoré obývali kartuziánski a kamaldulskí mnísi. Dnes slúži predovšetkým ako múzeum, ktoré pripomína život a dielo mníchov na tomto území. Rozsiahla stavebná rekonštrukcia areálu kláštora sa uskutočnila v rokoch 1956 - 1966 a čiastkovo pokračovala do 80 - tych rokov 20. storočia. V roku 2007 bola ukončená 1.etapa náročných reštaurátorských prác v kostole sv. Antona pustovníka a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície.

Expozície:

• História a kláštorný život kartuziánov a kamaldulov
• Umelecko-historické pamiatky zo severného Spiša
• Kostol sv. Antona Pustovníka
• Mníšska pustovňa

V areáli múzea sa nachádza aj park vyhlásený za chránený areál Pieninské lipy, kde môžete obdivovať 19 starých vzácnych líp. Okrem toho, v roku 2024 otvorilo múzeum zrekonštruované priestory.

Zaujímavosti v okolí:

• Obec Ždiar s múzeom - Ždiarsky dom (38 km)
• Chodník korunami stromov v Bachledovej doline (45 km)

Celá lokalita má čo ponúknuť. Známa je obec Ždiar s múzeom - Ždiarsky dom (38 km). Obzvlášť populárny je Chodník korunami stromov v Bachledovej doline (45 km).

Tabuľka: Dôležité míľniky v histórii Červeného Kláštora

tags: #kamaldulski #mnisi #cerveny #klastor