Obec Kamenica sa môže pochváliť bohatou históriou, ktorá siaha až do 13. storočia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1270. V listine z roku 1270 kráľ Štefan V. (1270 - 1272) daroval za zásluhy v bojoch proti kráľovi Belovi IV. (1235 - 1270) synom Detrika z Kércsu (Abovská stolica), pôvodom z rodu Apc (Detmarovi, Detborovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi) a ich spoločníkom (Števkovi, synovi Mohola, Jánovi, synovi Mikuláša a Petrovi a Eugenovi, synom Jána) kráľovský poľovnícky revír siahajúci až k poľským hraniciam, nazývaný Bachamezey (Bačovo pole) a Torkueley.
Názov dediny tak mohol poukazovať na jej vznik pod holými skalami. Slovo tor je najskôr maďarské slovo tar, ktoré v preklade znamená holý či plešatý. Donácia sa týkala územia dnešných dedín Pusté Pole a Kamenica. V roku 2020 oslávila Kamenica 750. výročie prvej písomnej zmienky.
Kamenický chotár je charakteristický práve skalnatým Bradlovým pásmom, na ktorom neskôr vyrástol aj hrad. Názov Torkueley je odvodený z maďarského tor - tar = holý, ku - kő = kameň, eley - pod a znamená „pod holými skalami“.
V roku 1296 ale územie Kamenice vymenili synovia Detrika za obec v Abovskej stolici od synov Rikolfa z rodu pánov z Lomnice. Kokoš a Ján už vlastnili aj blízku obec Torysa a majetky postupne rozširovali, až sa stali jedným z najmocnejších šarišských i spišských rodov.
Hrad Kamenica
Kamenické panstvo získal Rikolf ml., ktorý nechal na prelome 13./ 14. storočia nad obcou vybudovať aj vlastné opevnené sídlo v podobe hradu a stal sa zakladateľom kamenickej vetvy rodu. Najnovšie archívne výskumy datujú výstavbu hradu na prelom 13./ 14. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1306, kde sa spomína ako castrum Thorku.
Poloha hradu neďaleko poľských hraníc dáva predpokladať okrem centrálnej a sídelnej úlohy aj vojenskú a obrannú. Hrad sa spomína v listine z roku 1343, s poznámkou, že ho nechal vybudovať Rikolf na vlastné náklady. Už z 1. polovice 15. storočia existujú zmienky, že na hrade sa zdržiavalo vojsko.
Kamenické panstvo bolo rozsiahle. V listine z roku 1455 sa uvádza vyše 30 obcí, ku ktorým patrili napr. aj Lipany, Torysa, Červenica, Krivany, Ľubotín, ale aj Krížová Ves, Lomnica či Výborná na Spiši. Do dejín hradu zasahovala politická situácia, vzťahy s Poľskom, ale i stále sa opakujúce spory medzi príslušníkmi rodu. V doterajšej literatúre sa obdobie výstavby hradu interpretovalo rozlične, rovnako aj najstarší názov obce Torkueley z listiny z roku 1270.
Samotná Kamenica patrila k najväčším obciam, v roku 1427 bola zdanená za 44 port, teda usadlostí. V tom istom roku ako zomrel Rikolf (1361) a krátko po smrti jeho syna Ladislava, došlo medzi Rikolfovými synmi k sporom o spoločné majetky. Okrem vzájomných sporov viedli páni z Kamenice v druhej polovici 14. storočia početné spory aj so svojimi šarišskými susedmi.
Polovica 15. storočia bola poznačená rozmachom bratríkov, ktorí sa usídlili na hrade a rovnako aj na neďalekom hrade Plaveč a ovplyvňovali život v okolitých obciach. Nová politická situácia v krajine, v popredí ktorej stálo vyčíňanie bratríkov, ako bývalých žoldnierov Jána Jiskru, opäť priviedla pánov z Kamenice do rozličných táborov. O prítomnosti bratríkov na hrade sa prvýkrát nepriamo dozvedáme z listiny z roku 1451 od košickej mestskej rady mestu Bardejov, v ktorom mu nariadila vyslať pomoc na hrad Kamenica.
Bratríci sa k hradu Kamenica dostali práve vďaka Tomášovi, synovi Mikuláša z Torysy, ktorý dal hrad do zálohu bratríckemu kapitánovi Petrovi Roskowitzovi, aby tak ochránil svoj majetkový podiel pred príbuznými. Ako sa z prameňov ukazuje, bratríci boli zrejme z hradu vytlačení, avšak opätovne sa tam vrátili na jeseň roku 1456. Po nástupe Mateja Korvína na uhorský trón sa Tomáš z Torysy stal jeho verným prívržencom. V roku 1468 sa Tomáš vyznamenal v bojoch kráľa Mateja Korvína na Morave, za čo mu kráľ udelil novú donáciu na tretinu hradu Kamenica a na časť jeho príslušenstiev.
V tom čase boli majiteľmi hradu aj Margita, Mikuláša z Torysy a Žigmund, syn Ladislava z Kamenice. Dozvedáme sa to z listín z rokov 1467 a 1468, v ktorých vdova po Šimonovi viackrát vyzývala ostatných držiteľov hradu, aby zabezpečili obranu hradu svojimi posádkami vo veži. Margita bola nakoniec z držby hradu vylúčená. V roku 1470 kráľ Matej Korvín opätovne udelil donáciu Žigmundovi, Rikolfovi a Tomášovi na hrad Kamenica a jeho príslušenstvá.
V poslednej tretine 15. storočia nadobúdal v rode čoraz väčšiu prevahu Tomáš z Torysy. Vyznamenal sa vo viacerých vojenských akciách kráľa Mateja Korvína. Po jeho smrti v roku 1493 sa vedúcim predstaviteľom rodu stal jeho syn Mikuláš. K najvýznamnejším predstaviteľom rodu patril v 15. storočí Tomáš z Torysy (Tarczay), pôsobiaci v službách Mateja Korvína a jeho syn Mikuláš. Priamo na hrade sa ale zdržiavali minimálne.
V roku 1515 sa Mikuláš dostal aj k druhej polovici hradu, ktorá patrila Štefanovi, synovi Žigmunda. Po Mikulášovej smrti v bitke pri Moháči získala panstvo jeho manželka Dorota Bánffyová. Krátko nato bol hrad na čas obsadený uhorským a poľským šľachticom Hieronymom Laskym, ktorému na príkaz kráľa Jána Zápoľského odovzdala hrad v roku 1532 sama Dorota. Lasky umiestnil na hrade 300 kozákov a 200 pešiakov. Proti nim sa vybralo vojsko kráľa Ferdinanda I. pod vedením Gašpara Serédyho, ktoré však bolo neúspešné. Dorota a jej syn Juraj Tharczay sa k držbe hradu opäť dostali až v roku 1535, aj vďaka tomu, že Dorota sa vydala za Mateja Loboczkého, príbuzného Hieronyma Laskyho.
Listina z roku 1549 popisuje rozsah rodového vlastníctva Tharczayovcov pred rozpadom v dôsledku jeho konfiškácie a rozdelenia medzi nových vlastníkov. Jadro majetku tvorilo panstvo Kamenica, v tom čase spojené s panstvom Nový hrad (dnes Hanigovce) s príslušenstvom na území Šarišskej stolice. Predstavovali ho hrady Kamenica a Nový hrad, zrútený kaštieľ Torysa, zemepanské mesto Lipany, dediny Ďačov, Kamenica, Lúčka, Krivany, Torysa, Oľšov, Vysoká, (Šarišské) Jastrabie, Čirč, (Pečovská) Nová Ves s mýtom, Ľubotín, Lukov, Kružlov, Bogliarka, Ľutina, Olejníkov, Červenica (pri Sabinove), (Jakubova) Voľa, *Emyge, Malý Slivník a Brezov, podiely v dedinách Veľký Slivník a (Uzovské) Pekľany a majeroch Petrovenec, Mošurov, *Kacze, *Rohov, *Bachancze.
K dvom hradným panstvám prináležali i vzdialené nehnuteľnosti, ktoré pôvodne neboli súčasťou hradného panstva a do držby Tharczayovcov sa dostali zálohovaním alebo dedením. Tvorili ich dediny Strážky, Krížová Ves, Nová Belá v Spišskej stolici, dedina Sokoľany a podiely v dedinách Čečejovce, Mokrance, *Gergelyfalva v Abovskej stolici a dedina Kömlő v Hevešskej stolici. Je teda zrejmé, že panstvo Kamenica bolo rozsiahle.
Juraj Tharczay sa v Poľskom kráľovstve pridal na stranu kráľovnej vdovy Izabely, čo znamenalo definitívny koniec od stredoveku existujúcej majetkovej domény Tharczayovcov. Ferdinand I. 10. júna 1556 vo Viedni daroval Kamenicu spolu s panstvom za večnú Jurajovu zradu do dedičného vlastníctva vernému uhorskému kráľovskému dvormajstrovi, radcovi a prefektovi Uhorskej komory Jánovi st. Dessewffymu, jeho bratovi Ladislavovi Dessewffymu a ich sestre Margaréte Dessewffyovej. 8. septembra 1556 Ferdinand I. vo Viedni opäť pre Jurajovu zradu daroval niekdajšie samostatné panstvo už zrúteného Nového hradu Gašparovi Péchymu.
Darovanie Kamenice Ferdinandom I. vyvolalo nevôľu zo strany Anny Tharczayovej, sestry Juraja Tharczayho, ktorá sa rozhodla zabojovať o rodové dedičstvo. Hrad obľahlo Ferdinandovo vojsko a dobýjalo ho od júna do septembra 1556. Obliehanie hradu viedol Šimon Forgách a velitelia jeho vojska: Wolfgang Puchaim, ktorý stál na čele 600 členného jazdeckého vojska a Marcell Dietrich so svojimi 4000 pešiakmi. 27. júla 1558 získal donáciu na všetky majetky „úplne rebelskej“ Anny Tharczayovej Ján st. Dessewffy.
Z astával minimálne do roku 1560 funkcie uhorského kráľovského dvormajstra, komorského radcu a prefekta Uhorskej komory. Napriek svojmu vysokému postaveniu a dobrým finančným možnostiam už neprikročil k obnove zboreného hradu. Jeho potomkovia začali používať prídomok „z Černeku a Kamenice“ (de Csernek et Tárkö).
Neskôr sa Ján st. Dessewffy stal cisárskym radcom a vo svojom testamente odkázal panstvo Kamenica svojmu synovcovi Jánovi ml. Dessewffymu, synovi svojho brata Ladislava Dessewffyho. Nik z nich už nedal opraviť kamenický hrad. Škoda, že dodnes z neho zostali len nepatrné zvyšky múrov.
Dispozícia hradu a jeho členenie sa od prvopočiatkov prispôsobili tvaru hradného brala s dvojicou vyvýšených vrcholov prepojených nižším úzkym sedlom. Predpokladáme, že najstaršia časť s hradnou vežou bola postavená na prelome 13. a 14. storočia na západnej vyvýšenine Rikolfom ml., ktorého potomkovia boli zakladateľmi rodu pánov z Kamenice. Až neskôr došlo k zástavbe východnej vyvýšeniny, ktorá bola priestorovo veľkorysejšia. Najskôr tu postavili pravdepodobne len obvodové hradby a až postupne v 15. storočí dostavali ďalšie časti, až vznikol samostatný komplex budov a hradby.
To, že na hrade existovali viaceré obytné stavby paralelne, súviselo iste aj so skutočnosťou, že bol majetkovo rozdelený medzi viacerých príslušníkov rodu pánov z Kamenice. So zastavaním východnej vyvýšeniny vznikla potreba prepojenia oboch postavených častí hradbou v pozdĺžnom sedle. Udalosti okolo začiatku 16. storočia prinútili vlastníkov k zvýšeniu obranyschopnosti hradu.
Skalná vyvýšenina východnej časti hradu je v súčasnosti najviac prebádaná, pretože sa tu realizovali viaceré pamiatkové výskumy, avšak išlo len o čiastkové výskumy, plocha nie je kompletne prebádaná. Najstaršou časťou je severný obvodový múr, ktorý bol postavený s funkciou hradby. Neskôr k hradbe doplnili objekt na západnú stranu, zrejme baštu, s dodnes zachovanou strieľňou na severe i východe. Až v tretej fáze sa plocha pri severnom múre zastavala obytnými priestormi a východná strieľňa tak bola znefunkčnená.
Z novopostavených miestností máme dnes po archeologickom výskume odkryté a v torzálnom stave prezentované dve. Menšia má zachovanú hrubú vrstvu maltovej podlahy a jeden veľký výklenok, v ktorom sa nachádzali drevené police. Do väčšej miestnosti viedol vstup s neskorogotickým kamenným portálom s rovným prekladom. Veľká miestnosť mala drevenú podlahu, z ktorej sa zachovalo len množstvo kovaných klincov a bola zaklenutá klenbou. Pri vstupe na južnej strane bol výklenok s vykurovacím telesom.
V sutine sa pri archeologickom výskume našli viaceré fragmenty omietky s maľbami, ktoré mohli byť súčasťou figurálneho výjavu. Sú maľované na bielom podklade a len v jednej vrstve, bez premalieb. Ich farebnosť je bordová, zelená a čierna. Majú zavíjané linky, ale aj zaoblené plochy, ktoré mohli byť súčasťou figurálneho motívu. Na základe týchto fragmentov môžeme len predpokladať, že išlo o neskorostredoveké nástenné maľby, možno z druhej polovice 15. storočia. Maľby museli byť súčasťou miestnosti na druhom podlaží a je možné, že sa nachádzali v honosnejšej miestnosti, azda kaplnke.
V sutine sa našli aj viaceré kamenné architektonické články, ktoré dokladajú, že palác vznikol v neskorom stredoveku a musel byť pomerne honosný. Z južnej strany východnej časti hradu máme zachovaný obvodový múr, ktorý ale siaha oproti severnej strane viac na východ. Skúmaním tvaru terénu môžeme predpokladať, že sa tu nachádzala samostatný vysunutý objekt, zrejme bašta, ktorá kontrolovala juhovýchodnú stranu hradného kopca. Na vnútornej fasáde severného paláca nenachádzame žiadne stopy po napojení priečok, ani žiadne iné stopy, ktoré by napovedali, že by stredná časť plochy východného hradu bola interiérom.
Hrad, ako aj pôvodný kamenický kostol bol postavený z kameňa v gotickom slohu, ktorý dal postaviť uhorský kráľ Štefan V. ako lovecký hrad začiatkom druhej polovice 13. storočia. Okrem loveckej funkcie mal aj strážnu funkciu. Skladal sa z horného hradu a predhradia. V areáli horného hradu bola hranatá útočištná alebo pozorovacia veža a obytný palác. Predhradie bolo oddelené prirodzeným horským sedlom. Zo severnej časti bol hrad chránený valom a priekopou, ktorá sa v čase dažďa naplnila vodou.
V Kamenici žilo sedliacke a želiarske obyvateľstvo. Roku 1427 boli zdanené sedliacke domácnosti od 44 port. V 16. storočí sedliaci strácali pozemky, ubúdali sedliacke domácnosti, mnohí sa stavali želiarmi, alebo obec úplne opustili. Roku 1600 bolo v obci obývaných 31 domov. Žilo v zrubových domoch so štítom a sedlovou strechou. Obydlie pozostávalo z prikletu, izby a komory.
Hradný vrch Kamenica, bralo vysoké 725 m n.m, bolo útočiskom pred Tatármi. Treba podotknúť, že prvá písomná zmienka neznamená začiatok existencie obce. V 13. storočí sa uvádza ako Torkueley, Thorkw, Torkow. Zistilo sa tu slovanské pohrebisko z 10. -12. storočia, čo by iste posunulo slovanské osídlenie Kamenice aspoň do 9.
Hrad Kamenica
Rekonštrukcia Podoby Hradu
Výsledkom projektu je model časti hradu s jeho podobou pred dobytím v roku 1556. V tejto etape je prezentovaná podoba východného hradného paláca. Hrad Kamenica je ruinou, ktorá má zachovanej len málo architektúry a jej prvkov, preto je renesančná podoba hradu len predpokladaná, avšak vychádza zo všetkých známych vedeckých poznatkov.
Cieľom projektu bol posun v prezentácii kultúrneho dedičstva Kamenice. Nakoľko zachovaný stav hradu nedovoľuje návštevníkom vytvoriť si presnejšiu predstavu o podobe hradu, dokážu si ho zosobniť vďaka vytvorenej aplikácii s 3D modelom. Výsledná aplikácia ponúka návštevníkom rozšírenú realitu východného palácového komplexu hradu Kamenica. Snahou pri tvorbe modelu nebolo riešenie detailov architektúry, ale najmä samotnej hmoty. Pri prípadných nových odborných zisteniach bude model upravený.
V prvom kroku prebehla v teréne dokumentácia súčasného stavu hradného kopca a vytvorenie jeho 3D modelu. Súčasne s tvorbou modelu prebiehala analýza všetkých odborných poznatkov - pamiatkových archeologických výskumov, architektonicko-historických výskumov, archívneho výskumu, skúmanie morfológie terénu, analýza analógií hradných komplexov na našom území. Na základe týchto podkladov bola vytvorená ideová rekonštrukcia hradu - predpokladaný pôdorys areálu východného paláca a kresby pohľadov na jednotlivé fasády paláca, z ktorých sa následne vyhotovil hmotový model. Jeho súčasťou bola aj konkrétna podoba okien paláca na základe nálezov kamenných ostení pri archeologických výskumoch. Všetky detaily boli konzultované s odborníkmi, ktorí sa na výskumoch hradu podieľali.
Hmotový model bol následne zasadený do modelu hradného kopca a nasledovala jeho celková úprava s doplnením detailov architektúry a textúr jednotlivých plôch. Priebežne boli tieto detaily konzultované s výskumníkmi. Na záver bola vytvorená aplikácia, v ktorej je možné prehliadať výsledný model hradu s podobou z 1. polovice 16.
Pokiaľ sa nachádzate priamo na hrade, je ideálne prezerať si historickú podobu hradu cez aplikáciu, ktorá model zasadí do prostredia, v ktorom sa nachádzate. Je potrebné stiahnuť si a vytlačiť QR kód, stiahnuť a nainštalovať aplikáciu. Aplikácia funguje pre Android 11 a vyšší. Je potrebné povoliť inštaláciu, aj keď je z neznámeho zdroja (a môžete byť pred aplikáciou varovaní) a povoliť používanie fotoaparátu (otvorte si NASTAVENIA TELEFÓNU, v nich zoznam aplikácií a nájdite aplikáciu "Disk", v nej vyberte POVOLENIA a tam povoľte fotoaparát). Po otvorení aplikácie namierte fotoaparát mobilu alebo tabletu na QR kód, zobrazí sa vám model hradu. Otáčate ho klikaním na červenú kocku. Funguje to aj po namierení na QR kód otvorený v inom telefóne, nemusí byť len vytlačený. Model sa vám zobrazuje len ak mierite telefón na QR kód.
Disintegration of Revište Castle | 3D scan
Kostol Všetkých svätých
Kostol vznikol v obci v 13. storočí ako ranostredoveká stavba, na čo poukazovali jeho viaceré architektonické prvky. Išlo o časti pastofória, ktoré boli sekundárne zamurované v obvodovom múre kostola, ale aj polkruhovo ukončený kamenný južný portál, v súčasnosti prezentovaný aj na novej lodi kostola. Keďže veľká časť pôvodného kostola bola pri stavbe nového zbúraná bez pamiatkového výskumu a odborného zdokumentovania, nevieme presne určiť jeho stavebný vývoj. Do súčasnosti sa v Kostole Všetkých svätých zachovala aj stredoveká kamenná krstiteľnica.
Prvý záznam o kňazovi v obci je až z roku 1330. Farár Gotfrid je označený „de Lapide“, teda z Kamenice v latinskom prepise. V 1. polovici 14. storočia sa v kostole nachádzala zázračná hostia, ku ktorej sa konali dokonca púte. Kostol, postavený podľa stredovekých zvyklostí na návrší, mal okolo cintorín a murovanú ohradu.
V rokoch 1580 - 1703 spravovali kostol evanjelici. Kanonická vizitácia z roku 1749 uvádza, že v Kostole Všetkých svätých sú tri oltáre - hlavný Všetkých svätých a bočné Panny Márie a sv. Anny. Kostol mal drevenú zvonicu s tromi zvonmi. Juhovýchodne od kostola postavili novú faru v roku 1743. Kanonická vizitácia z roku 1749 uvádza, že v Kostole Všetkých svätých sú tri oltáre - hlavný Všetkých svätých a bočné Panny Márie a sv. Anny. Kostol mal drevenú zvonicu s tromi zvonmi.
Väčšou prestavbou prešiel kostol v roku 1806, kedy vznikla veža, klenby, empora i nové ukončenie presbytéria s konchou, dodnes zachované. Veľký zásah do kostola nastal po politickej zmene v roku 1989, kedy mohli veriaci slobodne uvažovať o zväčšení kostola, ktorý už veriacim Kamenice nepostačoval. Prvé stretnutie úradníkov v tejto veci sa uskutočnilo už v decembri 1989.
Keďže stojaci kostol nebol zapísaný v zozname pamiatok, mohla sa jeho časť zbúrať, aj keď sa uvažovalo aj o stavbe nového. Ešte pred prestavbou kostola postavili veriaci v rokoch 1990 - 1991 novú faru hneď vedľa barokovej fary. Zemné práce na kostole sa začali v jeseni 1993. Autorom projektu nového chrámu bol Ing. arch. Pavol Repka. Kostol slávnostne konsekroval 27.8.1995 Mons.
Kostol Všetkých svätých v Kamenici
V roku 1786 mala dedina 93 domov a 627 obyvateľov a ďalej rástla. Od roku 1427 do roku 1600 sa obec zmenšila zhruba o tretinu, no napriek tomu patrila medzi väčšie obce. Na začiatku 18. storočia zaznamenala Kamenica opäť pokles obyvateľstva. V roku 1715 tu žilo 23 poddanských domácností a stála tu šľachtická kúria. Postupne počet domácností rástol. Obyvatelia boli najmä sedliaci a želiari, v menšom počte i remeselníci a mlynári.
Pri kostole sa donedávna nachádzala kamenná stéla Alberta Dessewffyho (1819 - 1867) a jeho manželky Petronely (1820/ 1825? - 1876) z rodu Berzeviczyovcov. Svadbu mali 16. apríla 1844 v Brezovici. V Kamenici sa narodil len najstarší syn, ďalšie deti sa narodili už v Prešove a Nižnej Šebastovej.
Škola v Kamenici
Záznamy o existencii školy v Kamenici existujú od roku 1600. Kanonická vizitácia z roku 1691 uviedla, že škola bola v ruinách. V roku 1813 sa uvádza meno učiteľa Ján Singlarič, v roku 1867 Andrej Petrach, po ňom Ján Cvanciger. Učitelia fungovali zároveň ako kantori v kostole. Budova školy ale na začiatku 20. storočia prestala vyhovovať a bolo potrebné riešiť jej kapacitu. Do školy chodilo 150 - 160 detí a preto sa rozhodlo o stavbe druhej budovy, kde by pôsobil aj druhý učiteľ. Zaslúžil sa o ňu najmä farár Andrej Mathia a richtár Tomáš Ščecina.
Stavba sa uskutočnila v roku 1912 a okrem triedy sa v nej nachádzal aj byt učiteľa, ktorým bol v tom čase Andrej Poklemba. Typizovanú budovu na obdĺžnikovom pôdoryse postavil lipiansky staviteľ Maximilián Hudy medzi kostolom a farou. Škola bola podpivničená, prízemná, fasády zdobilo nárožné kvádrovanie a okná mali profilované šambrány s klenákom. Posviacka novej školy sa uskutočnili 31. októbra 1912. Na svoje účely fungovala až do postavenia novej školy.