Vo veku 94 rokov zomrel v piatok v Ríme taliansky kardinál Angelo Sodano, "pravá ruka" bývalých pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. V telegrame adresovanom rodine, ktorý zverejnil Vatikán, pápež František vzdal Sodanovi hold ako "váženému mužovi cirkvi, ktorý v plnej miere naplnil svoje kňazstvo... v službe Svätej stolici".
Sodano, rodák z regiónu Piemont na severozápade Talianska, zomrel v piatok v Ríme. Príčinu Sodanovej smrti Vatikán neuviedol. Spravodajský web Vatican News však napísal, že Sodano bol od 9. mája hospitalizovaný so zápalom pľúc v rímskej nemocnici Columbus-Gemelli. Predtým mal pozitívny test na chorobu COVID-19. Pohreb kardinála Sodana sa konal v utorok v Bazilike svätého Petra za účasti pápeža Františka.
Sodano bol v roku 1991 vtedajším pápežom Jánom Pavlom II. vymenovaný za vatikánskeho štátneho sekretára. V tejto funkcii potom pápeža sprevádzal na približne 50 zahraničných cestách. Po zvolení Benedikta XVI. - v roku 2005 - Sodano zostal vo funkcii štátneho sekretára až do septembra 2006. Vtedajší pápež v roku 2005 schválil aj Sodanovo zvolenie za dekana kardinálskeho kolégia. Túto funkciu Sodano zastával až do Benediktovho odchodu z pápežského úradu v roku 2013.
Web Vatican News informoval, že po smrti kardinála Angela Sodana má kardinálske kolégium 208 členov, z nich 117 sú kardináli-volitelia.
Kardinál Sodano viackrát navštívil Slovensko, keď pri apoštolských cestách sprevádzal sv. Jána Pavla II. Jeho podpis je pod základnou zmluvou medzi SR a Svätou stolicou z 24. „Odchod kardinála Angela Sodana vyvoláva v mojej duši pocity vďačnosti Pánovi za dar tohto váženého muža Cirkvi, ktorý žil svoje kňazstvo s veľkorysosťou,“ píše Svätý Otec. „V Rímskej kúrii vykonával svoje poslanie s príkladnou oddanosťou“ a „pri každej úlohe sa prejavoval ako cirkevne disciplinovaný muž, sympatický pastier, oživovaný túžbou všade šíriť kvas evanjelia,“ píše pápež František a vyjadruje blízkosť rodine zosnulého i spoločenstvu veriacich v jeho rodisku Asti.
Angelo Sodano sa narodil 23. novembra 1927 v Isola d'Asti v Piemonte ako druhé zo šiestich detí v rodine, ktorá sa významne podieľala na živote Cirkvi a štátu. Jeho otec bol v rokoch 1948 až 1963 poslancom talianskeho parlamentu. 23. septembra 1950 prijal kňazstvo v katedrále v Asti. Kňazské pôsobenie začal vyučovaním dogmatickej teológie a apoštolátom medzi mladými študentmi. V roku 1959 ho kardinál Angelo dell'Acqua, vtedajší zástupca Štátneho sekretariátu, povolal do služieb Svätej stolice. Po absolvovaní Pápežskej cirkevnej akadémie bol pridelený na apoštolské nunciatúry v Ekvádore, Uruguaji a Čile ako sekretár nunciatúry.
V roku 1968 sa vrátil do Ríma, kde desať rokov pôsobil v Rade pre verejné záležitosti Cirkvi. 30. novembra 1977 ho sv. Pavol VI. vymenoval za titulárneho arcibiskupa a apoštolského nuncia v Čile. O niekoľko týždňov neskôr, 15. januára 1978, prijal v Asti biskupské svätenie z rúk kardinála Antonia Samorèho. V Čile pôsobil desať rokov: navštívil takmer všetky diecézy a spolupracoval na úspešnom uzavretí pápežskej mediácie medzi Čile a Argentínou. V roku 1988 ho sv. Ján Pavol II. povolal, aby nahradil kardinála Achilla Silvestriniho vo funkcii sekretára vtedajšej Rady pre verejné záležitosti Cirkvi. Zastupoval Svätú stolicu na rôznych medzinárodných stretnutiach, napríklad na zasadnutiach ministrov zahraničných vecí Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. V decembri 1990 prevzal úrad štátneho prosekretára a 29. júna 1991, deň po vymenovaní za kardinála, sa stal štátnym sekretárom.
V roku 2002 bol zvolený za vicedekana kardinálskeho kolégia. Kardinál Angelo Sodano sa zúčastnil na konkláve v roku 2005. Benedikt XVI. ho opätovne potvrdil vo funkcii štátneho sekretára a schválil jeho zvolenie za dekana kardinálskeho kolégia, teda na pozíciu, ktorú dovtedy zastával sám kardinál Joseph Ratzinger. O niekoľko mesiacov neskôr pápež prijal jeho rezignáciu na post štátneho sekretára a za jeho nástupcu vymenoval kardinála Tarcisia Bertoneho. V roku 2019 pápež František prijal rezignáciu kard. Sodana na post dekana kardinálskeho kolégia.
Nový pamätník svätého Jána Pavla II. na Slovensku
Nový pamätník svätého Jána Pavla II. na Slovensku pribudol v sobotu 21. júna 2014 vo farnosti Ladce. Na 11. etáži lomu Butkov ho požehnal krakovský arcibiskup kardinál Stanislaw Dziwisz v úvode slávnostnej svätej omše, na ktorej nechýbal žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis, desiatky kňazov, rehoľnikov a približne tisícka veriacich zo Slovenska, Česka i Poľska. Slávnosť spolu pripravili Rímskokatolícky farský úrad v Ladoch a Považská cementáreň a.s. Ladce, v areáli ktorej sa nový pamätník nachádza.
Generálny riaditeľ Považskej cementárne Anton Barcík pri vítaní hostí v kameňolome pripomenul niektoré výnimočnosti hory Butkov. Táto hora dala materiál na tisícky stavieb po celom Slovensku - od priehrad, mostov a diaľnic, až po byty, školy, nemocnice či kostoly. Duchovný rozmer hore dodáva od minulého roku monumentálny kríž, ktorý požehnal jeho iniciátor, páter Elias Vella z Malty. „Ani na chvíľu sme neváhali splniť prianie našich poľských priateľov z krakovskej oblasti, aby sme práve na hore Butkov s kameňolomom, v úzkej súčinnosti s nimi, postavili pamätník sv, Jánovi Pavlovi II, ktorý miloval Slovákov, Slovensko i slovenské hory,“ dodal A. Barcík.
Hlavný celebrant slávnosti - kardinál Stanislaw Dziwisz z Krakova, ktorý takmer 40 rokov ako osobný sekretár a priateľ žil so svätcom, podčiarkol, že Butkov bude pripomínať časť života Karola Wojtylu, ktorý počas vojny ako mladý muž tvrdo pracoval v poľskom kameňolome Zakrzowek, Po tejto krátkej skúsenosti potom prestal pracovať v kameňolome, ale po celý život bol človekom ťažkej práce na poli cirkvi. „Keby nebolo Jána Pavla II., nemohli by sme sa takto slobodne stretávať v tejto krajine, aj jeho zásluhou môžu aj národy východnej a strednej Európy žiť v slobodnom svete.“ Osobitne ho potešilo, že pamätník je výsledkom slovensko-poľskej spolupráce: „Je to ďalší dôkaz, že Tatry Slovákov nerozdeľujú, ale spájajú.“
Kardinál Dzivisz vydal aj svedectvo o láske Jána Pavla II. k Slovákom. „Slovensko bolo - popri Poľsku - jedinou krajinou, v ktorej tento svätý otec navštívil postupne všetky diecézy...„Nech Boh žehná všetkých, ktorým fabrika pod týmto pamätníkom dáva prácu, jej obchodným partnerom, jej zamestnancom a ich rodinám. Nech Boh žehná všetky mestá a dediny pod touto horou, nech Boh žehná drahé Slovensko. Nech vás sprevádza orodovanie Sedembolestnej Panny Márie - Patrónky Slovenska. Nech sa za vás prihovára svätý Ján Pavol II, ktorý vám ďakuje za vašu lásku k nemu, vyjadrenú aj v jeho pamätníku, ktorý dnes odhaľujeme a posväcujeme. Som presvedčený, že z výšky na nás hľadí a všetkých nás žehná,“ zdôraznil v závere slávnostnej homílie kardinál Dziwisz.
Žilinský diecézny biskup Tomáš Galis očakáva, že nový pamätník na hore Butkov má veľký potenciál, aby evanjelium z tohto miesta mohlo vstúpiť do každého domu, rodiny a do každodenného života.: „Na tomto mieste Žilinskej diecézy je pamätník a kríž, ktorý pozýva všetkých do Slávy a v zmysle známeho - Per crucem ad lucem - môže všetkým pomôcť, aby sa stali lepšími.“ Výnimočnosť chvíle podčiarkol aj hudobný sprievod speváckeho zboru z Novej Dubnice The Gospel Family, ktorý zaspieval aj obľúbené piesne Jána Pavla II - Bárka a Goraľu, czy ci ne žaľ.
Predstavitelia farských a obecných úradov v Ladcoch a Beluši podpísali s vedením ladeckej cementárne dokument o záštite nad miestom požehnania na hore Butkov. A. Barcík vyslovil želanie: „ aby sa toto miesto stalo malou, ale významnou svätyňou, ktorá bude ako maják ukazovať bezpečne cestu k pravde, k pravým hodnotám, bližšie k ľuďom a hlavne bližšie k Bohu.“ Kardinál S.Dziwisz navštívil aj stavbu nového kostola Svätého Milosrdenstva v Ladcoch. Pri tejto príležitosti odovzdal farnosti a veriacim relikviu krvi sv. Jána Pavla II.
Podrobnosti o pamätníku
Nový pamätník pozostáva z farebného obrazu Jána Pavla II, ktorý je v žulovom ráme osadený do skaly z lomu Butkov. Nad portrétom je známe posolstvo Svätého otca Slovákom „Nebojte sa.“. Pod obrazom je relikviár, ktorý obsahuje úlomok skaly z lomu v Zakrzoweku pri Krakove, kde mladý Karol Wojtyla počas vojny pracoval. Súčasťou relikviára sú aj osobné predmety, ktoré svätca sprevádzali celý život : časť rehoľného odevu - škapuliar od rehole bosých karmelitánov vo Wadoviciach z roku 1929 i jeho obľúbená ikona s podobizňou Panny Márie z Kalwarie Zebrzydowskej. Pozadie pamätníka dotvárajú dva kamenné balvany so žulovými tabuľami s nápisom Totus tuus Maria a Totus tuus Amen. Novým prvkom v areáli sú aj tri balvany so žulovými tabuľami s odkazom na Starý zákon, Nový zákon, ako aj na pamiatku svätcov Cyrila a Metoda.
Obraz sv. Jána Pavla II. bol vytvorený technológiou nanotlače na sklo, ktorá je odolná voči poveternostným podmienkam. Pod obrazom sú umiestnené predmety súvisiace so životom sv. Jána Pavla II. Nad obrazom sú slová sv. Jána Pavla II.: „Nebojte sa.“ Za pamätníkom sú umiestnené kamene so žulovými tabuľami s výrokmi sv. Jána Pavla II.: „Totus Tuus Mária!“ a „Totus Tuus. Bože v najsvätejšej Trojici, ďakujeme Ti za to, že si dal cirkvi pápeža, svätého Jána Pavla II., a učinil si, že v ňom zažiarila Tvoja otcovská dobrota, sláva Kristovho kríža a jas Ducha lásky. Udeľ nám na jeho príhovor a podľa Tvojej vôle milosť, o ktorú s nádejou prosíme.
Keď dostali Poliaci z Krakovskej oblasti informáciu o prítomnosti Jána Pavla II. na duchovnej slávnosti požehnania kríža a svätej omši dňa 14. 9. 2013, na ktorej sa aj sami zúčastnili, dostala cementáreň od poľských partnerov návrh: „Postavme spoločne na hore pri kríži pamätník Jánovi Pavlovi II.“ Stavba pamätníka pápežovi sv. Jánovi Pavlovi II. Hlavným celebrantom svätej omše dňa 21. júna 2014 bol Stanislaw kardinál Dziwisz z Krakova za prítomnosti žilinského biskupa Tomáša Galisa a asi 30 kňazov zo Slovenska a Poľska. Celú slávnosť vysielala v priamom prenose televízia LUX.
„Veľmi rád som na toto miesto prišiel, lebo na toto miesto ste zapísali pamäť Jána Pavla II. Keď raz budeme hľadať pamiatku, kult sv. Jána Pavla II., bude potrebné prísť práve na toto miesto, do tohto kameňolomu. Ľudia na Slovensku milovali a teraz možno ešte väčšmi milujú Jána Pavla II. Ja mám takú nádej a veľmi v to dúfam, že toto miesto bude pre slovenský národ miestom kultu Jána Pavla II. Mons. „..., že oni majú centrum sv. Jána Pavla II. v Krakove, my môžeme povedať, že máme centrum sv. Jána Pavla II. Účastníkov na hore Butkov privítal Ing. Anton Barcík. „Od dnešného dňa môžeme na tejto hore vyprosovať milosti, pokoj i novú silu aj u svätého Jána Pavla II. Záštitu nad miestom s kresťanským krížom a pamätníkom sv. Jána Pavla II. prevzali a na spoločnom dokumente slávnostne podpísali okrem cementárne starostovia a farári obcí Ladce a Beluša. a pamätník sv. Jána Pavla II. bude svedčiť o vzájomných vzťahoch medzi Poliakmi a Slovákmi. Svätý Ján Pavol II.
„Uprostred tejto neobyčajnej scenérie, v ktorej dnes slávime Eucharistiu, mi prichádzajú na myseľ slová žalmistu: Svoj zrak upieram na vrchy: príde mi odtiaľ pomoc? Kardinál Stanislaw Dziwisz pri pozdravení účastníkov slávenia eucharistie na hore Butkov okrem iného pripomenul historický prínos svätca pre našu slobodnú súčasnosť - že môžeme žiť v slobode svedomia. „Svätý Ján Pavol II. bol nazvaný pápežom Božieho milosrdenstva. Ako sa neradovať zo skutočnosti, že v Ladcoch je živá úcta k Božiemu milosrdenstvu a jej výrečným symbolom je vami stavaný chrám Božieho milosrdenstva. Nech sa aj odtiaľto šíri volanie po Božom milosrdenstve pre náš nepokojný svet, pre Európu, pre ľudí, ktorí podliehajú pokušeniam sekularizmu.
„Nech žehná celé Slovensko. Nech vás sprevádza orodovanie Sedembolestnej Panny Márie - Patrónky Slovenska. Nech sa za vás prihovára svätý Ján Pavol II, ktorý vám ďakuje za vašu lásku k nemu, vyjadrenú aj v jeho pamätníku, ktorý dnes odhaľujeme a posväcujeme.
Na konci svätej omše zaznela Pápežská hymna.
Účasť na obrade svätorečenia pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II. potvrdilo 93 delegácií z celého sveta. Je medzi nimi 24 najvyšších predstaviteľov štátov, prezidentov či kráľov. Taliansko zastupoval prezident Giorgio Napolitano a premiér Matteo Renzi. Za Poľsko prišiel na slávnosť nielen súčasný prezident Bronislaw Komorowski a premiérka Ewa Kopaczova, ale aj bývalý prezidenti Lech Walesa a Aleksander Kwaśniewski. Spojené štáty americké vyslali ako svojho zástupcu Obamovho poradcu Johna Podestu. Na obrade nechýbali predstavitelia afrických či latinskoamerických štátov, ako aj delegácie z Blízkeho východu. Je medzi nimi prezident Libanonu Michel Sleiman a veľvyslankyňa Palestíny pri Svätej stolici Issa Kassissiehová.
Na Námestí sv. Petra sa zišla aj delegácia 24 židovských predstaviteľov zo Spojených štátov amerických, Izraela, Argentíny, Poľska a židovskej komunity v Ríme. Ako uviedol hovorca Vatikánu P. Lombardi počas brífingu vo štvrtok 24. apríla, židovskí predstavitelia, ktorí prídu „prejavili rozličnými spôsobmi úctu a náklonnosť dvom pápežom, ktorí boli obzvlášť dôležití pre vzťah so židovským národom“.
Tabuľka: Dôležité dátumy svätorečenia Jána Pavla II.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 13.5.2005 | Benedikt XVI. začal proces svätorečenia. |
| jún 2009 | Teologická komisia Kongregácie pre kauzy svätých odobrila závery diecéznej fázy procesu. |
| 19.12.2009 | Benedikt XVI. podpísal dekrét o hrdinských cnostiach Jána Pavla II. |
| 14.1.2011 | Benedikt XVI. uznal zázrak na príhovor Jána Pavla II. |
| 1.5.2011 | Benedikt XVI. blahorečil Jána Pavla II. |
| 27.4.2014 | František vyhlásil za svätých Jána Pavla II. a Jána XXIII. |
Kardináli Stefan Wyszyński, Stanisław Dziwisz, Joseph Ratzinger
Kardináli Stefan Wyszyński, Stanisław Dziwisz, Joseph Ratzinger. Traja výnimoční muži, ktorí stáli pri pápežovi Jánovi Pavlovi II. Zohrali dôležitú úlohu, no pocítili aj trpkú príchuť svojho poslania. Boli najbližšími spolupracovníkmi svätého Jána Pavla II. v čase jeho pôsobenia na Petrovom stolci. Arcibiskup Varšavy a Gniezna, kardinál a poľský prímas. Vďaka nemu od roku 1957 až do roku 1989 poľskí biskupi tajne vysvätili 48 Slovákov.
Kardinál Stefan Wyszyński (1901 - 1981) bol v rodnom Poľsku hneď po Jánovi Pavlovi II. Mal asi desať rokov, keď mu zomrela mama. Jeho ďalšie kroky preto viedla tá nebeská. Už v seminári to nemal jednoduché. Aj mladý Stefan ochorel na tuberkulózu, neskôr dostal týfus a predstavení rozmýšľali, či sa ho vôbec oplatí vysvätiť. Nebeskú Matku prosil, aby mohol sláviť aspoň jedinú svätú omšu. Vyzdravel a kňazom sa stal v auguste 1924. Štúdiá kánonického práva ukončil na Katolíckej univerzite v Lubline, doplnil ich študijným pobytom vo viacerých európskych mestách. Počas druhej svetovej vojny sa ukrýval pred gestapom, no staral sa o ranených vojakov v nemocnici. V máji 1946 prijal ako 45-ročný biskupské svätenie z rúk kardinála Augusta Hlonda, ktorý o dva roky neskôr zomrel. Stefan Wyszyński sa tak stal arcibiskupom Gniezna a Varšavy, teda poľským prímasom. Boli to pre Cirkev ťažké roky.
Keď dovŕšil 75 rokov, požiadal o uvoľnenie z funkcie. Vtedajší pápež Pavol VI. jeho rezignáciu neprijal. Krátko nato sadol na Petrov stolec Ján Pavol II., ktorého oduševnene podporoval. Kardinál Wyszyński stál po boku Jána Pavla II., ktorý mu viackrát ďakoval. Koncom mája 1981 prímas tisícročia, ako ho Poliaci nazvali, odišiel do domu Pána. Ešte predtým sa telefonicky spojil s pápežom Jánom Pavlom II., ktorý bol krátko po atentáte.
Bývalý sekretár pápeža Jána Pavla II. sa narodil v roku 1939. O tri roky neskôr ho už ako krakovský arcibiskup vymenoval za svojho osobného tajomníka. Okrem povinností osobného tajomníka pôsobil tiež ako profesor liturgie v Krakove, bol členom a tajomníkom Arcidiecéznej liturgickej komisie. Budúceho pápeža sprevádzal na konkláve v auguste 1978, ktoré zvolilo Jána Pavla I. Ich vzťah by sa dal prirovnať k vzťahu otca a syna. Stanisław Dziwisz bol s Jánom Pavlom II. takmer každú chvíľu od prebudenia až do noci, keďže aj spálne mali vedľa seba. Stal sa jedným z najvplyvnejších hlasov Vatikánu. Hoci Vatikán spočiatku popieral, žeby sa pápežov stav zhoršoval, jeho tajomník kňazov prosil, aby sa za Jána Pavla II. modlili. Koncom marca 2005 mu udelil pomazanie chorých. Ján Pavol II. Jeho sekretár neskôr vysvetlil, že podľa slov pápeža sa z kríža nezostupuje. Aj 2. apríla 2005 bol Dziwisz pri pápežovom lôžku. Snímka z októbra 1980 zachytáva kardinála Stefana Wyszyńského s pápežom Jánom Pavlom II., ktorý mu vzdal hold na jednej audiencii, keď vyhlásil, že by nebolo pápeža Poliaka, keby nebolo Wyszyńského viery, hrdinskej nádeje, úplného zverenia Matke Cirkvi, Jasnej Hory „i tohto historického obdobia Cirkvi v našej vlasti, ktoré je spojené s tvojou službou biskupa a prímasa“.
Tretieho júna 2005 ho Benedikt XVI. vymenoval za nástupcu kardinála Franciszka Macharského a stal sa krakovským arcibiskupom. O rok neskôr ho povýšili na kardinála a vtedajšia hlava Cirkvi ho vymenovala za člena Kongregácie pre katolícku výchovu. V marci 2013 sa zúčastnil na pápežskom konkláve, na ktorom zvolili súčasného pápeža Františka. V Krakove hostil dvoch pápežov - Benedikta XVI. a Františka, zároveň bol iniciátorom a organizátorom 31. svetových dní mládeže v Krakove. Pred dvoma rokmi čelil obvineniu z ututlávania zneužívania zo strany kňazov v Krakovskej diecéze v rokoch 2005 až 2016.
Silný obranca Katolíckej cirkvi, veľký filozof a teológ prišiel na svet do veriacej rodiny v apríli 1927. V roku 1951 dokončil filozofické a teologické štúdiá na univerzite v Mníchove a vo Freisingu a spolu s bratom Georgom sa stal kňazom. V marci 1977 sa stal arcibiskupom Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a v júni toho istého roku ho pápež Pavol VI. V roku 1981 si ho Ján Pavol II. vybral za prefekta Kongregácie pre náuku viery, jedného z najvýznamnejších dikastérií rímskej kúrie. Štvrťstoročie bol hlavnou postavou vatikánskej scény. Ako zástanca tvrdej konzervatívnej línie si vyslúžil prezývku Boží rotvajler, no pre jeho inteligenciu ho uznávali aj kritici. Keď mal 70 rokov, chcel na tomto poste skončiť a stať sa archivárom vo Vatikánskom tajnom archíve, no pápež Ján Pavol II. Napokon v kongregácii skončil v roku 2005 po smrti Jána Pavla II. Nie však pre vysoký vek, ale kvôli novej funkcii pápeža.
V rokoch 1986 až 1992 intenzívne pracoval na tvorbe Katechizmu Katolíckej cirkvi ako predseda rovnomennej komisie. V piatok 8. apríla 2005 predsedal kardinál Ratzinger svätej omši na Námestí sv. Petra pri pohrebe pápeža Jána Pavla II. Hoci dúfal, že konečne odíde do dôchodku, o necelé dva týždne ho vo veku 78 rokov zvolili za 265. veľkňaza Rímskokatolíckej cirkvi a prijal meno Benedikt XVI. V roku 2013 pre vysoký vek a zdravotné problémy nečakane z postu pápeža odstúpil. Vo februári tohto roka preto uviedol: „V Katolíckej cirkvi som mal veľkú zodpovednosť.