Tento článok sa zameriava na analýzu poslednej kázne kardinála Newmana s odkazom na Ján 1, 47. Príbeh zachytáva niekoľko osôb v okamihu, kedy zakúšajú stretnutie s Pánom. Ide o Máriu a Jozefa, Simeona a Annu.
Každý bol iný, ale všetci hľadali Boha a nechali sa viesť Pánom. Mária a Jozef sa s dieťaťom Ježišom vydávajú na cestu do Jeruzalema; Simeon zasa, pohnutý Duchom Svätým, sa uberá do chrámu, zatiaľ čo Anna slúži Bohu deň i noc bezprestania. Týmto spôsobom nám tieto štyri postavy z evanjeliového príbehu ukazujú, že život kresťana si vyžaduje dynamizmus, vyžaduje si pripravenosť kráčať, nechať sa viesť Duchom Svätým. Nehybnosť nepatrí ku kresťanskému vydávaniu svedectva ani poslaniu Cirkvi. Svet potrebuje kresťanov, ktorí sa nechajú rozhýbať, ktorí budú neúnavne kráčať cestami života, aby ku všetkým priniesli Ježišovo utešujúce slovo. Každý pokrstený dostal povolanie k evanjelizovaniu, ohlasovať Ježiša!
Mária a Jozef sa divili tomu, čo sa o Ježišovi hovorilo. Údiv je zjavnou reakciou aj u staručkého Simeona, ktorý v Ježiškovi svojimi očami vidí spásu od Boha pre jeho ľud: tú spásu, ktorú očakáva už roky. To isté platí aj o Anne; aj ona velebila Boha a hovorila ľuďom o Ježišovi. Anna je teda akousi svätou klebetnicou, klebetila o dobrom. Chodí od jednej ženy k druhej a dáva im vidieť Ježiša. Simeon a Anna sú ponorení do údivu, lebo sa nechali získať a vtiahnuť udalosťami, čo sa odohrávali pred ich očami.
Schopnosť údivu nad vecami, ktoré nás obklopujú, napomáha náboženskej skúsenosti a stretnutie s Pánom robí efektívnym. Naopak, neschopnosť údivu spôsobuje ľahostajnosť a zväčšuje vzdialenosť medzi cestou viery a každodenným životom.
Kontext Jn 1, 47
Ján Krstiteľ ohlásil, že Kristus je očakávaný Spasiteľ: „Hľa, Boží Baránok", hľa, ten, „ktorý sníma hriech sveta". Ján vyhlasuje, že jeho poslanie smerovalo k tomu, aby ukázal svetu Spasiteľa, a aby povedal o ňom všetko, čo vie: „...vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn." Kristus bol povolaný Otcom od lona svojej matky, aby všetkých obrátil k Bohu, aby bol svetlom národov, aby bol spásou pre všetkých... Len on je Spasiteľ, iného niet. Jeho krstom budú všetci očistení. V ňom boli všetci povolaní k svätosti. „Hľa, Boží Baránok" bol predstavený aj mne. On chce sňať aj moje mnohé hriechy.
Ježiš Kristus je predstavený svetu: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ Zároveň sám Otec vydáva o ňom svedectvo: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Tieto slová sú zhrnutím všetkého, čo už predtým povedali ústa prorokov, predovšetkým ústa proroka Izaiáša: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas. Nalomenú trsť nedolomí, ... podľa pravdy bude vynášať právo.“ On bude zmluvou pre ľud. On bude svetlom národov. On otvorí oči slepým. On oslobodí človeka z temnoty hriechu. On, milovaný Boží Syn, poslaný pre spásu sveta.
Význam kázne pre dnešok
Dnes môžem objaviť v tomto slove túžbu Nebeského Otca spojiť sa s ľudstvom prostredníctvom svojho Syna Ježiša Krista. Toto spojenie si nevyžaduje drahé aparatúry, raketoplány, čilkozmické lode... Boh mi týmto príbehom o Troch mudrcoch hovorí, že na stretnutie Boha s človekom je potrebné pokorné a hľadajúce srdce. Koľkí v ten večer videli zvláštnu hviezdu na oblohe, ale iba traja sa pohli za jej svetlom. Nebeský Otec túži „nadviazať" spojenie aj so mnou. Možno to nebola práve hviezda, ktorou ma túžil zaujať, ale koľko kontaktov, dobrých ľudí, veriacich priateľov, spoločenstiev mi už počas života poslal do cesty? Ako som na ne zareagoval? Čo som urobil pod ich vplyvom so svojím životom? Akou cestou som sa vrátil domov? Dnes sa nechám viesť príkladom mudrcov a inou cestou sa pokúsim kráčať svojím životom.
Milí bratia a sestry, pripravovať cestu Pánovi, je veľká úloha aj pre každého z nás, a ešte viacej pre nás, drahí bratia v duchovnej službe. Teším, sa, že môžeme dnes vzdávať vďaku a chválu nášmu Pánovi, za dar kňazstva, v ktorom dúfam, sme sa usilovali zo všetkých síl s Božou pomocou uskutočňovať jeho lásku a približovať ju i svojim veriacim v duchu tých slov, ktoré povedal ako poďakovanie. Stali sme sa skutočne živým predĺžením Kristovým v tomto svete.
Posolstvo Svätého Otca
Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va): V jasličkách ľudová predstavivosť často zahŕňala mnoho postáv z každodenného života, ktoré obývajú priestor okolo jaskyne. A tak okrem nevyhnutných pastierov, protagonistov udalosti podľa evanjelia, môžeme nájsť figúrky predstavujúce rôzne remeslá: kováča, krčmára, krčmárovu ženu, práčku, brúsiča nožov atď. Samozrejme, sú to remeslá minulosti: niektoré z nich zmizli alebo sa úplne zmenili. V jasliach si však zachovávajú svoj význam. Je to, akoby Ježiško ležiaci v jasliach žehnal všetko a všetkých. Jeho nežná a pokorná prítomnosť šíri Božiu nehu všade. Zatiaľ čo Mária a Jozef uctievajú Dieťa a pastieri sa s úžasom približujú, ostatné postavy sa venujú svojim každodenným záležitostiam. Zdá sa, že sú od ústrednej udalosti odtrhnutí, ale nie je to tak: v skutočnosti sa na nej každý zúčastňuje taký, aký je, zostáva na svojom mieste a robí to, čo musí robiť, svoju prácu. Rád si myslím, že to môže platiť aj pre nás v našich pracovných dňoch: každý z nás si plní svoju úlohu a chválime Boha práve tým, že ju robí dobre, s nasadením. Aktuálny úvodník októbrového čísla Duchovného pastiera pod názvom Ovocie misií je možné vnímať aj cez homíliu pripravil Pavol Gavenda.
Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va): Keď Pán vstupuje do dejín, prichádza s otvoreným a pokorným srdcom v ústrety každému človeku. Svojím vlastným, plným lásky, hľadá náš pohľad a vstupuje s nami do dialógu, zjavuje nám Slovo spásy.
Ježiš Kristus začal svoju verejnú činnosť. Prorok Izaiáš predpovedal, že „zažiari svetlo". Kristus prináša toto svetlo všetkým a jeho svetlo je schopné rozohnať každú temnotu. Spolu s týmto svetlom prichádza Božie kráľovstvo. Kto chce doň vstúpiť, musí robiť pokánie. Sám Kristus začína svoje ohlasovanie výzvou na pokánie. Každý, kto chce mať podiel na svetle, musí dbať, aby jeho skutky boli svetlé. Pomoc k týmto skutkom nájde v Ježišovi.
Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va): Jasným znamením pre zatemnený svet je vskutku „dieťa zavinuté v plienkach, ležiace v jasliach“ ( Lk 2,12). Aby sme našli Spasiteľa, nesmieme hľadieť hore, ale dole: všemohúcnosť Boha žiari v bezmocnosti novorodenca; výrečnosť večného Slova zaznieva v prvom plači dieťaťa; svätosť Ducha žiari v tomto malom tele, čerstvo umytom a zavinutom do plienok. Potreba starostlivosti a tepla sa stáva božskou, pretože Syn Otca zdieľa dejiny so všetkými svojimi bratmi a sestrami.
Záver
Posledná kázeň kardinála Newmana, inšpirovaná Jánom 1, 47, nám pripomína dôležitosť hľadania Boha s pokorným srdcom. Nech nás príklad svätých inšpiruje k dynamickému životu viery a k neúnavnému kráčaniu za Kristom.