Táto správa je ešte stále veľmi čerstvá. V pondelok, 25. novembra, zomrela herečka Slovenského národného divadla Monika Potokárová. Vedenie Slovenského národného divadla prijalo s hlbokým smútkom správu o úmrtí poprednej mladej členky Činohry SND Moniky Potokárovej. Narodila sa 30. júna 1992 v Prešove, náhle nás opustila 25. novembra 2019.
Nová budova SND v Bratislave
Život a kariéra Moniky Potokárovej
Monika Potokárová patrila k najtalentovanejším herečkám svojej generácie. Monika Potokárová vyštudovala herectvo na Konzervatóriu v Bratislave, navštevovala ročník pantomímy na pražskej HAMU a absolvovala herectvo na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia hosťovala v Činohre SND, ktorej členkou sa stala v októbri 2016. V Slovenskom národnom divadle hrala v dvanástich hrách.
Bola veľmi nadanou a všestrannou herečkou, dokázala zahrať dramatické i komediálne úlohy, nežné dievčatá i vyzreté ženy. Ako sa vyjadrila v jednom z rozhovorov: „Snažím sa robiť všetko naplno a nebyť všade rovnaká, sústrediť sa na detaily a rozlíšiť postavy. Každú urobiť trochu inak. Hľadám v sebe nepoznané možnosti, hľadám svoj diapazón. Premiérou sa pre mňa práca na postave nekončí. Vyvíja sa rovnako ako predstavenie.“
Za svoje výkony na javisku získala hneď niekoľko cien. V roku 2017 získala Prémiu Literárneho fondu za postavu Moniky v inscenácii hry Zo života ľudstva. V roku 2018 to bola Cena Dosky za mimoriadny počin v oblasti činoherného divadla za spevácky výkon v inscenácii Kabaret normalizácia alebo Modlitba pre Martu. V tom istom roku jej na konto pribudla aj Výročná cena Literárneho fondu za postavu They v inscenácii hry Hedda Gablerová, s prihliadnutím k postave Antigony v rovnomennej inscenácii a postave Nataše Rostovej v inscenácii dramatizácie románu Vojna a mier.
Úlohy a inscenácie
Monika Potokárová patrila k najobsadzovanejším herečkám činoherného súboru SND, momentálne mala v repertoári v SND 12 postáv, okrem vyššie spomínaných účinkovala v inscenáciách Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, Mercedes Benz, Rodáci, Cudzô, Rivers of Babylon, Ruské denníky, Vedľajšie účinky, Fyzici...
Už v roku 2016, hneď po nástupe do Činohry SND, dostala Monika veľký priestor. Zvonku sa to mohlo javiť tak, že keď príde do divadla niekto nový, hľadajú sa mu optimálne postavy a vedenie ho skúša v rôznych hereckých polohách. Ale Monika chcela hrávať čo najviac sama. V dráme Lekcia s Robertom Rothom.
„Ona bola multitalent a skutočný vzor profesionálneho prístupu. Navyše chcela robiť čo najviac, hlásila sa aj o malé postavy. Chcel som jej dať v tejto sezóne na jedno študijné obdobie voľno a na druhý deň bola u mňa, že nie, že chce hrávať. Aj keď som chcel dať na jej miesto hosťa zvonku zo školy, prišla okamžite do mojej kancelárie so slovami: Preboha, Peter, herectvo je jediné, čo robím, a ja to potrebujem robiť.
V SND už dva týždne skúšala Jenůfu do jednoaktovky Jej pastorkyňa.
Význam "Modlitby pre Martu"
Inscenácia, ktorá by sa definitívne mala z programu SND vytratiť, je Kabaret Normalizácia alebo Modlitba pre Martu, do ktorej mladá herečka zasadila svoju výnimočnú hereckú aj spevácku stopu. Daniel Žulčák S Monikou Potokárovou v inscenácii SND Kabaret Normalizácia alebo Modlitba pre Martu. Hovoríme s ľuďmi napríklad o tom, či treba takéto témy uvádzať na javisku. Ja si myslím, že treba, lebo na minulosť sa zabúda, a ľudia narodení po roku 1993 už o nej vedia len veľmi málo.
„Magický hlas rebelky Marty Kubišovej", pre mňa veľmi emotívny príbeh nezlomného a nebojácneho postoja, odvahy a odhodlania (nielen) speváčky hlasovo svetových parametrov - a to hovorím ako bluesman a rocker a nie ako priateľ popu a iných pre mňa nepreferovaných žánrov - ale hlavne nezameniteľný príbeh neskutočne ľudskej, neuveriteľne silnej osobnej výpovede spojenej s neoddeliteľným osudom v spoločenskom priestore, kde sa svojimi postojmi a činmi stala symbolom našich národov (viem o čom hovorím, prežili sme si to, bolisme toho súčasťou)...
Premiéra bola v decembri, odohrali sme zatiaľ len pár predstavení. O hru je záujem. Divákom sa páči a vyvoláva debaty. Myslím si, že si toto obdobie treba pripomínať so všetkým, čo prinášalo a konfrontovať ho so súčasnosťou. Sú aj otázky: V čom je to dnes iné? V čom je to jednoduchšie či slobodnejšie? Najzaujímavejšia je práve samotná jej postava a osud. Obdivujem jej vzdor, to, že sa dokázala vzoprieť režimu.
Reakcie a spomienky
Smrť talentovanej umelkyne hlboko zasiahla všetkých jej kolegov. Obrovské zdesenie nad stratou obdivuhodnej Moniky vyjadril prostredníctvom veršov jej kolega František Kovár (73). Najbližší priatelia o ňom vedia, že sa v súkromí venuje písaniu poézie. Báseň Za Monikou napísal z bolesti nad správou o jej nečakanom úmrtí, o ktorom ho informovali médiá. „Keď som sa to dozvedel, sadol som si k stolu a v prvých chvíľach som jednoducho nechápal, že sa niečo také mohlo stať. Veď sme pár dní predtým boli spolu... Báseň, ktorá vznikla, bola moja reflexia o tom, čo sa vlastne stalo,“ povzdychol si umelec.
Monikin talent a prínos do slovenskej kultúry neunikli organizátorom a porote Cien Nadácie Tatra banky za umenie 2019. Zosnulú herečku na galavečere v novej budove SND vyhlásili za laureátku špeciálnej ceny Mladý tvorca v kategórii divadlo. „Ruské denníky sú dopísané. Monikine denníky sú dopísané. Monika Potokárová dala divadlu všetko, bohužiaľ, všetko. Som hrdý a bolo mi cťou, že som manželom Moniky Potokárovej. Všetci prítomní sa postavili a v sále zavládlo hrobové ticho. Len máloktoré oko zostalo v tej chvíli suché. „Ďakujem vám,“ dodal R. Roth a odišiel. Po jeho manželke zostane v umeleckom svete nenahraditeľné miesto.
Františka Kovára Monikin odchod zlomil, rovnako zasiahol herečku Zuzanu Fialovú (45) či Dominiku Kavaschovú (30), ktorá sa s ňou delila o spoločnú šatňu. „Chýba nám v divadle. Nielen ako fantastická kolegyňa, ale hlavne ako človek. S Monikou som mala šatňu a stále ma stojí veľa síl do nej vojsť s vedomím, že tam nebude. Stále mi to pripadá ako zlý sen,“ povedala Dominika v nedávnom rozhovore pre denník Sme.
Po jej tragickej smrti má však divadlo veľký problém s repertoárom. Nemôže hrať predstavenia, v ktorých účinkovala, lebo herečka s náročnými predstaveniami nemala žiadnu alternáciu. Divadlo sa rozhodlo program zrušiť, prípadne vypĺňať náhradnými inscenáciami.
„S láskavým pochopením našich vzácnych divákov sme niektoré predstavenia bez náhrady zrušili. Časom sme sa prepracovali k bolestným preobsadeniam v inscenáciách, ktoré môžu zmysluplne existovať naďalej,“ povedal nám šéf činohry Peter Kováč, ktorý si je plne vedomý toho, že niektoré tituly by už bez Moniky neboli to pravé.
„Niektoré hry sa bez nej jednoducho vrátia iba v spomienkach a zážitkoch. V týchto chvíľach takmer proti svojej vôli zvažujeme, čo z Monikinho repertoára jednoducho nie je nahraditeľné, čo preštudujeme s viacerými mladými herečkami. Viete, Monika sa výnimočne sústredila na svoje divadelné pôsobenie, hoci mala veľa iných lákavých ponúk, považovala ich za rozptýlenie a hrozbu pre autentickú hereckú tvorbu. Bola pre svoj výnimočný talent, zjav a profesionalitu žiadaná a vyhľadávaná a naplno pracovať chcela aj pracovala. A bola umelecky aj vyspelou pracovnou etikou absolútne spoľahlivá až výnimočná. A keď bolo treba, sama alternovala,“ doplnil.
V pondelok, 25. novembra, ubehlo od smrti herečky už dlhých päť rokov. Aj pri tejto príležitosti zverejnil divadelný kritik Karol Mišovic zábery herečky, ako aj štúdiu, ktorú napísal. „Dnes je to presne päť rokov, čo nás opustila Monika Potokárová. Jedinečná herečka, ktorá za ten krátky čas stvárnila vyše troch desiatok postáv a s každou novou rolou len potvrdzovala stále nevyčerpateľnú tvárnosťou svojho talentu. S Monikou nás opustil aj jedinečný človek, ktorý ovplyvnil mnohých z nás, mnohí sme doslova vyhľadávali jej prítomnosť, akoby nás niečo varovalo, že s tak úžasným a špecifickým človekom sa už len tak nestretneme. Žiaľ, o Monike už musíme celých päť rokov písať v minulom čase, ale spomienky sú našťastie stále živo intenzívne. Na niekoho, ako je Monika človek nezabúda,“ uviedol na sociálnej sieti.
Štúdia s názvom Herecký zjav Monika Potokárová bola publikovaná ešte v roku 2020. Ako sám Mišovic, ktorý je pracovníkom ústavu divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied, uviedol, o tom, aby sumarizoval jej kariéru, ho Monika prosila len dva mesiace pred smrťou. Aj keď sa to robí zvyčajne až po dlhých rokoch a na sklonku kariéry, akoby tušila...a on jej to splnil.
„Herečka počas ôsmich rokov aktívnej profesionálnej tvorby (t. j. od nástupu na Vysokú školu múzických umení v roku 2012 až po úmrtie v novembri 2019) presvedčila, že patrí k najosobitejším zjavom svojej generácie. Generácie, ktorú vzostup a definitívna príznačnosť poetiky hereckého umenia ešte len čaká. Potokárová to dokázala v predstihu,“ uvádza v štúdii Mišovic.
V Monika Potokárovej stráca naša kultúra a umenie jednu z najtalentovanejších predstaviteliek mladej hereckej generácie. Česť jej pamiatke!