Jozef kardinál Tomko, významný cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ a emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, sa narodil 11. marca 1924 v Udavskom, v dnešnej Košickej arcidiecéze. Zomrel 8. augusta 2022 v Ríme. Bol predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Jozef kardinál Tomko
Štúdiá a kňazská vysviacka
Základnú školu vychodil v rodisku a v rokoch 1935-1943 gymnázium v Michalovciach. Na Teologickej fakulte v Bratislave začal teologické štúdiá v roku 1943, v ktorých od r. 1945 pokračoval v Ríme na Pápežskej Lateránskej univerzite.
V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Sviatosť kňazstva prijal 12. marca 1949 v Ríme.
Po roku 1948 sa nemohol vrátiť na Slovensko. Na Pápežskej lateránskej univerzite a Pápežskej Gregorovej univerzite postupne získal doktoráty z teológie, kánonického práva a sociálnych vied.
Pôsobenie v Ríme
Pätnásť rokov (1950-1965) bol Jozef Tomko vicerektorom Pápežského kolégia Nepomucenum v Ríme. R. 1950 - 66 prednášateľ na Pápežskom kolégiu Nepomucénum, súčasne 1955 - 56 na Medzinárodnej univerzite sociálnych vied, 1971 - 78 na Gregoriánskej univerzite, od 1974 na Cirkevnej akadémii, 1975 - 76 na Lateránskej univerzite.
Od roku 1962 pracoval na Kongregácii pre náuku viery, najprv ako študijný asistent a od roku 1966 ako vedúci Doktrinálneho oddelenia. V tom čase bol vybraný za jedného z osobitných tajomníkov prvého synodálneho zhromaždenia v roku 1967.
V decembri 1974 bol vymenovaný za podsekretára Kongregácie pre biskupov. Dňa 12. júla 1979 bol vymenovaný za generálneho sekretára Biskupskej synody a za titulárneho arcibiskupa doklejského. Pápež Ján Pavol II. mu udelil biskupské svätenie 15. septembra 1979 v Ríme, v historickej Sixtínskej kaplnke.
Počas svojho šesťročného pôsobenia vo funkcii generálneho sekretára Biskupskej synody Mons. Tomko pripravil a dohliadal na konanie dvoch riadnych generálnych zasadnutí synody (1980 a 1983) a jednej špeciálnej synody biskupov Holandska (1980).
Podieľal sa tiež na príprave mimoriadnej synody zvolanej na jeseň 1985 pri príležitosti 20. výročia ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu a riadnej synody v roku 1987 o povolaní a poslaní laikov, pričom zverejnením dokumentu „Lineamenta“ inicioval širokú konzultáciu v Cirkvi.
Vydal zborník „Biskupská synoda, povaha, metóda, perspektívy“.
V rámci rôznych úloh svojej cirkevnej služby spolupracoval ako člen, poradca alebo účastník medzinárodných aktivít v oblasti ekumenizmu. Okrem iného bol členom delegácie Svätej stolice pri návšteve Luteránskej svetovej federácie a Svetovej rady cirkví v Ženeve v roku 1972. Bol tiež členom spoločnej katolícko-luteránsko-reformovanej komisie pre teológiu manželstva.
Viedol tiež delegáciu Svätej stolice na stretnutí európskych ministrov pre záležitosti rodiny, ktoré sa konalo v Ríme v roku 1981.
Istý čas Mons. Tomko vyučoval na Medzinárodnej univerzite Pro Deo (1955-1956) a neskôr prednášal v rokoch 1970-1978 na doplnkových kurzoch kánonického práva na Gregorovej univerzite.
Napriek všetkým týmto záväzkom nikdy nezanedbal svoju priamu pastoračnú službu v mnohých farnostiach v Ríme a v diecéze Porto-Santa Rufina.
Kardinálska hodnosť a ďalšie pôsobenie
Dňa 24. apríla 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pro-prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a 25. mája 1985 za prefekta súčasne s kreovaním na kardinála. Tak sa 25.5.1985 na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity.
Kardinál Jozef Tomko
Prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov bol 16 rokov, do 9. apríla 2001. Zároveň bol veľkým rektorom Pápežskej Urbanovej univerzity a vedúcim delegátom Osobitného zhromaždenia Synody biskupov pre Áziu (1998).
Od 15. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Aktivity pre Slovensko
Jeho aktivita vo vzťahu k náročnej situácii Slovákov v dobe náboženskej neslobody v socialistickom Československu priniesla hmatateľné ovocie. Bol spoluzakladateľom náboženského časopisu a podieľal sa na založení Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Intenzívne sa venoval aj kultúrnej činnosti, vydal viacero publikácií na rôzne témy od teológie cez právo, históriu až po spiritualitu.
Na Slovensko mohol prísť až roku 1968, ale v čase tzv. normalizácie jeho nedobrovoľné vyhnanstvo pokračovalo. Znovu sa objavil na Slovensku roku 1989 na vysviacke nového spišského biskupa, čo bolo symptómom meniaceho sa postoja štátu k Cirkvi.
Jeho vystúpenie na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21.4.1991 bolo historickou udalosťou, slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála v jeho dôstojnosti, veľkosti a starostlivosti o osud národa v krízovej situácii postkomunistického obdobia.
Vo svojom prejave zdôraznil návrat ku koreňom našej kresťanskej cyrilo-metodskej minulosti.
Počas celého svojho pôsobenia v Ríme, takmer 75 rokov a prakticky až do svojej smrti, kardinál Jozef Tomko autorsky spolupracoval so Slovenskou redakciou Vatikánskeho rozhlasu. Aj prostredníctvom svojich rozhlasových príhovorov, vysielaných pravidelne v poslednú nedeľu mesiaca, bol v kontakte s tisíckami veriacich na Slovensku.
Osobitnú pozornosť a rodinnú srdečnosť venoval pútnikom prichádzajúcim do Večného mesta.
Literárna činnosť
Popri svojej mnohostrannej činnosti a cestách stihol napísať niekoľko pozoruhodných kníh: o koncilovej konštitúcii Lumen gentium rozpravu Svetlo národov (Rím 1972); pastorálnu konštitúciu Gaudium et spes komentoval a vysvetlil v knihe Kresťan a svet (Rím 1974).
Vydal knihu náboženských úvah Blaženstvá (Rím 1973) a k cyrilo-metodskému jubileu vyšla jeho štúdia Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím 1984), ktorú vydal aj po anglicky.
Rozpravami Ekumenizmus a Kristus včera i dnes prispel do zborníka Otázky dneška (Rím 1976).
Poznatky a skúsenosti z dlhoročného pôsobenia na čele Kongregácie pre evanjelizáciu národov zhrnul v knihe La Missione verso il Terzo millennio (Rím - Bologna 1998), ktorá vyšla aj po slovensky (Misie do tretieho tisícročia, Bratislava 2000).
Po slovensky vyšli jeho spomienky na návštevy misijných území Na misijných cestách (Rím 1989, Trnava 1991), výbery jeho príspevkov, rozpráv a prejavov Budovať Cirkev (Trnava 1994), Odkaz slovenskému národu a spoločenstvám (Bratislava 1991), ako aj preklady jeho kníh Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku (Spišská Kapitula-Spišské Podhradie 1994).
V roku 2003 vydal spolok sv. Vojtecha rozsiahly zborník jeho prác pod názvom Ut Ecclesia aedificetur.
Ocenenia a pocty
Vo viacerých krajinách ho poctili čestným doktorátom: Callumet College, Hamond, Indiana (USA); Fu Jen University, Tchaj-pej (Taiwan); Teologická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava; Teologická fakulta Warszawa; St. Vincent Academy, Latrobe, Por. (USA); Universidad de Estado, Buenos Aires (Argentína); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argentína).
Ďalšie pocty: Grande-Croix de l Ordre de la Couronne de Chene (Luxembourg 1988); Rad Bieleho dvojkríža l. triedy Slovenskej republiky (Bratislava 1995); Grand Cruz de la Orden del Libertador San Martín, Argentína (Buenos Aires 1999).
Za prínos v rozvoji kultúry, vzdelania a humanity na Slovensku mu 11. Štátne vyznamenanie Slovenskej republiky Rad Bieleho dvojkríža I. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku J. Tomkovi udelil prezident SR Michal Kováč 29. 3. 1995 v Bratislave.
Dňa 28.10.2002 v Ríme prezident SR Rudolf Schuster odovzdal J. Tomkovi svoje osobné ocenenie "Kríž prezidenta Slovenskej republiky I. triedy".
Jeho osobnosť je významným prínosom nielen pre slovenský národ, ale aj pre celý duchovný svet. Jozef Tomko patrí medzi najvýznamnejších Slovákov.
Pohrebná svätá omša za kardinála Jozefa Tomka
Kardinál Tomko bol titulárnym chrámom Jozefa Tomka na stupni kardinála-presbytera bola Bazilika sv. Sabíny, v ktorej pravidelne udeľoval pápežom kajúci znak popola pri vstupe do Veľkého pôstu.
Úmrtie a pohreb
V noci zo 7. na 8. augusta 2022 zomrel v Ríme známy slovenský kardinál Jozef Tomko. Kardinál bude pochovaný v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach.
| Obdobie | Počet kardinálov | Poznámka |
|---|---|---|
| 13. - 15. storočie | Do 30 | Sväté kolégium kardinálov |
| Sixtus V. (1585-1590) | 70 | 6 kardináli-biskupi, 50 kardinálov-kňazov, 14 kardinálov-diakonov |
| Pavol VI. (1973) | 120 | Voliči pápeža |