Ján Chryzostom Korec (* 22. januára 1924, Bošany - † 24. októbra 2015, Nitra) bol kardinál a emeritný diecézny biskup nitrianskej diecézy. Táto významná osobnosť slovenskej cirkvi prežila život plný výziev a oddanej služby. Jeho príbeh je svedectvom viery, odvahy a neochvejnej oddanosti cirkvi aj v časoch útlaku.
Kardinál Ján Chryzostom Korec
Mladosť a vstup do rehole
V roku 1939 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, neskôr až do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne.
Časy útlaku a tajná vysviacka
Keď počas noci z 13. na 14. apríla 1950 komunistický režim násilne zlikvidoval rehole, ocitol sa v sústreďovacom tábore. Po prepustení z internácie odišiel do civilného života a pracoval ako robotník až do roku 1960. Kňazskú vysviacku prijal tajne v Rožňave 1. októbra 1950 z rúk biskupa Róberta Pobožného. Už o rok neskôr, 24. augusta 1951, ho ako 27-ročného biskup Pavol Hnilica vysvätil v Bratislave na biskupa (tajná konsekrácia bola udelená na základe fakúlt, ktoré vydal pápež Pius XII. pre komunistické krajiny). Od biskupského svätenia používa rozšírené meno Ján Chryzostom Korec.
Biskupské svätenie v utajení
Tajná služba a väzenie
V nasledujúcom období venoval svoju starostlivosť študentom teológie a privádzal ich ku kňazskej vysviacke. Veľkú pozornosť venoval aj laikom. Túto činnosť vykonával tajne, pretože nemal od komunistického režimu oficiálny súhlas na kňazskú činnosť. V roku 1958 sa o neho začala zaujímať štátna bezpečnosť. Zatkli ho a 11. marca 1960 bol odsúdený za vlastizradu na 12 rokov väzenia. Väznený bol v Prahe na Pankráci, Ruzyni, vo Valdiciach, Leopoldove a v Ilave. Z väzenia bol prepustený v roku 1968.
Po prepustení z väzenia až po dosiahnutie dôchodku v roku 1984 pracoval v rôznych robotníckych povolaniach. Popri tom však neustával vo svojej kňazskej službe, aj keď stále bez súhlasu štátnej moci. Stal sa pilierom tzv. tajnej cirkvi na Slovensku. Oficiálne biskupské insígnie dostal v roku 1969, 18 rokov po vysvätení za biskupa, na audiencii u pápeža Pavla VI.
Pôsobenie po páde komunizmu
V roku 1990 sa stal rektorom bratislavského seminára. 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za sídelného biskupa do Nitry. Krátko na to, 28. júna 1991, ho menoval za kardinála a pridelil mu titulárny kostol sv. Fabiána a Venancia v Ríme. Odvtedy je členom kongregácie pre Inštitúty zasväteného života a Spoločenstvá apoštolského života, ako aj členom pápežskej komisie pre kultúru.
V roku 1999 v súlade s Kódexom cirkevného práva, podľa ktorého musí každý biskup po dovŕšení 75. roku svojho života podať abdikáciu do rúk pápeža, požiadal o uvoľnenie z pastierskeho úradu nitrianskej diecézy.
Život Jána Chryzostoma Korca, kardinála z Veľkých Uheriec
Mgr. Ján Chryzostom Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch a zomrel 24. októbra 2015 v Nitre. Bol to kardinál a emeritný diecézny biskup nitrianskej diecézy. Obec Veľké Uherce, z ktorej pochádzal, leží v okrese Prievidza. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1183. Rozloha katastra obce je 1439 ha a počet obyvateľov bol 4094 k 31. decembru 2020.
V roku 1939 vstúpil Ján Chryzostom Korec do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, neskôr až do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne.
Keď počas noci z 13. na 14. apríla 1950 komunistický režim násilne zlikvidoval rehole, ocitol sa v sústreďovacom tábore. Po prepustení z internácie odišiel do civilného života a pracoval ako robotník až do roku 1960. Kňazskú vysviacku prijal tajne v Rožňave 1. októbra 1950 z rúk biskupa Róberta Pobožného. Už o rok neskôr, 24. augusta 1951, ho ako 27-ročného biskup Pavol Hnilica vysvätil v Bratislave na biskupa. Tajná konsekrácia bola udelená na základe fakúlt, ktoré vydal pápež Pius XII. pre komunistické krajiny. Od biskupského svätenia používa rozšírené meno Ján Chryzostom Korec.
V nasledujúcom období venoval svoju starostlivosť študentom teológie a privádzal ich ku kňazskej vysviacke. Veľkú pozornosť venoval aj laikom. Túto činnosť vykonával tajne, pretože nemal od komunistického režimu oficiálny súhlas na kňazskú činnosť. V roku 1958 sa o neho začala zaujímať štátna bezpečnosť. Zatkli ho a 11. marca 1960 bol odsúdený za vlastizradu na 12 rokov väzenia. Väznený bol v Prahe na Pankráci, Ruzyni, vo Valdiciach, Leopoldove a v Ilave. Z väzenia bol prepustený v roku 1968.
Po prepustení z väzenia až po dosiahnutie dôchodku v roku 1984 pracoval v rôznych robotníckych povolaniach. Popri tom však neustával vo svojej kňazskej službe, aj keď stále bez súhlasu štátnej moci. Stal sa pilierom tzv. tajnej cirkvi na Slovensku. Oficiálne biskupské insígnie dostal v roku 1969, 18 rokov po vysvätení za biskupa, na audiencii u pápeža Pavla VI. V roku 1990 sa stal rektorom bratislavského seminára.
Dňa 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za sídelného biskupa do Nitry. Krátko na to, 28. júna 1991, ho menoval za kardinála a pridelil mu titulárny kostol sv. Fabiána a Venancia v Ríme. Odvtedy je členom kongregácie pre Inštitúty zasväteného života a Spoločenstvá apoštolského života, ako aj členom pápežskej komisie pre kultúru.
V roku 1999 v súlade s Kódexom cirkevného práva, podľa ktorého musí každý biskup po dovŕšení 75. roku svojho života podať abdikáciu do rúk pápeža, požiadal o uvoľnenie z pastierskeho úradu nitrianskej diecézy.
Erb Jána Chryzostoma Korca