Karl Friedrich May bol nemecký spisovateľ, ktorý sa narodil 25. februára 1842 a zomrel 30. marca 1912. Bol jedným z najplodnejších autorov dobrodružných románov a jedným z najčítanejších spisovateľov v nemeckom jazyku.
Celosvetový náklad jeho diel sa odhaduje na 200 miliónov, z toho 100 miliónov v Nemecku. Najznámejší je svojimi takzvanými cestopismi, ktoré sa odohrávajú najmä na Blízkom východe, v Spojených štátoch a Mexiku v 19. storočí. Obzvlášť slávne sa stali príbehy o Indiánovi Winnetouovi, zhrnuté do troch zväzkov.
V Mayovi žila už od detstva bohatá predstavivosť a túžba po dobrodružstvách, kruto obmedzovaná nepatrnými možnosťami syna chudobného tkáča a neskoršie zle plateného učiteľa. Jeho budúci fiktívny svet dobrodružných dejov, skvelých hrdinov a exotických krajín bol náhradou za prízemný a úbohý život, ktorý bol dlho nútený viesť.
I skutočnosť, že sa dostal na spoločenské dno ako drobný zlodej a bezprávny tulák si mnohonásobne psychicky vykompenzoval autoštylizáciou vo svojich početných románoch: stal sa hlavným hrdinom svojich príbehov, ktoré predkladal dôverčivým čitateľom ako autentickú autobiografiu.
Po nečakanom úspechu prvých románov sa May rozhodol pokračovať v produkcii na bežiacom páse. Volil si spravidla krajiny a prostredia, ktoré sa vyznačovali exotickosťou, malou prebádanosťou, živým kvasom a neustálenosťou pomerov, čo skrývalo potenciálnu pôdu pre vznik dramatických sujetov.
Najvďačnejším zdrojom pre tento typ románov bol americký “divoký západ”, hrdinská epopeja odporu indiánskych kmeňov a smutná tragédia ich neľútostného zatlačovania a vykynožovania.
Z tohto prostredia napísal azda najpreslávenejší román Winnetou, kde jeho hlavný hrdina Winnetou, člen kmeňa Apačov, vždy stojí na strane dobra. Cooperova pentalógia bola už živou čitateľskou tradíciou, na ktorú May pohotovo nadväzoval a celú problematiku zjednodušil.
Karl May na ceste loďou do USA (zdroj: Wikipedia)
May písal aj o iných krajinách a svetadieloch, ale “indiánky” tvoria jadro jeho diela, sú jeho najčítanešou časťou. Jeho román Old Shaterhand je o zálesákovi, ktorý si svoju prezývku vyslúži za zdrvujúci úder päsťou, pričom vždy stojí na strane dobra a spravodlivosti.
Z nedostatku vlastného poznania a zážitku sa May opieral o literatúru o predmete. Z početných kníh získal údaje o príslušných krajinách, a tieto vedomosti, pomerne spoľahlivé a presné, uplatnil vo svojich románoch ako vecný základ, na ktorom budoval svoju romanticko-dobrodružnú fabulu.
Popri reprezentačnom domácom hrdinovi s príťažlivosťou exotického pôvodu a spôsobov sa takmer vždy ako rovnocenný partner objavil sám rozprávač, priamy účastník deja a jeho dobrodužno-hrdinských zvratov.
Autor vyzdvihoval jeho nemecký pôvod, takže v škále iných európskych alebo belošských postáv hral tento hrdina výsostnú úlohu, prevyšoval všetkých svojou chrabrosťou a ušľachtilosťou, svojím humánnym, bratským vzťahom k domorodcom.
Hoci May úprimne hlásal rovnosť národov i rás a aj svoju indiánsku epopeju koncipoval ako výkrik proti nehumánnosti, ako ľútosť nad zánikom nadaného a slobodomilovaného kmeňa, ozýva sa v jeho románoch aj nacionalistická vystatovačnosť.
Román Syn lovca medveďov je ucelenou samostatnou časťou diela Medzi supmi. Druhá samostatná časť sa nazýva Duch Llana Estacada.
Vo výstavbe svojich románov, najmä v trilógii o Indiánoch, uplatňuje May ustálené postupy, najčastejšie spôsob kontrastu v pláne významu, charakterov i štýly. Je to stretnutie i zrážka dvoch ostro protikladných kultúr i civilizácií.
Stretnutie má dve rodiny. Prvá je antagonistická, reprezentovaná kolonizárotmi, predstavuje pôdu pre dramatický konflikt, boje zápasy, úklady, prenasledovania. Je to princíp deštruktívny.
Druhú stránku predstavuje úsilie harmonické, zastúpené rozprávačom, nemeckým presídlencom alebo cestovateľom, ako nositeľom myšlienky rovnosti a bratstva národov i rás, idey zmieru a pokojného spolunažívania. Po scénach plných krviprelievania, neľútostných bojov a iného napätia nasledujú zábery prepletené úvahami o stoickom znášaní strát a obetí, o mieri a kresťanskom odpúšťaní.
Mechanizmus románových pák je výsledkom Mayovej jednoduchej konštrukcie dobrodužného románu a jeho “vlnivosti”, striedania “ľahkých” a “ťažkých” dôb. Vyplýva však aj z jeho koncepcie sveta, vychádzajúcej z kresťanského humanizmu, z funkcie mravného očistenia, prifarbeného ideou o nemeckom “nadčloveku”.
Iný kontrast uplatňuje May v rovine štylisticko-charakterizačnej utváraním dvoch opačných pólov postáv, pólu bohatierskeho, vážneho, niekedy až sentimentálno-patetického, a pólu komického.
Rozvrhnutie svetiel a tieňov, “vysokého” a “nízkeho” štýlu nie je v Mayovom diele podložené hlbokými psychologickými sondami a schopnosťou utvárať plnohodnotné charatkery.
Karl May svojou postavou Winnetoua vtlačil mnohým generáciám čitateľov obraz Indiána. Posmrtne inšpiroval jednu z najúspešnejších filmových sérií v dejinách nemeckého filmu. V miliónových nákladoch vychádzajúce romány sa považujú hlavne za naivno-zábavnú mládežnícku a v pokročilejšom veku s nostalgickým dojatím konzumovanú literatúru.
Karl May sa narodil do chudobnej rodiny. Aby sa jeho blízki nasýtili, chodil ako chlapec prosiť o zemiakové šupky do neďalekého hostinca. Po niekoľkých, skôr zábavných kriminálnych deliktoch a čase strávenom vo väzení sa vrhol na literatúru. Slávu mu vyniesla séria románov pre mládež, ktoré právom patria ku klenotom dobrodružnej literatúry.
Syn Lovca medveďov, Duch Llana Estacada, Poklad v Striebornom jazere, Petrolejový princ alebo Čierny mustang s hlavnými postavami Winnetouom, Old Shatterhandom, Samom Hawkensom, Hobble Frankom, Tetkou Drollovou, Old Surehandom, Old Firehandom a mnohými ďalšími sú dodnes ozdobou každej knižnice. Nesmrteľnosť mu však priniesol románový cyklus o náčelníkovi Apačov Winnetou.
Návrat červeného džentlmena
Trojzväzkový román Winnetou v pôvodnom vydaní vyšiel s podtitulom Červený gentleman. Na divoký západ prichádza nemecký zememerač, z ktorého sa stáva neohrozený zálesák Old Shatterhand a stretáva sa s budúcim náčelníkom Apačov Winnetouom.
Monumentálna próza je plná neobyčajných zápletiek a smeruje až k tragickej smrti najslávnejšieho z literárnych Indiánov. K spomienke na túto svoju milovanú postavu sa Karl May vrátil vo svojom poslednom románe.
Tridsať rokov po smrti veľkého náčelníka Apačov sa jeho pokrvný brat naposledy vydáva na divoký západ, aby sa znovu stretol s dávnymi priateľmi i odvekými protivníkmi. Zálesák musí čeliť mnohým nástrahám, ktoré je schopný zdolať iba vďaka povestnej šikovnosti a odvahe.
Posledné veľké prozaické dielo začal May písať po dokončení svojho dvojzväzkového opusu magnum Ardistan a Džinistan. Súdnymi spormi aj novinárskymi útokmi vyčerpaný starnúci autor vytvoril výrazne zidealizovanú „správu“ o niekoľkotýždňovej ceste do Severnej Ameriky, ktorú podnikol v sprievode svojej druhej manželky Kláry na jeseň roku 1908. Naposledy vkĺzol do kože svojho presláveného literárneho ja.
Pre Karla Maya však návrat Old Shatterhanda na rozľahlé prérie nie je len opisom spomienkového stretnutia s dávnymi priateľmi i protivníkmi. Román je pre neho príležitosťou rozvinúť pred čitateľmi svoju životnú filozofiu, pripomenúť im staršie prózy a zároveň dať návod, ako ich nanovo čítať. Ponúka tak vlastnú interpretáciu svojho rozsiahleho diela.
Premeny románu
Helmut Schmiedt v biografii Karla Maya o autorovom poslednom diele píše: „May chcel zrejme románom Winnetou IV. dosiahnuť, aby sa od tejto chvíle aj jeho predchádzajúce opisy ,temných a krvavých končín’ Severnej Ameriky čítali z hľadiska postoja nakloneného mieru, ktorý už od začiatku storočia neustále propaguje. Preto je kolosálna socha, ktorá má Winnetoua pateticky oslavovať ako vojnového hrdinu, nevhodná a riešenie starých konfliktov sa musí skončiť prísľubom trvalého mieru.“
publikácia Winnetou 4. (Karl May) (zdroj: Wikipedia)
Winnetou IV. vznikal začiatkom jesene roku 1909. Už 6. októbra sa jeho prvá časť objavila v zábavnej prílohe Lueginsland 88. čísla Augsburger Postzeitung a posledná kapitola vyšla 27. apríla 1910 v čísle 38.
Autor odovzdal rukopis vydavateľovi F. E. Fehsenfeldovi, ktorý ho v máji zadal do kníhtlačiarne Kreis v Stuttgarte. May tam pravidelne dochádzal a kontroloval sadzbu, pretože mu mimoriadne záležalo na presnom prenesení textu do knižnej podoby.
Sedemnásť rokov po konci pôvodnej winnetouovskej trilógie tak v máji roku 1910 vyšlo vo Freiburgu zavŕšenie „dobrodružstiev Old Shatterhanda“ pod názvom Winnetou 4. ako posledný zväzok Zobraných cestopisov Karla Maya.
Kniha s podtitulom In hoc signo vinces?! (V tomto znamení zvíťazíš?!) mala 623 strán a na obálke je uhľokresba, ktorú vytvoril Mayov blízky priateľ Sascha Schneider.
Na zadnú stranu maľby spisovateľ vlastnoručne dopísal In hoc signo vinces?! a obraz visel na ľavej stene uvítacieho salóna Vily Shatterhand. Až pri neskoršom katalogizovaní prác nemeckého maliara dostala kresba názov Umierajúce ľudstvo.
Pod hákovým krížom
Rok po manželovej smrti zakladá v roku 1913 Klára Mayová spolu s vydavateľom F. E. Fehsenfeldom a právnikom E. A. Schmidom spoločnosť neskôr nazvanú Karl-May-Verlag. V roku 1914 tu Winnetou IV. vychádza ako XXXIII. zväzok novej edície Zobrané diela Karla Maya pod zmeneným názvom Winnetouovi dedičia opäť s obálkou podľa výtvarného návrhu Saschu Schneidera.
Keď sa Fehsenfeld v roku 1921 zo spoločného podnikania stiahol, rozhodol sa E. A. Schmid pre rozsiahle úpravy Mayových textov, ktoré „budú čo najviac zbavené cudzích prvkov, rozvláčnosti a nepresností“.
Zmeny mali novej edícii zabezpečiť dlhodobo úspešný predaj kníh. Editori sa rozhodli zredukovať neprehľadné množstvo vedľajších postáv. Old Shatterhandovi na divokom západe mal pomáhať čo najmenší počet zálesákov. Mnohé postavy úplne vypadli alebo boli nahradené známejšími menami. Do upravenej verzie Winnetoua IV sa dostalo aj niekoľko spomienok na Sama Hawkensa či Tetku Drollovú.
Oveľa zásadnejšie však boli úpravy v národnosocialistickom duchu. Klára Mayová sa ako nadšená členka NSDAP spriatelila s Angelou Hammitzschovou, nevlastnou sestrou Adolfa Hitlera a 29. júla 1933 ju na audiencii u Winnifred Wagnerovej v Bayreuthe dokonca predstavili novému nemeckému kancelárovi. O tomto stretnutí neskôr napísala: „Môjho života sa dotkol posol Boží. Moje myšlienky sa vracali ku Karlovi Mayovi, ktorý akoby celý život pripravoval cestu tejto Hitlerovej dobe.“
E. A. Schmida preto poverila úlohou prepracovať manželove prózy, aby sa čo najviac priblížili myšlienkam národného socializmu. Podľa jej pokynov sa v románoch A mier na Zemi! a Winnetouovi dedičia mal kresťanský kríž „pretvoriť na slnko, ktoré sa výstupkami premení na slnečné koleso a trblietajúci kríž v ňom sa zmení na hákový kríž“.
To síce vydavateľ odmietol, ale silným ideologickým zásahom sa Mayove prózy nevyhli. Katolícky duchovný Franz Kandolf mal ich kresťanské vyznenie zúžiť na čisto katolícke a autor šestákových kriminálok Otto Eicke sa v národnosocialistickom duchu postaral o „vyčistenie“ od pacifistických pasáží a spisovateľovho multikultúrneho pohľadu na ľudskú spoločnosť. Zároveň sa mu do textov podarilo vložiť veľké množstvo antisemitských narážok.
Redaktor Eicke sa románu Winnetou IV venoval skutočne veľmi dôsledne. Zálesáka Maxa Pappermanna z neho vyškrtol aj pre jeho podozrivé a priveľmi židovsky znejúce meno.
Ilustrácia Nanebovstúpenie Winnetoua (Sascha Schneider) (zdroj: Wikipedia)
Návrat k textu
Koncom päťdesiatych rokov 20. storočia sa vedenie vydavateľstva Karl-May-Verlag rozhodlo vrátiť k pôvodným textom. V roku 1960 vychádza relatívne pôvodná verzia Winnetoua IV, naďalej však pod názvom Winnetouovi dedičia. Vydavateľstvo sa nevrátilo k prozaikom schválenému Fehsenfeldovmu vydaniu z roku 1910, ale v texte ponechalo pasáže o osudoch slávnych Old Shatterhandových priateľov. V tejto podobe vychádza dodnes s obálkou vytvorenou podľa obrazu českého maliara Zdeňka Buriana.
Karl May sa snažil čitateľom sprostredkovať ideály humanity a možnosť mierového riešenia ľudských konfliktov. Jeho pohľad bol silne náboženský, no nikdy nie striktne konfesionálny.
Karl May svojou postavou Winnetoua vtlačil mnohým generáciám čitateľov obraz Indiána.
21. júla v roku 1880 sa narodil Milan Rastislav Štefánik. 21. júla v roku 2020 si teda pripomíname 140. výročie narodenia človeka, ktorý má snáď v každom našom meste svoju ulicu, sochu či inštitúciu, ktorá nesie jeho meno. Zánik Rakúsko-Uhorska, vznik Československa a prvá svetová vojna boli veľmi dôležitými udalosťami a Milan Rastislav Štefánik bol ich účastníkom.
Ale kým sa stal slávnym hrdinom, aj on mal svoju mladosť, sny a študentské roky. Viete napríklad, čo vyštudoval M. R. Štefánik? Astronómiu. A presne o tomto období jeho strastiplného života bude aj hra Jozefa Repka Oči plné hviezd.
Winnetou a miešanka Apanači (22.8.)
Poriadne strastiplný čas zažijú aj Old Shatterhand (Michal Dočolomanský), Winnetou (Dušan Jamrich), Hobble Frank (Karol Machata), Sidling Bob (Slávo Záhradník) a ich priatelia, keď sa budú snažiť vypátrať zlých supov, teda banditov, ktorí sa potulujú po púšti Llano Estacado. V tomto dobrodružstve im pomáha tajomný duch. Práve po ňom nazval Karl May svoj slávny román - Duch Llana Estacada. Rozhlasovú hru podľa tohto príbehu pre rozhlas napísal Ladislav Hyža.