Detva, okresné mesto na Slovensku, leží v údolí Detvianskeho potoka, na južnom okraji Poľany. Mesto bolo založené na pokyn majiteľa panstva Vígľaša - Ladislava Csákyho. Najčastejšími aktivitami obyvateľov bola ťažba a spracovanie dreva, roľníctvo a chov oviec, vďaka ktorému sa Detva preslávila výrobou bryndze a ovčieho syra.
V Detve sa nachádza viacero významných kultúrnych a historických pamiatok. Medzi ne patrí aj rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, ktorý je dominantou mesta.
Okrem Kostola sv. Františka z Assisi, ktorý bol postavený v rokoch 1803 až 1806, patria medzi chránené kultúrne pamiatky aj Socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1768 a Pôvodný tehlový dom. K historicky najstarším architektonickým dielam v Detve patrí Bývalý Obecný dom postavený v roku 1908. Pozdĺž ciest mesta a jeho okolia sa nachádzajú bohato maľované Drevené kríže.
Ranokresťanská cirkevná architektúra: Bazilika
História a vývoj
Detva vznikla v roku 1638, nepatrí teda medzi historicky staré sídla. Až do 17. storočia boli na dnešnom území Detvy husté lesy, hospodársky využívané len na majeroch, ktoré patrili panstvu na neďalekom hrade Vígľaš. Valasi z viacerých kútov Slovenska, predovšetkým východného a severného, sa spolu s obyvateľmi okolitých starších obcí panstva zaoberali klčovaním lesa, ťažbou a spracovaním dreva a chovom oviec. Položili základy dodnes trvajúceho lazníckeho osídlenia.
Pôvodný kataster Detvy bol oveľa väčší ako dnes. Niektoré vzdialenejšie laznícke sídla ako Detvianska Huta, Hriňová, Kriváň a Korytárky vznikajúce okolo obce, totiž v priebehu rokov rástli a prirodzeným spôsobom sa osamostatňovali. V roku 1811 sa Detva stala mestečkom s právom organizovať výročné trhy a jarmoky. Vtedy pravdepodobne dostala i erb, ktorého tri smreky symbolizujú lesné bohatstvo krajiny.
Hoci bol pôvodný Kostol sv. Františka pomerne veľký, už koncom 18. storočia početným veriacim nestačil. Preto ho zbúrali a na jeho mieste v rokoch 1803 - 1806 postavili nový, väčší, dodnes zachovaný kostol v klasicistickom štýle.
Rímskokatolícky kostol Sv. neplatí. Príčinou boli časté požiare. Horela fara a strecha kostola, 1. najničivejší 14. zničili skoro všetko. Súbežných radoch a najmä rýchlo. Sa začala používať tvrdá krytina. Pôvodná architektúra aj pôdorys obce. Nová štvrť Novejsa (dnes Nová ves). Kuchyňa. ktorá spájala dom s oproti postavenou sýpkou. Šindľom. Vychádzajúceho slnka. Komora i maštale (osobitne pre kravy, kone a ovce). Chlievami. Spoločnou strechou aj komoru a maštaľ. Pazuchu) bývala samostatne stodola a ovčiareň. Proti domu bola šopa a maštaľ pre kone. Hnojisko a záhradka boli uprostred dvora. Orientované do dvora a na čelnú stranu. Lúk. Šindľové strechy. Dokonca len 40 domov z 848.
Bol postavený v rokoch 1803 až 1805 a dnes patrí medzi chránené kultúrne pamiatky. Kostol je známy pre svoje neskorobarokové oltárne maľby a bohato zdobený interiér.
Bol postavený v rokoch 1803 až 1805 a dnes patrí medzi chránené kultúrne pamiatky. Kostol je známy pre svoje neskorobarokové oltárne maľby a bohato zdobený interiér.
Rímskokatolícky kostol Sv. viacero bytových jednotiek. ("spolníkov"). architektúry niekdajšej Detvy. Rímskokatolícky kostol Sv. ktorú nadstavali. Roku 1806 a stojí dodnes. Kríža. Emporou. Empora obieha aj loď na troch stranách. Fasádu. 19. st., rovnako ako kazateľnica s reliéfmi v parapete. Štefan Moyses. Neskorobarokové, interiér bohato zdobený.
Na jeho južnej strane sa nachádza pamätná tabuľa K. A.
Na južnej strane kostola sv. Františka sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého - pochádza z roku 1768.
Významné osobnosti
Významné osobnosti cirkevného i kultúrneho života Detvy: Karol A. Medvecký, Anton Prokop, Ján Štrbáň, Jozef Búda, Štefan Vlk, Imrich Ďurica, Jozef Závodský.
Súčasnosť
Farnosť aj kostol v Detve sú od svojho vzniku zasvätené sv. Františkovi Assiskému. Sakrálne objekty nachádzajúce sa vo farnosti, pastoračné a liturgické úlohy členov detvianskej farnosti.
Vlastní 40 000 knižničných jednotiek. Výpožičné hodiny v centrálnej požičovni na Partizánskej ul. je Vígľašský zámok. Okolití stavebníci rodinných domov.
Štatistiky farnosti
Prehľad štatistických údajov týkajúcich sa detvianskej farnosti. Sčítanie obyvateľstva v Detve, počty krstov, sobášov, pohrebov, birmovancov, prvoprijímajúcich vo farnosti, od roku 2000 po súčasnosť.
Naši kňazi
- Karol Vozár - farár. Pochádza z Novej Bane. Kňazskú vysviacku prijal 18. júna 2000. Vo Farnosti Detva pôsobí od roku 2025. Aktuálne je členom diecéznej kňazskej rady.
- Adam Murko - farský vikár (kaplán). Novokňaz Adam pochádza z farnosti Sebedražie pri Prievidzi. Kňazskú vysviacku prijal 24. júna 2023. Detva je jeho prvým kňazským pôsobiskom.
- Pavol Prieboj - výpomocný duchovný. Rodák z dolnooravskej obce Chlebnice. Z rúk biskupa Baláža prijal kňazskú vysviacku 21. júna 2003. Pred príchodom do Detvy v apríli 2019 bol farárom v Bzenici a v Mošovciach.
tags: #rimskokatolicky #kostol #detva