Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, je národná kultúrna pamiatka, ktorá právom patrí medzi turisticky veľmi atraktívne miesta. Objekt Červeného kláštora sa nachádza v rovnomennej obci v Pieninskom národnom parku na severovýchode Slovenska v tesnej blízkosti poľských hraníc.
Menšou nevýhodou je trochu horšia dostupnosť tohto historického skvostu. Červený kláštor je vhodný na návštevu pre všetky kategórie turistov. Ak by vám práve nevoňala história, zaiste sa vám bude páčiť okolitá príroda, prípadne veľmi obľúbené splavovanie rieky Dunajec, alebo dobré možnosti na cyklistiku.
Starobylá obec leží v centre Pieninského národného parku pri ústí Lipníka do Dunajca a je sídlom Riaditeľstva Pieninského národného parku. Nachádza sa tu komplex kláštorných budov zo 14. storočia. Sídli v nich múzeum s etnografickou, historickou a farmaceutickou expozíciou.
V Červenom Kláštore sa nachádza prístav pltníkov, odkiaľ začína splavovanie Dunajca na slovenskej strane. Ide o jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole. Múzeum Červený Kláštor vás očarí svojou atmosférou, bohatou históriou a krásnym prostredím Pieninského národného parku.
V článku sa dozviete:
- Ako vznikol názov Červený kláštor?
- Aký najvýznamnejší exponát nájdete v kláštornom múzeu?
- Prečo bol kláštor trestom za vraždu?
- Ktorá mníšska rehoľa vybudovala kláštor?
- Ktorí dvaja mnísi preslávili kláštor?
- Ako vznikla povesť o lietajúcom Cypriánovi?
História a Vznik Kláštora
Založenie kláštora pustovníckej rehole kartuziánov potvrdila Spišská kapitula v roku 1319. V roku 1320 dal na jeho postavenie súhlas Karol I. Róbert z Anjou. Červený Kláštor sa oficiálne nazýval Lechnický kláštor, pretože vznikol v katastrálnom území Lechnica. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov.
Kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Mnísi - pustovníci žili v klauzúre, t. j. v uzavretej časti kláštora (z lat. clausus, t. j. uzavretý). Obývali samostatné domčeky - cely, pri ktorých boli záhradky.
Vznik kláštora sa podľa starej povesti viaže na násilnú smrť prepošta križovníkov v Chmeľove. Zabil ho istý magister Kokoš, význačný člen rodiny Brezovických. Za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba dva - prvý na Skale útočiska nad Letanovcami a druhý v údolí sv.
Pôsobenie Reholí a Život v Kláštore
Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch reholí - kartuziánov (v rokoch 1320 - 1567) a kamaldulov (v rokoch 1711 - 1782). Obe spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam. Podľa pôvodných kartuziánskych predpisov malo žiť v každom kláštore štrnásť mníchov a šestnásť bratov-laikov. V Červenom kláštore bolo desať pustovní.
Život v kláštore dosiahol maximálny rozkvet na prelome 14. a 15. storočia. Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia husitské vojská. Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor upadal. Objekt dostal svetských majiteľov, napr.
Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi - kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora Camaldoli pri Arezze v Toskánsku. Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“.
Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu - baroka. Na miestach starších pustovní si postavili svoje domčeky na južnej a východnej strane od kostola. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Okrem toho mnísi sa sústredili na prestavbu hospodárskych budov. V roku 1747 opravili i kostol, najmonumentálnejšiu stavbu celého kláštorného komplexu.
Jeho exteriér ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér doznal obnovy v duchu baroka. Steny i gotické klenby ozdobili maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov.
Málokto tuší, že Červený kláštor patril v rámci nášho územia k významnému centru vzdelanosti. Veľmi významnú kultúrnu hodnotu predstavuje predovšetkým preklad Svätého Písma tzv. Kamaldulská biblia, ktorej autorstvo sa pripisuje pátrovi Romualdovi Hadbavnému. Známejším je Cypriánov herbár, ktorého autorom je fráter Cyprián.
| Osobnosť | Činnosť | Prínos |
|---|---|---|
| Romuald Hadbavný | Páter, archivár, duchovný správca | Preklad Písma svätého do západoslovenského jazyka |
| Fráter Cyprián | Všestranne nadaný vedec, lekár, botanik, alchymista | Cypriánov Herbár, liečiteľstvo |
Do rozvoja kláštora nepriaznivo zasiahlo nariadenie cisára Jozefa II. z roku 1782 o zrušení niektorých reholí, medzi nimi i kamaldulov. Až v roku 1820 František I. Habsburský daroval lechnický kláštor i s jeho majetkami gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Napriek tomu kláštor kvôli nedostatku prostriedkov na jeho obnovu naďalej upadal. Dielo skazy zavŕšil zničujúci požiar v roku 1907.
Architektúra a Interiér
Hlavnými stavbami sú gotický jednoloďový Kostol svätého Antona Pustovníka (jeho stavbu začali po r. 1360) s bočnými kaplnkami, kláštorná budova s krížovou chodbou (pristavaná po r. 1400 k severnej strane kostola), tzv. hodinová veža a hospodárske budovy. Okolo týchto stavieb obiehalo opevnenie, ktorého múr mal aj cimburie.
Jedným z historicky i umelecko-architektonicky najcennejších interiérov kláštornej budovy je refektár. Miestnosť zaklenutá dvoma poľami sieťovej klenby z druhej polovice 15. storočia je nádherným príkladom neskorogotickej architektúry. Rebrá s terakotových tvaroviek umožňujú dokonale vyniknúť jej krásnej geometrii. Miestnosť zaujme i svojou vzácnou nástennou výzdobou.
Ústrednou stavbou je gotický kostol so zachovanými architektonickými detailmi. K najcennejším objektom patrí kapitulná sieň so stredovekými nástennými maľbami a neskorogotickou klenbou. V kostole sa zachoval hlavný oltár z roku 1745 so sochami Panny Márie, sv. Antona pustovníka , Benedikta, Štefana a Ladislava.
Súčasnosť a Turizmus
Až zásluhou nadšencov z Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Prešove sa podarilo po roku 1918 opraviť niektoré časti areálu. Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956. I keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, dostal napokon po oprave v júni roku 1966 kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície Východoslovenského múzea v Košiciach, reštaurácie a ubytovne.
Budova kláštora bola využívaná aj ako škola v prírode v správe organizácie Školy v prírode hlavného mesta SSR Bratislavy (spravovala aj dnešnú chatu J.A.Komenského v Račkovej Doline). Jej dlhoročný riaditeľ Ladislav Schimpl sa zaslúžil aj o rozvoj areálu, kde pribudol napr. tenisový kurt. V rokoch 1999 - 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. V roku 2007 bola ukončená 1. etapa náročných reštaurátorských prác v Kostole sv.
Muzeálna expozícia približuje históriu a kláštorný život spomínaných rádov a vzácne umelecko-historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného Spiša. V objektoch Červeného kláštora je múzeum, v ktorom sa dá bližšie oboznámiť so zaujímavým životom kartuziánskych a kamaldulských mníchov, ktorý kláštor obývali.
Červený Kláštor je východiskovým bodom pre množstvo turistických trás do Pienin. Nenáročná prechádzka pre rodiny s deťmi a seniorov vedie popri Dunajci. Nasledujte červenú turistickú značku. V Červenom Kláštore sa napojíte na červenú turistickú značku popri Dunajci až po ústie Lesnického potoka. Odtiaľ modrou turistickou značkou do osady Lesnica, kde sa napojíte na zelenú trasu. Tá vás prevedie okolo Haligovských skál do obce Haligovce.
Cesta k Červenému kláštoru je tak trochu road trip. Dostať sa sem môžete autom, alebo autobusom. Podstatne bližšie to majú Východniari. Prístupy do obce Červený Kláštor vedú cez Spišskú Starú Ves, alebo cez Starú Ľubovňu. Parkovať je možné na parkovisku neďaleko kláštora.
Keď už sa sem vyberiete, vyplatí sa pobudnúť tu aspoň zopár dní a ubytovať sa. V letnej sezóne sme mali možnosť zažiť tu veľmi hodnotné sprevádzanie. Okrem vysvetlenia histórie kláštora sme mali možnosť prezrieť si i obydlia mníchov a sympaticky zrekonštruované záhradky s liečivými bylinkami. Celkovo pôsobí areál kláštora veľmi príjemne, dominuje mu zatrávnené priestranstvo, kde boli kedysi údajne pochovávaní mnísi. Podobne je to i s celkovou situáciou tohto objektu v krásnej prírode pod výraznými skalnými stenami Troch Korún.
Okrem toho si v pri vstupe do kláštora môžete posedieť v historicky ladenom pohostinstve, kde čapujú veľmi dobré pivo, vyrobené podľa tradičnej kláštornej receptúry.