Liptovský Ján, malebná obec v srdci Liptova, je bránou do 17 km dlhej Jánskej doliny pod Ďumbierom. Okrem prírodných krás, jaskýň, fauny a flóry, termálnych vôd a minerálnych prameňov, tu zanechali svoje stopy aj naši predkovia v podobe kaštieľov.

Zakladateľmi a majiteľmi obce boli už od 13. storočia šľachtici Szentiványiovci, známi banskí podnikatelia, ktorí sa zúčastňovali aj na politickom živote Liptovskej župy. Tieto skutočnosti podmienili výstavbu rodovej obce, v ktorej sa zachovali viaceré kaštiele v rôznych slohoch. V 16. a 17. storočí sa do týchto končín sťahovali šľachtici z oblastí ohrozených Turkami a z tohto obdobia sa dodnes zachovalo 16 kaštieľov.
Mimochodom, aj starosta Juraj Filo vyrastal v kaštieli, lenže tomu sa v Liptovskom Jáne nečuduje nikto. Sentivániovci svoje sídla začali vo veľkom predávať po prvej svetovej vojne, postupne sa z nich teda stávali byty. Len jeden kaštieľ sa ocitol v rukách obce. Teraz ten najkrajší.
Liptovský Ján je magickou obcou, ktorá sa tiahne Jánskou dolinou a pokračuje do Liptovskej kotliny pod Nízkymi Tatrami. To, čo ju robí výnimočnou, je krásna prírodná scenéria, viacero termálnych prameňov, ale najmä európsky unikát ‒ na území Liptovského Jána sa zachovalo šestnásť kúrií a kaštieľov, ktoré patrili rôznym zemianskym rodom. Rod Sentivániovcov (Svätojánskych), podľa ktorých je obec pomenovaná, vlastnil v obci viaceré kúrie a vybudoval aj v svojej dobe známe kúpele. Gróf Jozef Sentiváni po objavení výdatnejšieho termálneho prameňa upravil a adaptoval svoje kaštiele na kúpeľné objekty. Od roka 1919 boli kúpele vyhľadávaným miestom na liečenie viacerých chorôb.
Architektonické dominanty Liptovského Jána
Medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky v Liptovskom Jáne patria:
Renesančný kaštieľ (Némešovsko-Barnovský)
Renesančný kaštieľ zvaný Némešovsko-Barnovský z roku 1588 bol niekoľkokrát prestavaný a rozšírený. Pôvodne obdĺžniková stavba si zachovala priestranný vstupný vestibul, preklenutý bohatou štukovou klenbou s pôsobivo zdobenými renesančnými portálmi. Bohaté interiéry prízemnej stavby s kamenným portálom kontrastujú s jednoduchou secesnou úpravou fasád.
Ďalšie kaštiele a kúrie
Po krátkom časovom odstupe vznikol jednoposchodový kaštieľ, ktorý má ojedinele riešené vnútorné usporiadanie miestností. Priestranný vestibul, krytý trámovým stropom, s kozubom a samostatným vchodom do pivnice, je spojený dvojramenným schodišťom s vestibulom v prvom poschodí. Sú tu zachované rôzne vysoké podlažia s prístupom do klenutých miestností medziposchodia, ako aj miestnosti s renesančným klenbami so štukovou výzdobou a pôvodné kované dvere na povalu. Nachádzajú sa tu tiež domy, ktoré si pod neskoršími prestavbami zachovali pôvodné renesančné jadro. Iná, pôvodne renesančná budova bola neskôr klasicisticky upravená, prefasádovaná a využitá na ubytovanie hostí - boli tu v minulosti kúpele.
Medzi ďalšie významné kaštiele patria:
- Kaštieľ, ktorý slúžil ako casino nesie označenie č. 169.
- Kaštieľ Bernard a nesie označenie budovy č. 24.
- Kultúrny dom bol tiež pôvodne kaštieľom.
- Kaštiel Marcovský č.
- Némešovo-Barnovský kaštieľ č.
- Šándorovský kaštieľ č.
- Kaštieľ Pištovských a Ľubovských nesie označenie č.
- Rutkajovských kaštieľ, číslo 72 je renesančnou stavbou zo 17. storočia s barokovou nadstavbou.
- Kaštieľ Tomášovských č. zas postavili koncom 16. upravovaný.
- Penzión UNA, č. rekreačné zariadenie.
- Kaštieľ Pálovských č.
- kaštieľu, zničenému v roku 1929, alebo kúria č. kúria z polovice 19. štíte, či na inom mieste.
Niektoré kaštiele sú dnes hotelmi a rekreačnými zariadeniami. Niektoré kaštiele sú dnes hotelmi a rekreačnými zariadeniami. Budovanesie súpisné číslo 132.
Kostoly a iné pamiatky
Na návrší nad obcou sa nachádza zbarokizovaný kostol, ktorý zaujme na prvý pohľad. Zachovali sa v ňom ukážky gotického a renesančného vnútorného zariadenia napr. krídlový oltár Ukrižovania, ktorý vznikol asi začiatkom 16. stor., v strede s obrazom Veľkej kalvárie, v pozadí s náznakom krajiny. Na krídlach sú obrazy štyroch evanjelistov na zlatom neutrálnom pozadí. Kostol, ktorý je architektonickou dominantou Liptovského Jána, bol pomenovaný podľa sv. Jána Krstiteľa a pochádza z čias okolo roku 1380, v druhej tretine 17. storočia bol opevnený, v 17. a v 18. storočí zbarokizovaný, v roku 1808 bola pristavená veža a zo zvonice prestavaná budova knižnice. 250-ročný barokový oltár Nehybný a krásny orgán, ktorého hlas sa tu prihováral niekoľkým generáciám ľudí, má vyše 250 rokov.
Ďalšou dominantou obce je evanjelický kostol, prestavaný po požiari v roku 1907 v pseudogotickom slohu.

Kaštieľ Hrnkovcov: Oživenie histórie
Oživotvorenie kaštieľa sv. Jána, zvaného Kasíno, v Liptovskom Jáne zaznamenali prednedávnom takmer všetky médiá. Dnes má kaštieľ meno aj po svojom záchrancovi PhDr. Antonovi Hrnkovi, ktorý ho oživil na pamiatku svojich najdrahších, tragicky zosnulých ‒ manželku Blanku, dcéru Michaelu a syna Martina, ktorí zahynuli pri leteckom nešťastí v Addis Abebe. Kaštieľ dostal meno kaštieľ Hrnkovcov.
Slovenský historik, politik, patriot a znalec dejín PhDr. Anton Hrnko vstúpil na územie, ktoré je jedným z najkrajších kútov našej vlasti ‒ do obce Liptovský Ján. Zastal na mieste, ktoré omýva riečka Štiavnica a kde iba hrubé rozpadnuté múry dali tušiť, že sú to pozostatky kedysi slávneho kaštieľa sv. Jána. Anton Hrnko túto ruinu kúpil a premenil smutné miesto na živý, krásny objekt, ktorý bude slúžiť verejným i súkromným cieľom.
Rekonštrukcia kaštieľa po kúpe v roku 2021 prebiehala v rokoch 2023 ‒ 2025 a bolo to naozaj nevídané oživotvorenie, lebo v takomto stave, v akom sa dnes kaštieľ nachádza, si ho nikto nepamätá, ani keby sme našli storočných jánskych kmeťov. Dnes má kaštieľ jasné poslanie. Sály s klenbami na prízemí sú plánované ako výstavné priestory pre rôzne druhy umenia. Už počas slávnostného oživotvorenia kaštieľa bola v týchto priestoroch inštalovaná prvá výstava: Obrazy svätých Cyrila a Metoda na ilustráciách, ikonách a poštových známkach, ktoré pochádzajú zo zbierok Štátneho múzea dejín náboženstva v Petrohrade.
Na prízemí budovy sa zachovali stopy po štrbinových strieľňach, čo dokazuje, že kaštieľ bol v minulosti pripravený na obranu proti vonkajšiemu nebezpečenstvu. Na poschodí sa nachádza najväčšia sála so zreštaurovaným trámovým dreveným stropom a s masívnym renesančným krbom. V tejto impozantnej sále sa budú v budúcnosti konať slávnostné zasadnutia a rôzne kultúrne podujatia. Vedľa veľkej sály je aj menšia sála. Zvonku dostal kaštieľ tiež krásnu, stáročiami stratenú galériu, z ktorej môžeme obdivovať torzo nápisov, ktoré objavili reštaurátori.
Slávnostné otvorenie kaštieľa ‒ alebo ako ho na pozvánke nazval sám majiteľ oživotvorenie kaštieľa ‒ sa konalo v krásny slnečný septembrový deň. Hostia za zvukov fujary pána Suchého a ľudovej hudby vchádzali na nádvorie, kde ich chlebom a soľou vítala Danielka Suchá. Nový majiteľ kaštieľa sa ujal slova, privítal hostí a slávnostné podujatie pokračovalo vysvätením kaštieľa. Krátky obrad spojený s modlitbou za zomretých vykonal Mons. Pri tejto príležitosti bola odhalená pamätná tabuľa na pamiatku tragického úmrtia manželky, syna a dcéry Antona Hrnka.
Na slávnosti oživotvorenia kaštieľa v Liptovskom Jáne sa zúčastnili starosta obce Roman Vajs, poslanec a primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč, prof. Emília Hrabovec s manželom, prof. Martin Homza a mnohé osobnosti spoločenského a kultúrneho života, priatelia a známi. Potom plukovník jazdectva v slávnostnej historickej uniforme (Tomáš Achs) vytiahol na stožiar slovenskú vlajku a ozvali sa tóny slovenskej hymny, ktorú spievali aj prítomní. Po slávnostnom požehnaní Mons. Viliama Judáka sa mohla začať prehliadka kaštieľa. Bolo sa na čo pozerať, bolo na čom si popásť oči.
| Názov kaštieľa | Súpisné číslo | Poznámka |
|---|---|---|
| Kaštieľ Casino | 169 | Renesančný objekt zo 17. storočia, prestavaný v 19. a 20. storočí |
| Kaštieľ Bernard | 24 | |
| Kultúrny dom | Neuvedené | Pôvodne kaštieľ zo 17. storočia, prestavaný v 19. storočí |
| Marcovský kaštieľ | Neuvedené | |
| Némešovo-Barnovský kaštieľ | Neuvedené | Renesančný kaštieľ z roku 1588 |
| Šándorovský kaštieľ | Neuvedené | Postavený v 17. storočí, upravený v roku 1830 |
| Kaštieľ Pištovských a Ľubovských | Neuvedené | Renesančná stavba zo 17. storočia, prestavaná pre bývanie |
| Rutkajovský kaštieľ | 72 | Renesančná stavba zo 17. storočia s barokovou nadstavbou |
| Kaštieľ Tomášovských | Neuvedené | Postavený koncom 16. storočia, viackrát upravovaný |
| Penzión UNA | Neuvedené | Rekreačné zariadenie |
| Kaštieľ Pálovských | Neuvedené |
Svätojánsky raj
Začalo sa to pred 750 rokmi, keď osadu pomenovanú podľa Kostola Jána Krstiteľa začal spravovať Bohumírov syn Bodó. Ako píše pán Ondáš, bol prvý z rodu už vtedy ovládajúceho dve tretiny Liptova, ktorý si začal písať „Bodó z Liptovského Jána“. Rodine sa nesmierne darilo, zarábala na ťažbe dreva a drahých kovov a na prelome 14. a 15. storočia bola dedina plná ich potomkov. Nuž a patrilo sa, aby každá zemianska rodina vybudovala svoje sídlo, kúriu či kaštieľ. „Ku každej kúrii patrili rozsiahle pozemky, ovocné sady a zeleninové záhrady, o ktoré sa starala panská čeľaď, želiari,“ dodáva Ján Ondáš. No a pretože v 16. storočí boli Sentivániovci asi najbohatšia rodina v Liptove, mohli si dovoliť pekné bývanie.
Inými slovami, kaštieľ na kaštieli, sad pri sade, len dedina akosi chýbala. „To je asi tiež rarita, ale Liptovský Ján nikdy nemal ani svoj vlastný kroj. Traduje sa, že miestni nosili čierne súkenné odevy, lebo chovali čierne ovce. A želiari, ktorých si vodili, aby mal pre nich kto pracovať, postupne vytvorili dnešnú Starojánsku ulicu,“ rozpráva starosta Juraj Filo.
Slávni rodáci
V Liptovskom Jáne spomínajú na svojich slávnych rodákov. Historik Hlavienka hovorí, že najväčším z nich bol Martin Szentiványi jezuita, vzdelanec, profesor a rektor Trnavskej univerzity, ktorý ovládal sedem jazykov.
Druhý Martin Szentiványi bol zasa županom Liptovskej veľžupy, najväčšej župy v Uhorsku. Slávni rodáci sú aj básnici Bárna Szentiványi a Ján Čaják.
Málokto už dnes vie, že ďalší zo Szentiványovcov, Jozef, založil na Štrbskom Plese prvé klimatické kúpele v Uhorsku. Jozef rozšíril pôvodnú horáreň o kúpele a izby. Klimatické kúpele navštívili napríklad srbský kráľ Milan, bulharský kráľ Ferdinand, korunný princ József aj staviteľ Suezského prieplavu Ferdinand Lesseps.
Liptovský Ján dnes
Kaštiele vytvárajú v obci nenapodobiteľnú atmosféru, ale zisk z nich nemajú. Väčšina patrí súkromníkom, obci len jeden. Z kaštieľa Szentiványi Eugen sa stal kultúrny dom a kino. Dnes je zničený, obec ho ide zrekonštruovať za približne 900-tisíc eur. Väčšinu prostriedkov získali z Európskej únie.
Štátu patria tri kaštiele, szentiványovskogemerský, szentiványovský a nemešovsko-barnovský. Do bývalých kúpeľov umiestnil štát špeciálnu internátnu školu pre deti s mentálnym postihnutím a nemešovský patrí Hydrometeorologickému ústavu.
Pri takmer všetkých sú tabuľky s informáciami pre turistov.
Liptovský Ján a jeho obyvatelia žijú z turistického ruchu. Obec, ktorá má vyše tri a pol tisíca lôžok, navštívi ročne takmer milión ľudí. Aj vďaka tomu má Liptovský Ján len približne trojpercentnú nezamestnanosť.
Neuveriteľná rekonštrukcia stredovekého tudorovského kaštieľa za 5 miliónov libier | Naša história
Aj ducha majú! Poďme sa prejsť po obci. Vyberme sa k minerálnemu prameňu, ktorému tu nikto nepovie inak než Kaďa. Prejdete pár metrov od infocentra a ste pri Pálovskom kaštieli. Referentka Zuzana Mlynčeková je stručná - je v súkromných rukách, zreštaurovali ho pred dvoma či troma rokmi. Postavili ho v 17. storočí, má dve osemhranné vežičky, ktoré zvyšujú odolnosť múrov, a mohlo sa z nich strieľať aj z malých kanónov. Čo by kameňom dohodil - Kazimírovský z polovice 19. storočia postavený na základoch zo 16. storočia. Tu v roku 1902 odohralo svoje prvé predstavenie ochotnícke divadlo. Začínate mať tých kaštieľov dosť? Ešte sme len začali!