Chrám svätých Sedmopočetníkov: História a význam

Pomenovaním svätí sedmopočetníci či svätí slovanskí sedmopočetníci (sedempočetníci) sa označujú svätí Cyril a Metod a ich piati najvýznamnejší učeníci a spolupracovníci - svätí Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva.

Ikona svätých Sedmopočetníkov

Svätí Cyril a Metod

Svätý Cyril (pri krste nazvaný Konštantín) - narodil sa roku 827 v Solúne v rodine zámožného cisárskeho úradníka Leva. Keď mal sedem rokov, rozhodol sa svoj život zasvätiť Bohu - symbolicky si vybral Múdrosť (Sofiu) podobne ako kedysi kráľ Šalamún. Získal v tej dobe najlepšie možné vzdelanie na univerzite v Konštantínopole a potom chvíľu pôsobil ako bibliotekár pri Chráme Svätej Múdrosti (Agia Sofia). Odmietal všetky lukratívne ponuky svojho okolia, vzdal sa sľubnej kariéry a ušiel do monastiera.

Po veľkom prehováraní prijal miesto učiteľa na univerzite a neskôr ako teológ a diplomat sa zúčastnil cisárskych diplomatických misií k Saracénom a k Chazarom. Po misiách odišiel do monastiera k svojmu bratovi Metodovi na Olymp. Počas misie k Chazarom, kde ako teológ a diplomat obhajoval postavenie kresťanov, sa mu podarilo nájsť pri Chersone na Kryme ostatky sv. mučeníka Klimenta, rímskeho pápeža. V roku 862 bol poverený vedením cisárskej cirkevnej a diplomatickej misie na Veľkú Moravu.

Ešte pred odchodom z Konštantínopola zostavil pre Slovanov nové písmo (hlaholiku) a začal prekladať Bibliu a bohoslužobné texty do staroslovienčiny, ktorá bola patriarchom a synodou schválená ako bohoslužobný jazyk. Na našom území viedol misiu, ktorej hlavným cieľom bolo vychovávať duchovenstvo spomedzi miestneho slovanského obyvateľstva. Postupne spolu so svojimi učeníkmi dokončil preklad liturgie a časoslova a tiež niektorých teologických a právnických kníh. Koncom roku 867 sa po krátkej zastávke v Panónii u kniežaťa Koceľa dostal do Ríma. Tu napokon aj odovzdal svoju dušu Pánovi 14. februára 869, keď 50 dní predtým prijal (veľkú) schimu, teda mníšske sľuby a prijal mníšske meno Cyril. Pochovaný bol v bazilike sv. Klimenta a tam sú jeho ostatky podnes.

Svätý Metod - narodil sa okolo r. 815 v Solúne, bol starším bratom sv. Konštantína-Cyrila. Po štúdiách bol vďaka svojim schopnostiam poslaný ako archont (správca) do oblasti severného Grécka, ktorá bola osídlená prevažne slovanským obyvateľstvom. Svätý Metod odmietol post arcibiskupa, ktorý mu ponúkali, a len po veľkom prehováraní prijal funkciu igumena v monastieri Polychron. Spolu s bratom Cyrilom sa zúčastnil na misii k Chazarom (a asi aj k Saracénom) a napokon aj na jeho poslednej misii na naše územie. Obdivuhodná bola jeho pokora, s ktorou sa podriaďoval svojmu mladšiemu bratovi. Po jeho smrti sa stal hlavou byzantsko-slovanskej misie.

Pri svojom pôsobení medzi našimi predkami si musel vytrpieť aj dva a polročné franské väzenie, z ktorého bol vyslobodený až na zásah rímskeho pápeža Hadriána II. Ten ho predtým vysvätil a ustanovil za arcibiskupa pre Veľkú Moravu. Metod s učeníkmi dokončil preklad Svätého písma a ďalších kníh. Údaj o počte učeníkov pri jeho smrti potvrdzuje, že jeho pôsobenie bolo naozaj úspešné. Zosnul v Pánovi 6.

Svätí Cyril a Metod

Učeníci svätých Cyrila a Metoda

Svätý Gorazd - narodil sa okolo r. 830, pochádzal z okolia Nitry zo vznešeného rodu, čo dosvedčuje Život Metoda. Už pred príchodom byzantsko-slovanskej misie získal vzdelanie v niektorej franskej kláštornej škole, čomu nasvedčuje aj to, že bol „učený v latinských knihách“, teda poznal latinský obrad (čo ostatní učeníci asi nepoznali). Sv. Metod ho tesne pred svojou smrťou ustanovil za svojho nástupcu na arcibiskupskom stolci. Túto pozíciu zastával len niekoľko mesiacov, až do svojho uväznenia vichingovcami a praktickej likvidácie byzantsko-slovanskej misie.

Po vyhnaní učeníkov z nášho územia už neexistuje žiadna zmienka o Gorazdovi, až v neskorých prameňoch, ktorých spoľahlivosť je dosť otázna. Často sa tvrdí, že Gorazd mohol ostať na Veľkej Morave, ale musel sa utiahnuť do úzadia. Gorazd bol najvplyvnejším a teda aj najnebezpečnejším z Metodových učeníkov, a preto sa ho potrebovali zbaviť. Podľa niektorých neskorých prameňoch odišiel sv. Gorazd do okolia Beratu (dnešné Albánsko), kde aj zomrel. Z postavenia, ktoré medzi učeníkmi zaujímal, vidno, že to bol veľmi schopný, šikovný a vzdelaný muž. Bol prvým medzi cyrilo-metodskými učeníkmi (čo do postavenia). Nezachoval sa nám žiaden samostatný život sv. Gorazda; najviac správ o ňom sa nám zachovalo v Živote Klimenta od sv. Teofylakta Ochridského.

Svätý Kliment - narodil sa asi medzi rokmi 830 a 840, pochádzal pravdepodobne zo slovanského obyvateľstva zvereného Metodovi na začiatku jeho štátnickej kariéry (v rokoch 840-850). V prameňoch sa spomína, že nasledoval Metoda „od mlada a raných rokov“ a že poznal jeho život „ako nikto iný“. Krátky život Klimenta Ochridského ho považuje za Slovana z Balkánskeho poloostrova. Na kňaza bol vysvätený asi v Ríme v r. 868-869. V roku 886 sa po väznení a vyhnaní z nášho územia dostal do Plisky (Bulharsko), neskôr bol ustanovený za biskupa a učiteľa do juhozápadnej časti vtedajšieho Bulharska. Tu založil učilište a monastier na brehu Ochridského jazera.

Intenzívne sa venoval prekladaniu aj originálnej tvorbe bohoslužobných a katechetických textov. Bol najplodnejším spisovateľom zo skupiny sedmopočetníkov, dnes poznáme vyše 50 pôvodných Klimentových diel, ktorých autorstvo je nespochybniteľné, a ďalších vyše 50, kde sa o jeho autorstve diskutuje. V r. 893 bol vysvätený a ustanovený za arcibiskupa pre celú oblasť vtedajšieho juhozápadného Bulharska. Zomrel r. 916, ako posledný zo sedmopočetníkov. Pochovaný bol 27. júla (teda v deň, keď slávime sviatok sv. sedmopočetníkov a sv. Pantelejmona) v Ochride v chráme sv.

Svätý Naum - pochádzal pravdepodobne zo slovanských obyvateľov Rímskej (Byzantskej) ríše, ktorí žili pri hraniciach s Bulharskom. Bol vznešeného pôvodu a pochádzal z bohatej rodiny. Jeho narodenie sa datuje okolo roku 830 (až do 840). Pravdepodobne ešte pred príchodom na naše územie sa stal mníchom. Spolu s Klimentom tvorili dobre zohratú dvojicu asi ešte pred veľkomoravskou misiou až do Naumovej smrti. Bol jedným z (troch) učeníkov, ktorí prijali kňazskú vysviacku v Ríme v r. 868. Po väznení a vyhnaní z nášho územia (február-marec 886) odišiel do Plisky a r. 893 do juhozápadnej časti vtedajšieho Bulharska, kde pomáhal Klimentovi pri učiteľskej činnosti. Je autorom Kánona sv. apoštolovi Andrejovi.

Okolo r. 900 sa utiahol do monastiera sv. Michala archanjela a beztelesných mocností, ktorý sám postavil na brehu Ochridského jazera. Žil hlbokým duchovným a asketickým životom a stal sa významným vodcom mníšskeho života medzi južnými Slovanmi. Zomrel 23. decembra 910, jeho hrob je podnes v monastieri, ktorý sám postavil a ktorý je dnes známy skôr pod menom Svätý Naum. Existuje mnoho svedectiev o zázračných uzdraveniach, ktoré sa pri jeho hrobe alebo na jeho príhovor udiali. Preto je prepodobný Naum titulovaný ako divotvorca. Na toto miesto podnes prúdia zástupy pútnikov.

Monastier sv. Nauma pri Ochridskom jazere

Svätý Angelár - nevieme, kedy sa sv. Angelár narodil, ani odkiaľ pochádzal a či bol rodom Grék alebo Slovan. Nemáme ani správy, či sa k solúnskym bratom pridal ešte v Grécku alebo až na Veľkej Morave. V r. 886 bol uväznený a po vyhnaní sa spolu s Klimentom a Naumom cez Belehrad dostal do Bulharska, kde žil na dvore veľmoža Časlava. Jeho smrť sa datuje na koniec roka 886 alebo na začiatok roka 887. Ostatky svätého Angelára sa podľa tradície nachádzajú v Berate spolu s ostatkami sv.

Svätý Sáva - pramene nám o živote sv. Sávu nedávajú prakticky žiadne údaje. Viacerí bádatelia sa domnievajú, že Sáva bol tým kňazom (alebo diakonom), ktorého si cisár a pariarcha Fótios ponechali pri Metodovej návšteve v Konštantínopole (okolo 882). Jeho meno nasvedčuje, že bol mníchom, a to už na začiatku cyrilo-metodskej misie. Nevieme kedy a kde zomrel, ani kde je pochovaný. D. Kostič sa na základe rekonštrukcie akrostichu domnieval, že Sáva bol autorom Služby sv. Cyrilovi.

Úcta k svätým Sedmopočetníkom

Najstarším prameňom, kde sa spomínajú sv. Cyril a Metod spolu s päticou najvýznamnejších učeníkov, je Život Klimenta Ochridského od arcibiskupa Theofylakta. Rozprava o preklade Svätého písma (z 15. storočia) hovorí, že rozvoj kresťanstva, písomníctva, kultúry a vzdelanosti na našom území je spojený so siedmimi svätcami, „Bohom poslanými mužmi, vyznávačmi a apoštolom rovnými Cyrilom, Metodom, Klimentom, Naumom, Gorazdom, Angelárom, Vavrincom; siedmi počtom, podľa Božieho zámeru…“ Namiesto sv. Sávu je tu uvedený Vavrinec (Lavrentij/Laurentios), čo niektorých bádateľov viedlo k hypotéze, že Vavrinec a Sáva sú jedna a tá istá osoba (Sáva by bolo Vavrincovo mníšske meno). Otázka ostáva otvorená, ale faktom je, že väčšina prameňov uvádza sv. Sávu (všetky pramene, kde sa výslovne hovorí o sedmopočetníkoch, uvádzajú len sv.

Najstarším prameňom, v ktorom máme doložené slovo sedmopočetníci (po grécky ἑπτάριθμοι), je grécka Služba sv. sedmopočetníkom vytlačená okolo r. 1700 až 1720 pravdepodobne v Benátkach. Najstaršie spoločné zobrazenie sedmopočetníkov máme z roku 1612 z tzv. Slimničkého monastiera na brehu Prespanského jazera (Macedónsko), najstaršie vyobrazenie s nápisom ἑπτάριθμοι (sedmopočetníci) sa nachádza v Ardenici (Albánsko) a je z roku 1744.

Vznik úcty svätých sedmopočetníkov sa viaže s Ochridským arcibiskupstvom - autokefálnym arcibiskupstvom, ktoré ašpirovalo na patriarchát. V snahe posilniť nezávislosť Ochridského arcibiskupstva a celého regiónu sa oživovala úcta miestnych slovanských svätcov. Niektorí bádatelia datujú vznik úctu skupiny sedmopočetníkov do stredoveku (11.-13. storočie), iní jej vznik vidia až na prelome 17.-18.

Ochrid (dnes v juhozápadnom Macedónsku) leží na brehu Ochridského jazera. Na konci 9. storočia sa stal popri Pliske a Preslave jedným z hlavných centier slovanského písomníctva a kultúry na Balkáne. Významným centrom kultúry a obchodu bol už od antického obdobia, keďže cez mesto viedla dôležitá rímska cesta Via Egnatia. Moschopolis (dnes Voskopoja v juhovýchodnom Albánsku) bol významnou križovatkou obchodných ciest a ekonomickým centrom Ochridského arcibiskupstva. V meste bola najstaršia kníhtlačiareň na Balkáne a pomerne dlho aj jediná. Tu bola v r. 1742 vytlačená aj nová grécka Služba sv. sedmopočetníkom zostavená Gregoriom Moschopolským, ktorá rozhodujúcou mierou prispela k rozšíreniu úcty sv. sedmopočetníkov.

Berat (dnes Berati v strednom Albánsku) nosil kedysi slovanské meno Belograd či Beligrad. Bol jedným z obchodných a kultúrnych centier Balkánu už v antike. V miestnej katedrále je schránka, ktorá údajne obsahuje ostatky sv. Gorazda a Angelára. Podľa E. Golubinského bol v Berate aj monastier zasvätený sv. Gorazdovi, ktorý je spolu so sv. Angelárom patrónom a ochrancom mesta. Úcta týchto dvoch svätcov v okolí Beratu siaha minimálne do 14.

V našom kalendári slávime svätých sedmopočetníkov 27. júla (spolu so sv. veľkomučeníkom Pantelejmonom). Zaslúžili by si iste viac našej pozornosti a úcty, veď stáli pri zrode samostatnej cirkvi na našom území, pri zrode našej kultúry a vzdelanosti. Dlhé roky sa napriek úkladom a nepriazni namáhali pri odovzdávaní viery našim predkom a pri budovaní cirkvi medzi Slovanmi u nás i na Balkáne.

Prehľad významných udalostí v Gréckokatolíckej farnosti Trebišov:

tags: #chram #svatych #sedmopocetnikov