Na necelých 68 km2 žije asi 60 000 obyvateľov v Turčianskej kotline v Martine. Do roku 1950 niesol meno Turčiansky Svätý Martin. Nemecký názov je Turz-Sankt Martin, maďarský Turócszentmárton, latinský Sanctus Martinus, prípadne Martinopolis. Martin je administratívnym a hospodárskym strediskom Turca.
O Martine (či Turčiansky Svätý Martin, Turocz Zent Marón, Villa Sancti Martine) boli napísané desiatky kníh a stovky článkov. Dokonca viacero vedeckých konferencií sa venovalo vzniku jeho kultúrnych inštitúcií. Väčšina prác sa zaoberala obdobím od polovice 19. storočia po prvú štvrtinu 20., keď týchto 70 rokov znamenalo zlatý vek mesta - boli to roky, keď Martin nazývali „Mekkou Slovenska, alebo slovenským Betlehemom“.
Bol to zvláštny čas - malé, v podstate provinčné mestečko, vyletelo v toku času ako kométa a stalo sa hlavným mestom slovenského národa.
Sociálny podnik mesta Martin očistil centrum
Najstaršie osídlenie a vznik Martina
Najstaršie osídlenie turčianskej kotliny pochádza zo strednej doby kamennej - eneolitu (2600-2300 pred n.l.), keď sa na západnom úpätí Veľkej Fatry usadil ľud kultúry tzv. kanelovanej keramiky. Títo naši predkovia sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka ale aj lovom zveri. K najnovším nálezom patria kamenné sekeromlaty z Dražkoviec, Žabokriek, Turčianskych Teplíc. Charakteristickým znakom tohto obdobia bol kameň.
Súvislejšie osídľovanie Turca sa začalo v strednej dobe bronzovej (1500-1250 pred n.l). Človek tejto doby vyrábal pracovné nástroje a šperky z bronzu, obrábal pôdu, choval dobytok, vybudoval si opevnené hradiská. Príchod Slovanov na naše územie je v dejinách Turca významným medzníkom. Podľa výsledkov archeologického výskumu bola turčianska kotlina vo veľkomoravskom období najosídlenejšou kotlinou zo všetkých vysoko položených kotlín Slovenska.
V oblasti sídliska Jahodník bolo odkryté pohrebisko z mladšej doby bronzovej. Táto časť Martina bola samostatnou osadou, ktorej meno bolo Malá Bystrica a neskôr Jahodník. Písomná zmienka o nej z roku 1258. Osada Jordán existovala medzi Dražkovcami, Sklabiňou, Dolným Jasenom a Horným Kalníkom. Meno niesla zrejme podľa majiteľa - Jordána, možno podľa zásluh na križiackych výpravách.
Modly - leží na mieste súčasnej Mestskej športovej haly na Podháji. Názov zodpovedal miestu, kde sa vykonávali obety starým slovanským božstvám. Pochádza od staroslovanského slova, na miesto, kde sa chodili ľudia modliť a vykonávať obety. Pri tomto mieste vznikla niekedy v 11. - 12. storočí dedina Modly. O Priekope sú zmienky z nálezísk pravekých pohrebných miest. Na dnešnom Rendezove bolo odkryté pohrebisko. Staroslovanské opevnenia a vyvýšeniny boli na tomto mieste vybudované už v 8. storočí.
Prvé zmienky a stredoveký rozvoj
Prvá listinná zmienka o Martine sa nachádza až v donácií uhorského panovníka Ladislava IV. z roku 1284. Osada Martin ležala na kráľovskej pôde patriacej pod právomoc kráľovského kastelána sídliaceho na Sklabinskom hrade. Pre vznik a vývoj Martina v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha. Smerom na Liptov, Žilinu aj na Sklabinský hrad.
Prvá písomná správa, ktorá sa priamo dotýka Martina, je donácia Magistra Donča z 25. júla 1315 pre farnosť kostola sv. Martina, ktorý z vlastných majetkov daroval územie riadku. Výrazný rozvoj Martina ako spoločensko-hospodárskeho strediska dolného Turca spadá do prvej polovice 14. storočia, vďaka čomu mu boli udelené mestské výsady.
Od roku 1340 slobodné kráľovské mesto. Slobodne si spomedzi spoluobčanov voliť richtára. V rušnom 15. storočí okrem pobytu husitských vojsk Martin a celý Turiec sužovali prírodné katastrofy. V rokoch 1443 až 1445 a 1453 postihlo Martin a okolie zemetrasenie, v roku 1452 mor.
Kostol sv. Martina
Rímskokatolícky Kostol svätého Martina, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z druhej polovice 13. storočia. Stojí na mieste rotundy z prelomu 12. a 13. storočia.
Ku kostolu patria dve kaplnky, severná (Priekopská kaplnka) a južná (Jahodnícka kaplnka), z 15. storočia. V období 1544 až 1710 bol s prestávkami evanjelický. V interiéri sa nachádza množstvo gotických detailov, ako je krížová klenba, sedílie, ranogotický portál do sakristie a nástenné maľby vo svätyni.
Z renesančného obdobia sa dochovali sepulkrálne pamiatky, náhrobok Františka I. Révaia z roku 1533 a mortuárium Pavla Révaia z roku 1637. Z barokového obdobia sa dochoval súbor oltárov, bočné oltáre sv. Jakuba, Panny Márie, sv. Petra a Pavla z rokov 1739 - 1767. Kostol bol obnovený po požiari v roku 1882.
Martin ako centrum kultúry a národného obrodenia
Od 17. storočia do roku 1922 sa mesto stalo centrom Turčianskej župy. Koncom 19. storočia sa práve Martinskou deklaráciou pripojilo Slovensko k Česku a vznikla Československá republika.
V Martine sa konali generálne kongregácie turčianskej a oravskej šľachty. Úradoval tu podžupan a stoličný súd. Každý štvrtok bol na námestí trh.
Koncom 60 rokov a začiatkom 70 rokov 19 storočia sa vo väčšom rozsahu začínajú u nás zakladať peňažné ústavy. Medzi nimi vznikla roku 1868 aj v Martine Sporiteľňa ako a.s. . Druhým významným slovenským ústavom bola Tatra banka so vznikom MT Slovenského peňažníctva súvisí aj rozvoj priemyselného podnikania. Prvým z Väčších priemyselných podnikov v MT so slovenským kapitálom bol Tatra nábytok.
MT začal hrať významnú úlohu v dejinách slovenského národa najmä od memorandového zhromaždenia. Zhromaždenie sa konalo 6 a 7 júla 1861. Priamym výsledkom mem. Zhromaždenia v MT a najväčším úspechom slovenského národného hnutia v prvej polovici 60 rokov 19 storočia bolo založenie Matice slovenskej a vznik troch slovenských gymnázií.
Z iniciatívy nestora slovenského múzejníctva Andreja Kmeťa bola roku 1893 založená muzeálna spoločnosť, povýšila MT na centrum slovenského múzejníctva. V roku 1919 vzniklo štátne reformné reálne gymnázium, v roku 1944 vzniklo slovenské komorné divadlo.
Martin v 20. storočí a súčasnosť
Po skončení vojny bolo v Martine 12 závodov. Základný kameň závodov ťažkého strojárstva bol položený v máji 1948. A už od októbra 1949 začalo pracovať stredisko na výrobu oceľových konštrukcií a žeriavov. Po vojne vznikli v Mt pekárne a cukrárne, vystavala sa tepláreň, biotika, stavebné závody.
So závodmi začali rásť nové sídliska, kultúrne i športové zariadenia. Vybudovali sa nové štvrte - Podháj, Sever, Ľadoveň, Košúty a Záturčie. Rozšírila sa sieť kultúrnych stánkov - múzeum A. Kmeťa, Martina Benku, Múzeum slovenskej dediny v jahodníckych hájoch a na národnom cintoríne v MT je pochovaných niekoľko desiatok významných národných a kultúrnych činiteľov Slovenska. Od roku 1962 tu pôsobí pracovisko lekárskej fakulty univerzity Komenského, dnes už samostatná Jesseniova lekárska fakulta.
Revolučný zvrat roku 1989 priniesol v našom živote veľa pozitívnych zmien, umožňujúcich rozvinutie všetkých stránok spoločenského, kultúrneho a hospodárskeho života ľudí a mies, ale Martinu pripravil aj ťažkú skúšku. Rozhodnutie o riešení konverzie začiatkom 90. rokov v strojárskom priemysle a rozpad východných trhov vyvolali rozhodujúcou mierou aj ekonomické problémy priemyslu a nárast nezamestnanosti v MT a okolí.
Napriek ťažkej situácií magistrát mesta začal prvú etapu rekonštrukcie historického jadra Martina, rekonštruoval sa mestský park P. O. Hviezdoslava. Vznikli nové firmy v oblasti strojárstva, spracovania dreva, stavebníctva a služieb. Obrodil sa náboženský život veriacich. Obnovila sa i cirkevná škola. Mesto je v rámci nového územno-administratívného členenia SR od júla 1996 sídlom okresu Martin v rámci Žilinského kraja.
V roku 1869 tu žilo 2235 obyvateľov. K 31. decembru 1999 žilo v MT 60 361 obyvateľov. MT je sídlom mnohých organizácií štátnej správy, kultúrnych, spoločenských ustanovizní a bánk. Po roku 1989 bola dobudovaná Hoechst-biotika v Martine, vybudovala sa a sprevádzkovala časť továrne na ECCO na výrobu luxusnej obuvi, Závod Auto Martin v rámci komplexu Volkswagen na výrobu prevodoviek.
Osobnosti Martina
Medzi významné osobnosti spojené s Martinom patria maliari Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, herec Ľuboš Kostelný, Oľga Borodáčová, Zuzana Kronerová, Hana Meličková. Z hokejistov sú to Róbert Švehla, Radovan Somík, Zdeno Cíger, Peter Smrek, Oto Haščák, Peter Bartoš. Mesto je tiež spojené so spisovateľom Jankom Jesenským, Oľgou Feldekovou, vedcom Andrejom Kmeťom, motocyklistom Jaroslavom Katriňákom a atlétkou Janou Klocovou.
| Oblasť | Osobnosti |
|---|---|
| Maliarstvo | Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka |
| Herectvo | Ľuboš Kostelný, Oľga Borodáčová, Zuzana Kronerová, Hana Meličková |
| Hokej | Róbert Švehla, Radovan Somík, Zdeno Cíger, Peter Smrek, Oto Haščák, Peter Bartoš |
| Literatúra | Janko Jesenský, Oľga Feldeková |
| Veda | Andrej Kmeť |
| Šport | Jaroslav Katriňák (motocyklista), Jana Klocová (atletika) |
tags: #roll #turciansky #svaty #martin