S nami Boh: Výzva na pokánie pre všetky národy

Oslavujeme narodenie Mesiáša, Ježiša Krista, živého Boha, ktorý žije s Otcom a Svätým Duchom od večnosti v Najsvätejšej Trojici. On v plnosti času vzal na seba ľudské telo a prišiel medzi svoj ľud ako náš Vykupiteľ a Spasiteľ. Prišiel na túto zem, aby ľudskému pokoleniu prejavil hojné vykúpenie a milosť.

Najprv nás poučil o svojom nebeskom Otcovi, o jeho láske k ľuďom, potom založil Cirkev, ustanovil sviatosti, priniesol vykupiteľskú obetu na kríži, vstal z mŕtvych a zoslal celej Cirkvi Svätého Ducha. Aká má byť naša vďačnosť? Oslavujeme lásku a milosrdenstvo nášho Boha, ktorý nás nenechal ako siroty, ale sklonil sa k nám, aby sa nám daroval ako najväčší dar. Tak sa naše srdcia stávajú živými jasľami, živým betlehemom.

Vianoce nás robia lepšími a ľudskejšími. V čase Vianoc si všímame predovšetkým dobré skutky, ktoré konajú ľudia, a lásku, ktorú okolo seba rozdávajú. Tieto Vianoce a vôbec celé obdobie sú však poznačené pandémiou koronavírusu, ktorá v plnej miere ukazuje, aké sú charaktery ľudí. Na jednej strane mám stále v očiach obraz Svätého Otca Františka, ktorý kráča prázdnym Svätopeterským námestím, modlí sa pri kríži a držiac v ruke Krista v Eucharistii žehná celému svetu a prosí za ľudstvo, na druhej strane však vnímam aj množstvo hnevu, nepokoja, závisti či nenávisti, ktoré naplnili nielen sociálne siete, ale, čo je horšie, aj srdcia ľudí.

Skúsme preto využiť vianočný čas a obráťme sa so svojimi slabosťami na novonarodeného Krista. Zmeňme zmýšľanie a žime viac pozitívne a altruisticky. Vzájomne sa inšpirujme dobrom a láskou. Tak môžeme aj tento ťažký čas skúšky zmeniť. Prijmime Boží plán lásky s človekom. Boh nás stvoril preto, aby sme ho spoznávali, milovali ho a slúžili mu s ochotou a láskou.

Prvé Vianoce boli o hľadaní. Mudrci vytrhnutí zo všednosti života hľadajú na základe znamenia betlehemskej hviezdy Kráľa. Jozef a Mária vytrhnutí Augustovým rozkazom hľadajú miesto, kde by sa mohli v preplnenom Betleheme ubytovať, a v znamení či zasľúbení anjelovho posolstva priviesť na svet prvorodené dieťa. Betlehemskí pastieri oslovení nebeským posolstvom sa vydávajú na cestu hľadania so znamením, ktoré sa im stalo GPS súradnicou a ktorú evanjelista Lukáš definuje slovami: „A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.“ Všetkých vianočných ľudí teda spája slovo znamenie. V jednom prípade to bola hviezda, v druhom slovo zasľúbenia a v treťom malé dieťa.

V tomto roku pandémie opäť stojíme na prahu nového adventného času, ktorý sa môže stať novou cestou hľadania. Tomuto hľadaniu vždy predchádza Božie hľadanie - Božia cesta do nášho sveta rodiny, vnútra, cirkvi i stvorenstva. Boh vstupuje do sveta, aby hľadal, čo bolo zahynulo. V dnešnom nánose rôznych významov adventu a Vianoc potrebujeme aj my vstúpiť na cestu hľadania. Na túto cestu taktiež dostávame znamenie hviezdy v podobe prichádzajúceho adventu. Advent ako hviezda, ktorá nám dáva svetlo poznania pravej podstaty Vianoc.

Znamenie hviezdy spojilo mudrcov - ľudí rôznych charakterov, spoločenského postavenia, výzoru, do jedného spoločenstva hľadajúcich a stala sa im novou životnou orientáciou, ukázala nový smer života. Nech priestor univerzity rodín je miestom hľadania dôležitého životného poznania, ale aj hľadania dôležitých duchovných hodnôt, ktoré sú základom každej tolerantnej, empatickej, humánnej a otvorenej spoločnosti. Nech je priestorom, kde nájdete vnútorný pokoj, atmosféru prijatia, porozumenia aj nových životných výziev. Lebo dnes už nie betlehemskej hviezdy jas, ale svetlo Božej lásky v nás musí svetu a blížnym ukázať, že Kristus narodil sa v nás.

Počas Vianoc chcú byť celé rodiny pospolu a chcú cítiť blízkosť jeden druhého. Nech nás všetkých dobrotivý Boh upevní v túžbe po živote, ktorému nechýba zmysel a cieľ. Zamysleli sme sa niekedy nad tým, aký iný názov by bolo možné dať sviatku Christovho Narodenia - Vianociam? Ja by som ho nazval sviatkom detí.

Dospelý človek vyžaduje od náboženstva analýzu, očakáva vysvetlenie, chce, aby všetko bolo náučné a seriózne. Christos však povedal: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského Kráľovstva“ (Mt 18, 3). Čo to znamená? Čo dospelým zvyčajne chýba alebo je v nich potlačené, zakryté hrubou vrstvou ich „dospelosti“? Nie je to v prvom rade deťom vlastná schopnosť obdivovať, tešiť sa, dôverovať, odovzdávať sa, milovať a veriť celou svojou bytosťou? Schopnosť brať vážne to, čo dospelý človek už nie je schopný. S rovnakou dôverou ako dieťa k svojmu rodičovi by sme sa mali v tomto predvianočnom a zároveň prednovoročnom období obrátiť k Bohu s modlitbou: Pane, príchod Tvojho Syna na svet sa pre nás ľudí stal novým začiatkom. Daj, aby sa i nadchádzajúci rok stal pre nás všetkých „novým začiatkom“.

Nedávno sme boli svedkami explózie antisemitizmu, ktorá viedla k prenasledovaniu a vyhladeniu miliónov Židov. Napriek katastrofe, ktorá zastihla tak prenasledovaných, ako aj prenasledovateľov a ktorá odhalila rozsah židovského problému vo všetkej jeho alarmujúcej závažnosti a naliehavosti, antisemitizmus vôbec nestratil na sile. Kresťanské cirkvi skutočne vždy potvrdzovali nekresťanskú povahu antisemitizmu, ako aj všetkých foriem rasovej nenávisti. Nebolo by to možné, keby všetci kresťania boli verní učeniu Ježiša Krista o Božom milosrdenstve a láske k svojmu blížnemu. Lenže táto vernosť by sa mala týkať aj jasnozrivej ochoty vyhnúť sa akémukoľvek predstavovaniu a chápaniu kresťanského posolstva, ktoré by v akejkoľvek podobe podporovalo antisemitizmus. Žiaľ, musíme uznať, že táto bdelá ochota často chýba. Preto sa obraciame na cirkvi, aby sme pritiahli ich pozornosť k tejto alarmujúcej situácii.

Ako sa vyhnúť antisemitizmu?

1. Pamätajte, že cez Starú a Novú zmluvu/Starý a Nový zákon k nám všetkým hovorí jediný Boh.
2. Pamätajte, že Ježiš sa narodil zo židovskej matky z Dávidovho potomstva a z ľudu Izraela a že jeho večná láska a odpustenie objíma jeho vlastný ľud aj celý svet.
3. Pamätajte, že prví učeníci, apoštoli a prví mučeníci boli Židia.
4. Pamätajte,že základné prikázanie kresťanstva - milovať Boha a svojho blížneho - hlásané už v Starom zákone a potvrdené Ježišom zaväzuje tak kresťanov, ako aj židov vo všetkých medziľudských vzťahoch bez jedinej výnimky.
5. Vyhnite sa deformovaniu alebo skresľovaniu biblického či pobiblického judaizmu s cieľom vyzdvihovať kresťanstvo.
6. Vyhnite sa používaniu slova „židia“ výhradne v zmysle Ježišových nepriateľov a slov „nepriatelia Ježiša“ na označenie celého židovského národa.
7. Vyhnite sa takému predstavovaniu Pašií, ktorým uvalíte opovrhnutie za zabitie Ježiša na všetkých Židov, alebo jedine na Židov.
8. Naše spoločné úsilie je inšpirované duchom slov sv. Pavla v Liste Rimanom: „[Židia] sú milovaní kvôli otcom.

V NAŠEJ DOBE, keď sa ľudstvo čoraz väčšmi zjednocuje a vzťahy medzi jednotlivými národmi sa stávajú zo dňa na deň užšími, Cirkev pozornejšie skúma svoj postoj k nekresťanským náboženstvám. Veď všetky národy tvoria jedno spoločenstvo a majú jeden pôvod, lebo Boh stanovil, aby celé ľudstvo obývalo povrch zeme a majú aj jeden konečný cieľ - Boha, ktorého prozreteľnosť, svedectvo dobroty a plán spásy sa rozprestierajú na všetkých, až kým vyvolení nebudú zhromaždení vo svätom meste, osvetľovanom Božou slávou, v svetle ktorého budú kráčať národy. Lebo Kristova Cirkev uznáva, že začiatky jej viery a vyvolenia sú už u patriarchov, u Mojžiša a prorokov, v súlade s tajomným Božím plánom spásy.

Cirkev vyznáva, že všetci veriaci v Krista sú deťmi Abraháma podľa viery, že sú zahrnutí v povolaní tohto patriarchu a že spása Cirkvi sa tajomným spôsobom ako v predobraze naznačuje v exode vyvoleného ľudu z krajiny otroctva. Preto Cirkev nemôže zabudnúť, že prijala zjavenie Starého zákona prostredníctvom ľudu, s ktorým sa Boh vo svojom nevýslovnom milosrdenstve rozhodol uzavrieť dávnu zmluvu, a že sa živí z koreňov dobrej olivy, do ktorej boli vštepené ratolesti planej olivy, t. j. pohania. Lebo Cirkev verí, že Kristus, náš pokoj, zmieril skrze svoj kríž židov s pohanmi a že v sebe z oboch utvoril jedno. Okrem toho Cirkev má vždy na zreteli slová apoštola Pavla o jeho rodákoch: „Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia. Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus“, syn Panny Márie.

Sväté písmo svedčí, že Jeruzalem nespoznal deň svojho navštívenia a Židia z veľkej časti neprijali evanjelium, ba viacerí sa aj postavili proti jeho šíreniu. A predsa podľa apoštola Židia sú Bohu, ktorého dary a povolanie sú neodvolateľné, ešte stále veľmi milí kvôli otcom. Spolu s prorokmi a tým istým apoštolom Cirkev očakáva deň, ktorý je známy jedine Bohu, keď budú všetky národy vzývať Pána jedným hlasom a slúžiť mu spojenými silami.

Napriek tomu, že židovské vrchnosti a ich prívrženci nástojili na Kristovej smrti, nemožno ani všetkým Židom, ktorí vtedy žili, ani dnešným Židom bez rozdielu pripisovať to, čo sa spáchalo pri Kristovom umučení. A hoci Cirkev je novým Božím ľudom, predsa neslobodno židov predstavovať ani ako Bohom zavrhnutých, ani ako prekliatych, akoby to vyplývalo zo Svätého písma. Preto nech všetci dbajú o to, aby pri vyučovaní katechizmu a pri hlásaní Božieho slova neučili nič, čo sa nezhoduje s pravdou evanjelia a s Kristovým duchom. Ako Cirkev vždy tvrdila a tvrdí - Kristus podstúpil svoje umučenie a smrť dobrovoľne, a to za hriechy všetkých ľudí a z nesmiernej lásky, aby všetci boli spasení.

Cirkev zavrhuje akúkoľvek diskrimináciu alebo prenasledovanie pre rasový pôvod, farbu pleti, spoločenské postavenie či náboženskú príslušnosť, pretože sa to protiví Kristovmu duchu. Z toho dôvodu posvätný cirkevný snem, ktorý kráča v šľapajach svätých apoštolov Petra a Pavla, vrúcne prosí veriacich v Krista: „Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné“, aby mali pokoj so všetkými ľuďmi, nakoľko je to možné a závislé od nich, a tak boli naozaj deťmi Otca, ktorý je na nebesiach.

Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate, vydaná 28. októbra 1965, znamená dôležitý medzník v dejinách židovsko-kresťanských vzťahov. Aj keď sa kresťanstvo zrodilo z judaizmu a prevzalo z neho niektoré podstatné prvky svojho náboženstva a bohoslužby, priepasť medzi oboma sa čoraz viac prehlbovala, a to až do tej miery, že kresťania a židia sa navzájom temer nepoznajú. Po dvetisíc rokoch, príliš často poznačených vzájomnou ľahostajnosťou a mnohými konfrontáciami, poskytuje deklarácia Nostra aetate príležitosť na otvorenie či pokračovanie dialógu smerujúceho k lepšiemu vzájomnému pochopeniu.

Za posledných deväť rokov sa v rôznych krajinách uskutočnili v tomto smere mnohé kroky. V dôsledku toho dnes možno ľahšie určiť, za akých podmienok sa dajú vytvoriť a rozvinúť nové vzťahy medzi židmi a kresťanmi. Opätovným odvolávaním sa na tento dokument znova pripomíname, že duchovné putá a historické vzťahy, ktoré spájajú Cirkev s judaizmom, odsudzujú všetky formy antisemitizmu a diskriminácie ako protirečiace duchu kresťanstva, hoci na ich odsúdenie stačí už samotná dôstojnosť ľudskej osoby. Navyše nás tieto putá a vzťahy povinne zaväzujú k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a k obnoveniu vzájomnej úcty. S náležitou úctou voči týmto principiálnym úvahám navrhujeme niekoľko prvých praktických aplikácií v rôznych podstatných oblastiach života Cirkvi, aby sa medzi katolíkmi a ich židovskými bratmi zaviedli či rozvinuli zdravé vzťahy.

Dialóg predpokladá, že každá strana chce poznať tú druhú a chce svoje poznanie druhého rozšíriť a prehĺbiť. Predstavuje tiež privilegovaný prostriedok na lepšie vzájomné poznanie a - najmä v prípade dialógu medzi židmi a kresťanmi - hlbšie prebádanie bohatstva svojej vlastnej tradície. Cirkev, z moci svojho božského poslania a zo svojej vlastnej povahy, musí ohlasovať svetu Ježiša Krista. Ak nemá svedectvo katolíkov o Ježišovi Kristovi židov urážať, musia sa snažiť žiť a šíriť svoju kresťanskú vieru tak, že v súlade s učením Druhého vatikánskeho koncilu budú zároveň prísne rešpektovať náboženskú slobodu. Povzbudzujeme kompetentné osoby, aby nielen viedli medzi sebou priateľské rozhovory, ale sa aj stretávali a spoločne študovali rôzne problémy súvisiace so základným zmýšľaním judaizmu a kresťanstva.

Je tiež veľmi dôležité, aby bola pritom zaručená úcta, ale aj veľká otvorenosť ducha a nedôvera voči vlastným predsudkom, čo sú nevyhnutné predpoklady na to, aby sa predišlo - aj neúmyselnému - zraneniu zúčastnených. Vždy, ak je to možné a vzájomne prijateľné, treba podporovať spoločné stretnutia pred Bohom v modlitbe a tichej meditácii, lebo vtedy sa najskôr môže zrodiť pokora a otvorenosť srdca i mysle, ktoré sú nevyhnutnými podmienkami na hlbšie poznanie seba samých aj tých druhých. Osobitne to treba robiť v súvislosti s takými závažnými problémami, ako je boj za mier a spravodlivosť.

Treba mať na pamäti jestvujúce súvislosti medzi kresťanskou a židovskou liturgiou. Myšlienka spoločenstva života v službe Bohu a ľuďom z lásky k Bohu - ako sa uskutočňuje v liturgii - je charakteristická práve tak pre židovskú, ako aj pre kresťanskú liturgiu. Treba sa usilovať lepšie pochopiť všetko, čo si v Starom zákone zachováva svoju trvalú hodnotu, keďže on nebol zrušený neskoršími výkladmi Nového zákona, ktoré skôr ukazujú plný zmysel Starého zákona, a tak sa oba Zákony navzájom osvetľujú a vysvetľujú.

Pri komentovaní biblických textov treba poukázať na kontinuitu našej viery s vierou Starého zákona v línii prisľúbení a bez zmenšovania hodnoty originálnych prvkov kresťanstva. Veríme, že tieto prisľúbenia sa naplnili v prvom Kristovom príchode. Pokiaľ ide o liturgické čítania, treba dbať o to, aby sa v homíliách, ktoré sú na nich založené, správne vykladali state, kde sa zdanlivo ukazuje v nepriaznivom svetle židovský národ ako taký. Komisie, ktorým bola zverená úloha prekladať liturgické texty, nech venujú zvláštnu pozornosť spôsobu, akým vyjadria tie slovné spojenia a state, ktoré môžu nedostatočne poučení kresťania v dôsledku predsudkov zle pochopiť. Samozrejme, nikto nemôže meniť text Biblie, ide však o to, že pri verzii určenej na liturgické účely by malo ísť v prvom rade o jasné vyjadrenie zmyslu textu, pričom treba brať do úvahy biblické výskumy.

I keď ešte ostáva urobiť veľký kus práce, za posledné roky sa vďaka cirkevnému učeniu, štúdiu a výskumu odborníkov, ako aj vďaka začatému dialógu dosiahlo lepšie pochopenie judaizmu i jeho vzťahu ku kresťanstvu. Ten istý Boh, „ktorý inšpiroval knihy obidvoch zákonov a je ich pôvodcom“, hovorí aj v starej, aj v novej zmluve. Judaizmus bol v časoch Krista a apoštolov mnohorakou skutočnosťou, keďže zahŕňal mnoho prúdov, duchovných, náboženských, spoločenských i kultúrnych hodnôt. Starý zákon a na ňom založená židovská tradícia sa nesmie stavať proti Novému zákonu takým spôsobom, akoby ten prvý ustanovoval náboženstvo založené len na spravodlivosti, strachu a právnom formalizme, bez dovolávania sa lásky k Bohu a blížnemu. Ježiš sa narodil zo židovského ľudu, tak ako jeho apoštoli a mnohí z jeho prvých učeníkov. Keď sa im zjavil ako Mesiáš a Boží Syn, nositeľ nového evanjeliového posolstva, predstavil ho ako naplnenie a zdokonalenie skoršieho Zjavenia. A hoci Kristovo učenie malo od základov nový charakter, predsa sa v mnohých prípadoch opieralo o učenie Starého zákona. Nový zákon je hlboko poznačený svojím vzťahom k Starému. Ako vyhlásil Druhý vatikánsky koncil, „Boh, ktorý inšpiroval knihy oboch zákonov a je ich pôvodcom, múdro zariadil, že v Starom zákone sa skrýva Nový a v Novom zákone sa odhaľuje Starý“.

Ohľadom Ježišovho odsúdenia a smrti koncil pripomenul, že „nemožno ani všetkým Židom, ktorí vtedy žili, ani dnešným Židom bez rozdielu pripisovať to, čo sa spáchalo pri Kristovom umučení“. Dejiny judaizmu neskončili zničením Jeruzalema, ale pokračujú v rozvíjaní náboženskej tradície, ktorá je stále bohatá na náboženské hodnoty, hoci sme presvedčení, že jej význam a zmysel bol hlboko poznačený príchodom Krista. Spolu s prorokmi a apoštolom Pavlom „Cirkev očakáva deň, ktorý je známy jedine Bohu, keď budú všetky národy vzývať Pána jedným hlasom a slúžiť mu spojenými silami“. Informovanosť ohľadom týchto otázok je dôležitá na všetkých úrovniach kresťanskej výchovy a vzdelávania: katechizmus a učebnice náboženstva, učebnice dejepisu, masmédiá (tlač, rozhlas, film, televízia).

Efektívne využitie týchto prostriedkov predpokladá dôkladnú formáciu vychovávateľov a učiteľov pôsobiacich vo vzdelávacích centrách, seminároch a na univerzitách. Odborníci sú pozvaní študovať problémy, týkajúce sa judaizmu a židovsko-kresťanských vzťahov, osobitne v oblasti exegézy, teológie, histórie a sociológie. K riešeniu týchto problémov majú prispieť aj vyššie katolícke výskumné inštitúty.

Prehľad vzťahov medzi judaizmom a kresťanstvom:

tags: #s #nami #boh #kajajte #sa #vsetky