Vyjadrenie „Boh je láska“ ukazuje najhlbším spôsobom, kto je Boh a aký je. Láska nie je len jeho vlastnosťou - on sám je láska. Boh je láska a všetko stvoril z lásky.
Michelangelo - Stvorenie Slnka a Mesiaca
Božia Láska v Stvorení
Keď pozorujeme prírodu, vidíme obdivuhodnú krásu, rozmanitosť a poriadok. Celý vesmír je dokonale stvorený až do najmenšieho detailu. Všetko je usporiadané a premyslené. Vrcholom Božieho stvoriteľského diela je človek. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.
Vyššie citované biblické miesta ukazujú, že Boh nám dáva dar života. Stará sa o nás, je voči nám milosrdný, ponúka nám vzťah, a tak s nami zdieľa svoju lásku. Všetko jeho konanie voči nám a celému stvoreniu je láska.
Božia láska je „stelesnená“ v Božej bytosti - vo vzťahu medzi Otcom, Synom a Duchom svätým. Tento vzťah je jedinečný a dokonalý a prejavuje sa v nezištnom vzájomnom dávaní. Boh chce pre nás to najlepšie a všetko stvoril tak, aby nás pritiahol k sebe - k svojej láske. Boh nám skrze svoju lásku dáva sám seba. Jeho odovzdanosť voči nám ukazuje, že zmyslom nášho života je poznávať Božiu lásku a opätovať ju. Preto nás stvoril.
Ľudia hľadajú lásku rozličnými spôsobmi. Byť milovaným, váženým, prijatým a cteným je pre väčšinu ľudí najvyšším cieľom v živote. Keď ľudia Boha nepoznajú, vedome či nevedome sa snažia nájsť svoju identitu a hodnotu v tom, čo robia a ako ich druhí prijímajú. Tí, u ktorých hľadajú prijatie, sa potom nespravodlivo dostávajú do pozície, ktorá v skutočnosti patrí len Bohu. Takýto spôsob „lásky“ je egoistický, berie ľuďom slobodu vo vzťahoch a môže viesť k napätiam a sklamaniam.
Jedine Boh môže dať človeku jeho pravú hodnotu a identitu, pretože len on je zdrojom lásky. Teda, našu túžbu byť dokonale milovaní môže naplniť iba Boh. Božia láska nestavia nikoho do centra pozornosti, ako to robia ľudia, keď sú na sebe závislí. Boh nás učí, že naplnenie nebudeme prežívať, keď nás druhí postavia do centra, ale keď sa nezištne dávame druhým. On sám je nám príkladom.
Božia láska nás robí schopnými milovať bez toho, aby sme niečo očakávali naspäť. Milovať môžeme nezávisle na tom, ako sa cítime. Láska je slobodná od sebeckých túžob, nehľadá uznanie od druhých ľudí a nevolí si jednoduchšiu cestu. Vo vzťahoch založených na Božej láske človek nepotrebuje hľadať žiadne prijatie, uznanie alebo naplnenie svojich túžob, pretože Boh mu dáva to, čo skutočne potrebuje. [Láska] neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.
Stvorenie a bytosť človeka sú veľkým svedectvom o Božej láske. Najväčším svedectvom jeho lásky však je, že k nám poslal svojho Syna. Boh k nám prišiel tak blízko, aby svojim životom a smrťou ukázal, ako veľmi nás miluje a že nás chce zachrániť. Boh nám dáva všetko, čo potrebujeme. Dáva nám veľa dobrých vecí, uschopňuje nás milovať a robiť dobro.
Biblia
Keď spoznáme Ježiša, tak nám skrze svoj život a smrť ukazuje, ako veľmi sme Boha odmietali kvôli našim hriechom. Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje.
Čo znamená milovať druhých ukázal Ježiš skrze celý svoj život i smrť. Vedel, že ľudia najviac potrebujú zmierenie s Bohom, a že im v tom často bráni hriech. Jeho láska preto zahŕňa aj to, že jasne odmietol pokrytectvo a viedol ľudí k posúdeniu ich života pred Bohom. Ježiš žil bez hriechu, a preto bol jeho život pre ľudí zrkadlom, skrze ktoré mohli vidieť, čo v nich je. Tí, ktorí ho prijali, mohli byť vedení k obráteniu a odpusteniu. Ježiš hovoril každému pravdu priamo a ukazoval, čo musia ľudia zmeniť. Kvôli tomu ho mnohí nenávideli a nakoniec ho zabili.
Keď ľudia lásku odmietajú, oddeľujú sa od Boha i od seba navzájom. V pravej, biblickej cirkvi každý žije láskou, ktorú dáva Boh. Jeden druhému slúži celým svojím životom a tiež si necháva slúžiť. To je láska, ktorá ľudí spája, nie človekom vytvorená hierarchia alebo organizácia. Ak láska kresťanov vychladne, prestane byť cirkev cirkvou.
Agape - Láska
Tí, ktorí Ježiša milujú, budú zdieľať svoje životy. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Individualizmus, sebectvo a konzumný život sú časté aj v náboženskom prostredí. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.
Láska ako Prikázanie
Láska je prikázanie. To nás povzbudzuje a dáva nám nádej, že dokonca aj dnes je možné nasledovať Ježiša a v láske žiť. Ježiš by nám neprikázal milovať, keby to nebolo možné. Sami zo seba by sme toho neboli schopní, ale s Jeho pomocou môžeme naplniť tento jediný pravý cieľ v živote. S ním môžeme nájsť tú jedinú lásku, ktorá nás môže naplniť. Práve kvôli tomu sme boli stvorení.
Z knihy Skutky apoštolov môžeme spoznať život prvých kresťanov. Milovali sa navzájom tak, že pre nich bolo úplne prirodzené zdieľať celý svoj život, vrátane svojho majetku. Naučili sa tejto láske od Ježiša a apoštolov. To je láska, ktorú musia kresťania voči sebe mať. Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce.
| Druh lásky | Popis | Príklad |
|---|---|---|
| Eros | Vášnivá láska, fyzická príťažlivosť. | Láska medzi mužom a ženou v manželstve. |
| Filia | Priateľská láska, vzájomný rešpekt a spoločné hodnoty. | Láska medzi priateľmi alebo bratmi a sestrami. |
| Pragma | Zohratá láska, ktorá dozrieva s časom, kompromisy a úsilie. | Dlhoročné manželstvo, kde obaja partneri pracujú na vzťahu. |
| Storge | Prirodzená láska, zakorenená medzi rodičmi a deťmi. | Láska a ochrana medzi Noachom a jeho manželkou. |
| Ludus | Flirtovanie, zvádzanie, hravá náklonnosť. | Humor a tanec vo vzťahu. |
| Mania | Obsedantná láska, žiarlivosť, majetníckosť (negatívny druh lásky). | Vzťah s nerovnováhou moci, kde jeden je agresor a druhý obeť. |
| Filautia | Zdravá sebaláska, uznanie vlastnej hodnoty a potrieb. | Starostlivosť o seba a vytváranie prostredia pre pohodu. |
| Agape | Najvyššia forma lásky, bezpodmienečná láska a obetavosť pre druhých. | Obetovanie života pre zlepšenie životov iných. |
Rôzne aspekty lásky
Eros a Agapé
Zanechanie slova eros spolu s novou víziou lásky, ktorá sa vyjadruje slovom agapé, nepochybne označuje niečo podstatné v novosti kresťanstva, a to práve v chápaní lásky. No je to skutočne tak? Je naozaj pravda, že kresťanstvo zničilo eros? Pozrime sa na predkresťanský svet. Gréci - iste spriaznení s inými kultúrami - videli v erose predovšetkým opojenie, potlačenie rozumu „božskou bláznivosťou“, ktorá človeka vytrháva z obmedzenosti jeho existencie a v tomto bytí, premoženom božskou mocou, mu dáva zakúšať najvyššiu blaženosť.
Proti takejto forme náboženstva, ktorá vystupuje ako veľmi silné pokušenie pre vieru v jediného Boha, sa Starý zákon postavil s najväčšou rozhodnosťou, bojujúc proti nej ako proti perverzii náboženskosti. Tým však vôbec neodmietol eros ako taký. Vyhlásil len vojnu ničivému prekrúteniu, pretože falošné zbožšťovanie erosu, ktoré tu nastáva, ho zbavuje dôstojnosti a odľudšťuje ho.
Z toho vidno, že eros potrebuje disciplínu a očistenie, aby nedával človeku len chvíľkovú potechu, ale istú predchuť vrcholu existencie, toho šťastia, po ktorom túžime celým svojím bytím. Človek sa stáva skutočne sám sebou, keď sa duša a telo stretnú v intímnej jednote. Keď sa toto zjednotenie dosiahne, poslanie erosu možno nazvať prekonaným.
Dnes sa nezriedka vyčíta kresťanstvu minulosti, že bolo neprajníkom toho, čo je telesné; a naozaj tendencie v tomto zmysle tu vždy boli. No spôsob, akým je dnes zvelebované telo, čoho sme svedkami, je plný klamu. Eros, degradovaný len na sex, sa stáva tovarom, obyčajnou vecou, ktorú možno kúpiť a predať, ba čo viac, sám človek sa stáva tovarom. Naopak svoje telo a pohlavnosť tým považuje len za materiálnu časť seba samého, ktorú možno používať a využívať na základe úžitku. Je to oblasť, ktorú človek nepokladá za priestor svojej slobody, ale za niečo, čo sa svojím spôsobom snaží urobiť príjemným i neškodným zároveň. V skutočnosti sa tak stretáme s degradáciou ľudského tela, ktoré nie je začlenené do celkového priestoru slobody našej existencie, nepovažuje sa za živé vyjadrenie úplnosti nášho bytia a je odsunuté do čiste biologickej oblasti. Ostentatívne zvelebovanie tela sa môže veľmi rýchlo zmeniť na nenávisť voči telesnosti. Kresťanská viera, naopak, človeka vždy považovala za dvojjediné bytie, v ktorom sa duch a hmota navzájom prenikajú, vďaka čomu obe nadobúdajú novú vznešenosť.
Predovšetkým sa však vynorila otázka, či posolstvo o láske, ktoré nám oznamuje Biblia a Tradícia Cirkvi, má niečo spoločné so všeobecnou ľudskou skúsenosťou lásky, alebo či nie je skôr proti nej. Hľadajúc odpoveď, sme skúmali dve základné slová: eros ako výraz označujúci svetskú lásku a agapé ako vyjadrenie pre lásku založenú na viere a ňou formovanú. V skutočnosti eros a agapé - vystupujúcu i zostupujúcu lásku - nemožno nikdy úplne od seba oddeliť. O čo viac obe - i keď v rozličných dimenziách - nachádzajú správnu jednotu v jedinej skutočnosti lásky, o to viac sa uskutočňuje pravá povaha lásky ako takej. Aj keď je eros spočiatku predovšetkým žiadostivý, vystupujúci - fascinácia veľkým prísľubom lásky -, keď sa potom približuje k druhému, kladie si čoraz menej otázok o sebe, hľadá čoraz viac šťastie druhého, stará sa oňho stále viac a viac, dáva sa a túži „byť tu pre druhého“. Tak sa doň včleňuje moment agapé; v opačnom prípade eros vedie k úpadku a stráca aj svoju vlastnú identitu. Na druhej strane človek nemôže žiť ani výlučne v darujúcej sa, zostupujúcej láske. Nemôže stále iba dávať, musí aj prijímať. Kto chce dávať lásku, sám ju musí prijať ako dar.
Takto sme našli prvú, zatiaľ všeobecnú odpoveď na dve položené otázky: láska je vo svojej podstate jediná skutočnosť, i keď má rôzne dimenzie, z ktorých môže raz vyniknúť jedna, inokedy druhá. Avšak tam, kde sa dve dimenzie úplne oddelia jedna od druhej, vzniká karikatúra, alebo prinajmenšom zúžená, zredukovaná podoba lásky. Taktiež sme synteticky videli, že biblická viera nevytvára paralelný či protichodný svet voči láske ako pôvodne ľudskému fenoménu, ale prijíma celého človeka a vstupuje do hľadania lásky, aby ju očisťovala a tak pred ňou zároveň otvárala nové dimenzie. Táto novosť biblickej viery sa prejavuje predovšetkým v dvoch bodoch, ktoré si zaslúžia, aby sme ich zdôraznili: obraz o Bohu a obraz o človeku.
Nový Obraz o Bohu
Prvou novosťou biblickej viery je nový obraz o Bohu. V kultúrach, ktoré obklopujú biblický svet, zostáva obraz o Bohu či božstvách v konečnom dôsledku nejasný a protirečivý. Na ceste biblickej viery sa naproti tomu stáva čoraz jasnejšie a jednoznačnejšie to, čo základná modlitba Izraela, šém, zhŕňa v slovách: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný!“ (Dt 6, 4). Existuje len jeden Boh, ktorý je Stvoriteľ neba i zeme, a preto je aj Bohom všetkých ľudí.
Jediný Boh, v ktorého verí Izrael, naopak, miluje osobne. Okrem toho je jeho láska láskou, ktorá si vyberá: medzi všetkými národmi si vybrala Izrael a miluje ho - s cieľom uzdraviť takto celé ľudstvo. Vzťah Boha s Izraelom vyjadrujú prostredníctvom metafor zasnúbenia a manželstva; v dôsledku toho je potom modloslužba cudzoložstvom a prostitúciou. Tým sa, ako sme videli, naráža na kulty plodnosti s ich zneužívaním erosu, ale zároveň sa opisuje vzťah vernosti medzi Izraelom a jeho Bohom. Tieto dejiny spočívajú v tom, že človek žijúci vo vernosti jedinému Bohu vníma seba samého ako toho, kto je milovaný Bohom, a objavuje radosť v pravde a spravodlivosti - radosť v Bohu, ktorá sa stáva jeho bytostným šťastím.
Keď Božie slovo vyzýva mužov, aby milovali svoje ženy, používa výraz agape. Príťažlivosť, vzrušenie, sympatiu či náklonnosť nemožno prikázať. Nemožno sa pre ne rozhodnúť. Vznikajú a prichádzajú spontánne. Boh ti prikazuje, aby si miloval svoju manželku ako on. Láskou agape. Ak udržiavate pahrebu, vždy, keď na ňu priložíte, pomerne rýchlo vzbĺkne plameň. Agape je Božia láska, ktorá môže byť v tebe a ktorou potom budeš môcť milovať svoju manželku.