Katechizmus Evanjelickej cirkvi je základným dokumentom, ktorý veriacim zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje základné princípy kresťanskej viery. Tento dokument má hlboké korene v období reformácie a dodnes zohráva kľúčovú úlohu v živote a učení Evanjelickej cirkvi a. v.
Malý katechizmus Dr. Martina Luthera.
Historický Kontext a Význam
Sú udalosti, ktoré sa svojím významom zapíšu hlboko nielen do pamäti súčasníkov, ale aj do dejín väčších spoločenských celkov. Jednou z takýchto udalostí je udalosť, ktorá sa odohrala 25. júna 1530 v nemeckom meste Augsburgu.
Tam na ríšskom sneme, ktorý zvolal vtedajší nemecký cisár Karol V., bolo prečítané vyznanie, ktoré predložili prívrženci Lutherovej reformácie. Tento rozsahom neveľký, vonkajšou formou nenápadný, ale svojím obsahom nesmierne závažný a dôležitý spis, v ktorom evanjelickí kresťania opísali jednoducho, ale presvedčivo, čo veria a vyznávajú, sa natrvalo zapísal do cirkevných dejín, najmä však do dejín reformácie dr. Martina Luthera a cirkvi, ktorá prijala toto vyznanie viery ako smerodajné vysvetlenie Svätého písma.
Toto vyznanie vošlo do cirkevných dejín, hlavne do dejín evanjelickej cirkvi, pod menom Augsburské vyznanie. Veľká časť cirkví, ktoré prijali Augsburské vyznanie za svoje hlavné vierovyznanie, prirodzene, popri ekumenických vyznaniach (Viera všeobecná kresťanská, Nicejské vyznanie a Atanáziovo vyznania), dostala svoje pomenovanie podľa tohto vierovyznania. To platí aj o našej cirkvi.
Augsburské vyznanie je hlavným vierovyznaním našej cirkvi. Podľa neho sa naša cirkev aj nazýva Evanjelickou cirkvou podľa Augsburského vyznania. Zostavil ho Lutherov najbližší spolupracovník Filip Melanchthon r. 1530. Aby evanjelici mohli byť v Nemecku štátom uznaní, museli na ríšskom sneme v Augsburgu r. 1530 predložiť svoje vierovyznanie.
Toto vierovyznanie bolo odovzdané cisárovi Karolovi V. v latinskej a nemeckej reči a na sneme prečítané kancelárom Beyerom. Augsburské vyznanie má 28 článkov, ktoré sú rozdelené do dvoch častí. V prvých 21 článkoch sa hovorí o veciach, ktoré sú spoločné aj s rímskokatolíckou cirkvou.
Augsburské vyznanie podáva základné princípy evanjelického učenia. Fixuje to pochopenie Písma, ako nám ho zanechala doba reformácie. Augsburské vyznanie teda samé seba podriaďuje kritickej norme Písma.
Augusburské vyznanie napísal najbližší spolupracovník Martina Luthera Filip Melanchton. Stalo sa tak preto, lebo Luther sa nesmel nikde v tom čase objaviť, nakoľko bol v ríšskej kliatbe. Melanchton napísal toto vyznanie v dvoch rečiach, a to v nemeckej a latinskej. Konečné znenie celého vyznania odsúhlasil sám Luther.
Vyznanie bolo v obidvoch zneniach (v nemeckom i latinskom) predložené 25. júna 1530 cisárovi, ktorý dal súhlas, aby bolo na sneme verejne prečítané, a to v nemeckom znení.
Augsburské vyznanie prijali za svoje vyznanie viery postupne a dosť rýchlo početné nemecké mestá, ba celé oblasti a už v priebehu 16. storočia sa toto vyznanie stalo s Lutherovým Malým katechizmom najznámejšou knihou Lutherovej reformácie. Pri 50. Výročí vzniku Augsburského vyznania, totiž r. 1580, sa Augsburské vyznanie stalo prvým vierovyznaním, prvou vierovyznanskou knihou evanjelickej cirkvi podľa Augsburského vyznania.
Obsah Katechizmu
Katechizmus obsahuje základné otázky a odpovede týkajúce sa kresťanskej viery. Medzi hlavné témy patria:- Desatoro Božích prikázaní
- Apoštolské vyznanie viery
- Modlitba Pána (Otčenáš)
- Sviatosti (Krst a Večera Pánova)
Desatoro Božích Prikázaní
Boh hrozí trestom všetkým, ktorí prestupujú tieto prikázania. Preto sa máme Jeho hnevu báť a nič nekonať proti týmto prikázaniam. Zasľubuje však svoju milosť a všetko dobré všetkým, ktorí zachovávajú tieto prikázania.
Apoštolské Vyznanie Viery
Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme. Verím v Ježiša Krista, Syna jeho jediného, Pána nášho, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel a pochovaný bol, zostúpil do pekiel, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho, odkiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
Verím v Ducha Svätého, svätú cirkev všeobecnú, spoločenstvo svätých, hriechov odpustenie, tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný.
Verím, že ma Pán Boh, ako aj všetky ostatné stvorenia, ráčil stvoriť a dal mi telo i dušu, oči, uši i všetky údy, rozum i všetky zmysly a ich doteraz zachováva; k tomu mi hojne a na každý deň dáva odev i obuv, pokrm i nápoj, dom, dvor, manželku (manžela) i dietky, pole, dobytok a rozličný majetok so všetkými potrebami života, mňa pred každým nebezpečenstvom chráni a od všetkého zlého ma zachováva. To všetko činí z púhej otcovskej a božskej dobroty a milosrdenstva, bez akýchkoľvek mojich zásluh a hodností. Za to všetko povinný (povinná) som Jemu ďakovať, Jeho chváliť, Jemu slúžiť a Jemu byť poslušný (poslušná).
Verím, že Ježiš Kristus, pravý Boh pred vekmi od Otca splodený a pravý človek z Márie panny narodený, je mojím Pánom, ktorý mňa, zlorečeného a zatrateného človeka vykúpil, privlastnil si a vyslobodil od všetkých hriechov, od smrti večnej a moci diabolskej; nie zlatom ani striebrom, ale svojou svätou a drahou krvou a svojím nevinným umučením a smrťou; aby som bol Jeho vlastným a žil pod Ním v Jeho kráľovstve a slúžil Mu v ustavičnej spravodlivosti, nevinnosti a blaženosti; tak ako On vstal z mŕtvych, žije a kraľuje naveky.
Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána, veriť ani k Nemu prísť, ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval; tak ako i celú cirkev kresťanskú tu na zemi povoláva, zhromažďuje, osvecuje, posväcuje a pri Ježišovi Kristovi v jedinej pravej viere zachováva. V tejto cirkvi mne i všetkým veriacim každého dňa všetky hriechy štedro odpúšťa a v deň súdny mňa i všetkých mŕtvych vzkriesi a dá život večný mne i všetkým v Krista veriacim.
Sviatosti
Sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus. Je ich sedem: krst, birmovanie, Eucharistia, pokánie, pomazanie chorých, posvätný stav a manželstvo. Tieto sviatosti sa týkajú všetkých etáp a všetkých dôležitých chvíľ života kresťana: dávajú životu viery kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie.
Krst
Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam.
Táto sviatosť sa volá krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“.
Od začiatku sveta je voda prameňom života a plodnosti. Cirkev vidí v Noemovom korábe predobraz spásy prostredníctvom krstu. Ak je pramenitá voda symbolom života, morská voda je symbolom smrti. Preto mohla byť predobrazom tajomstva kríža.
Náš Pán sa dobrovoľne podrobil krstu svätého Jána, ktorý bol určený hriešnikom, aby splnil „všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3,15). Kristus vo svojej Veľkej noci otvoril všetkým ľuďom pramene krstu.
Krstom sa odpúšťajú všetky hriechy: dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy.
Krst Ježiša Krista.
Večera Pánova
Namiesto omše postavil do stredu služieb Božích kázeň slova Božieho v materinskom jazyku a Večeru Pánovu pod spôsobom chleba a vína.
Dôležité Osobnosti
Martin Luther
Martin Luther (* 10. november 1483, Eisleben, Nemecko - † 18. február 1546, Eisleben) bol teológ, kazateľ a reformátor, ktorý inšpiroval reformačné hnutie v 16. storočí. Lutherove myšlienky sa medzitým lavínovito šírili a stretávali sa v celej krajine s búrlivým prijatím.
Luther usporiadal služby Božie v evanjelickom duchu. Namiesto omše postavil do stredu služieb Božích kázeň slova Božieho v materinskom jazyku a Večeru Pánovu pod spôsobom chleba a vína. Napísal Malý a Veľký katechizmus. Zložil aj niekoľko hlbokých duchovných piesní, z ktorých najznámejšia je naša evanjelická hymna: Hrad prepevný. Najvernejším spolupracovníkom Dr. Martina Luthera bol Filip Melanchton, ktorý napísal augsburské vyznanie, Oberanu augsburského vyznania a iné reformačné spisy.
Martin Luther.
Filip Melanchton
Najvernejším spolupracovníkom Dr. Martina Luthera bol Filip Melanchton, ktorý napísal augsburské vyznanie, Oberanu augsburského vyznania a iné reformačné spisy.
Dôvody Augsburského vyznania viery
Spoločné Vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení
Evanjelickej cirkvi a. v. Slovenskej veriacej verejnosti, tak zo strany Evanjelickej cirkvi a. v., ako aj zo strany Katolíckej cirkvi, sa dostáva do rúk Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení, ktoré 31. októbra 1999 v Augsburgu podpísali zodpovední predstavitelia Katolíckej cirkvi a Svetového luteránskeho zväzu. Toto Spoločné vyhlásenie je výsledkom mnohoročných rozhovorov teológov z obidvoch strán. Nie však iba rozhovorov. Aj modlitieb na obidvoch stranách všetkých tých, ktorí boli do veci zainteresovaní.
Ako sa z textu dozvedáme, náuka o ospravodlivení patrí k podstatným pravdám viery obidvoch cirkví. Veď Kristus „pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies“. Konsenzus v chápaní tejto základnej pravdy viery na obidvoch stranách je veľkým krokom na ťažkej a iste ešte veľmi dlhej ceste ekumenizmu.
Spoločné vyhlásenie z Augsburgu vyvolalo radosť na celom svete. Ako som už spomenul, jeho konečná podoba je výsledkom mnohoročnej práce a teologického bádania. Vyžadovala si pozorný výber slov a formulácií. Teológie oboch cirkví majú vlastné formulácie o tej istej veci. Duchovné a nadprirodzené skutočnosti sa veľmi ťažko vyjadrujú ľudskou rečou. Avšak aj Boh sa k nám mohol prihovoriť len ľudskou rečou, ináč by sme mu vôbec nerozumeli.
ďalší problém ľudskej reči spočíva v tom, že na svete je mnoho jazykov. Preklad do iného jazyka už nevystihne všetko do posledných podrobností a vnímania. Do istej miery je už aj exegézou. Musí ňou byť, ak chce byť čo najpresnejší. Spoločné vyhlásenie podlieha tým istým problémom. Prekladateľské skupiny na oboch stranách používali rozdielne originály - anglický a nemecký. Trvalo to dlho, pokiaľ sa zhodli na rovnakom texte.
Najväčším problémom bolo slovo, ktoré má vystihnúť podstatu veci. Ide o predmet Spoločného vyhlásenia. Nemecký originál používa výraz Rechtfertigung, anglický Justification. V slovenskom jazyku ide o výraz ospravedlnenie alebo ospravodlivenie. Donedávna teológie obidvoch cirkví používali výraz ospravedlnenie. Prekladatelia Katechizmu Katolíckej cirkvi začali používať výraz ospravodlivenie, ktorý v gramatickom pohľade je výstižnejší. Ide tu o proces, ktorým sa človek z hriešnika stane spravodlivým. Ospravedlnenie je skôr tolerancia toho, že som niečo neurobil.
Keďže obidve cirkvi donedávna používali prvý výraz, KBS súhlasila, aby sa v Spoločnom vyhlásení podržal, ale s jasným poukázaním na to, že ide o označenie tej skutočnosti, v ktorej sa človek z hriešnika stáva spravodlivým tak, ako je to v texte Spoločného vyhlásenia vysvetlené.
Samotný text je teologicky veľmi náročný. Je určený odborníkom, teológom a duchovným pastierom, ktorí ho majú prístupným spôsobom vysvetľovať Božiemu ľudu.
Konferencie biskupov Slovenska a Evanjelickej cirkvi a. v. (Rimanom 5,1)S vďakou voči Pánu Bohu Vám chcem týmto odporúčať tieto materiály. „Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení“ a ďalšie dva doplňujúce dokumenty sú prvým spoločným vieroučným krokom Katolíckej a Evanjelickej cirkvi od reformácie v 16. storočí. Korunujú záver dvadsiateho storočia, ktoré bolo mnohými nazvané ako storočie ekumenizmu. Tieto dokumenty majú teda význam historického medzníka, ktorý v sebe nesie nádej pre budúcnosť.
Jeho živý a aktuálny význam je však najmä v tom, že sa vyjadruje k otázke, ktorá je skutočne articulus standis et cadendis ecclesiae. Cirkev stojí a padá na tom, ako chápe ospravedlnenie hriešneho človeka, ako sa človek stáva spravodlivým pred Bohom. Konštatovanie, že sme ospravedlnení iba na základe spasiteľného diela Ježi ša Krista, teda milosťou Božou a že toto naše ospravedlnenie možno prijať iba vierou, ktorá si nerobí zo seba žiadne zásluhy, je tou rozhodujúcou vieroučnou skutočnosťou.
Spoločné vyhlásenie konštatuje konsenzus v základných pravdách ohľadom učenia o ospravedlnení, a preto tiež dosvedčuje, že na toto spoločné vieroučné stanovisko sa nevzťahujú vzájomné zavrhnutia vyslovené v 16. Naša Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku ako členská cirkev Svetového luteránskeho zväzu schválila podpísanie spoločného vyhlásenia rozhodnutím synody. Súlad v základných pravdách tejto centrálnej otázky kresťanskej viery vytvára novú klímu vo vzťahoch našich cirkví.
Je potrebná najmä pre svedectvo jednotlivých cirkví, cirkevných zborov a kresťanov v prostredí dnešnej pluralistickej občianskej spoločnosti. Náš svet sa pýta na to, ako jednotlivé cirkvi so svojimi liturgickými, organizačnými a vieroučnými špecifikami, myslia pozvanie k nasledovaniu Ježiša Krista, ktoré je základným cieľom kresťanskej misie. To pokladám za najdôležitejší dôsledok spoločného vyhlásenia. Podporuje misiu kresťanov v dnešnom svete.
Preto odporúčam rád tieto dokumenty a som vďačný Pánu Bohu, že som mohol ako viceprezident Svetového luteránskeho zväzu spolu s ďalšími podpísať toto spoločné vyhlásenie.
tags: #katechizmus #evanjelickej #cirkvi