Svätý Jur, malebné mestečko ležiace na úpätí Malých Karpát, sa pýši bohatou a fascinujúcou históriou. Toto obdobie je v dejinách Svätého Jura časovo najrozsiahlejšie, no zároveň najmenej zmapované.
Malý počet nálezov, ich roztrúsenosť v chotári dnešného Svätého Jura a navyše veľký časový odstup medzi nimi nedovoľuje predpokladať kontinuálne osídlenie počas tohoto obdobia. Možno len konštatovať, že územie Svätého Jura bolo pre svoje priaznivé prírodné podmienky, najmä z hľadiska obrany, sporadicky osídľované.
Na približne 4000 rokov pripadajú štyri archeologické nálezy - prvý z neolitu (z prelomu 4.-3. tisícročia pred n.l.) a posledným je veľkomoravské hradisko, ktoré bolo vybudované a používané v druhej polovici 9. a začiatkom 10. storočia.
Veľkomoravské obdobie
Výnimku tvorí najmladší archeologický nález - hradisko. Jeho budovateľmi i používateľmi boli veľkomoravskí Slovania. Jurské hradisko poskytovalo ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia a bolo významným vojenským objektom na území Veľkej Moravy.
Až od 9. storočia n.l. sa začína druhé obdobie, ktoré sa začína prvou písomnou správou, v ktorej sa Svätý Jur predstavuje už ako pomerne významná a dávnejšie vzniknutá lokalita s kostolom, trhom a centrálnym postavením v rámci väčšieho územného celku - panstva.
Stredovek a novovek
Darovaním sa Svätý Jur v roku 1209 dostal do vlastníctva predkov rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Po zničení Tatármi (v roku 1241) a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. (v roku 1271 a 1273) sa Svätý Jur zásluhou vinohradníctva a nemeckých kolonistov sformoval v zemepánske mestečko s vlastnou, aj keď obmedzenou samosprávou. Spolu s Pezinkom, ktorý vlastnila príbuzná vetva rodu, sa Svätý Jur stal sídlom grófov a hospodárskym centrom ich majetkov. V mestečkách boli už koncom 13. storočia postavené pevné kamenné hrady (v Jure tzv. Biely Kameň).
Spočiatku významnejší Svätý Jur ustúpil v priebehu 14. storočia Pezinku. Z vojnových škôd i živelných pohrôm, ktoré postihli Svätý Jur najmä v 15. a 16. storočí (napr. 12. júna 1434 ho vypálili husiti) sa obyvatelia mestečka spamätávali ľahšie práve vďaka vinohradníctvu, ktoré bolo značne ziskovým odvetvým výroby, a v neposlednom rade i podpore zo strany svojich majiteľov, ktorí patrili k najvplyvnejším feudálom stredovekého Uhorska.
Tretie obdobie je najpohnutejším úsekom dejín Svätého Jura. Po vymretí rodu grófov pripadol Svätý Jur ako aj Pezinok (osudy oboch mestečiek boli až do roku 1647 spoločné) spolu s panstvom toho istého mena kráľovi. Potreba finančných prostriedkov na vedenie vojen s Turkami však nútili uhorských panovníkov zálohovať svoje majetky bohatým feudálom.
Svätý Jur bol v rokoch 1543-1602 postupne zálohovaný viacerým feudálom - Šerédyovcom, Eckovi zo Salmu, Jánovi Kružičovi a Štefanovi Ilešházimu. Účinnej podpory zo strany panovníka sa ukrivdení mešťania nemohli dlho dočkať. Až v roku 1598 za vlády Rudolfa II., ktorý hľadal v boji proti uhorskej šľachte oporu v mestách, získali Jurania od panovníka prísľub pomoci.
Pretože kráľovská pokladnica bola opäť prázdna, museli mešťania vyplatiť záložnú sumu z vlastných prostriedkov (spolu s Pezinkom 145.000 zlatých). Potrebné peniaze zohnali z pôžičiek na vysoký, 8-percentný úrok. V roku 1602 sa Svätý Jur vykúpil a stal sa kráľovským mestečkom.
Nestabilná politická situácia, zavinená protihabsburgským povstaním Štefana Bočkaja, a z nej vyplývajúce hospodárske ťažkosti zasiahli zadĺžený Svätý Jur zvlášť citeľne. Až na zásah panovníka Mateja II. v roku 1615 sa vyriešila ťažká situácia Juranov. Kráľ zaplatil polovicu dlhov a Svätý Jur dostal privilégia slobodného kráľovského mestečka. Mešťania sa však museli vzdať panstva a bol im uložený poplatok 400 okovov (22.000 litrov) dobrého vína, ktoré museli každoročne odvádzať na kráľovský stôl. Boj za plnoprávnosť skončil až v roku 1647, kedy Ferdinand III. potvrdil výsady slobodného kráľovského mesta.
Materiálnou základňou úspechu (slobodné kráľovské mesto) bolo vinohradníctvo, ktoré sa však výrazne líšilo od vinohradníctva v predchádzajúcom období, najmä z hľadiska kvantity. Kým v predchádzajúcom období bola malokarpatská vinohradnícka oblasť jednou z mnohých v rámci Uhorska, tak v tomto období dejín Svätého Jura sa stala dominujúcou vo výrobe vína určeného pre domáce trhy i na export.
Túto zmenu prinieslo obsadenie dolných častí Uhorska Turkami v priebehu druhej polovice 16. storočia, čím sa stratila konkurencia lacných južných vín. Po získaní privilégií slobodného kráľovského mesta bol Svätý Jur právne na úrovni takých miest ako Bratislava, Trnava, či Košice. Disponoval úplnou samosprávou v oblasti verejnej, súdnej a hospodárskej. Samosprávu reprezentovala 12-členná mestská rada, ktorej predsedal richtár. Rada riešila všetky záležitosti mesta a bola i súdnym fórom.
Jej členom bol aj mešťanosta, poverený riadením hospodárstva, mestský kapitán, ktorý mal na starosti vojenské a policajné záležitosti a mestský notár, ktorý vybavoval písomnú agendu a spravoval mestský archív. Popri mestskej rade účinkovala aj tzv. vonkajšia rada, ktorá pod vedením tribúna ľudu rozhodovala len v najdôležitejších otázkach a reprezentovala záujmy celého meštianstva. Všetky funkcie (okrem notára) boli volené. Voľby sa konali každý rok 24. apríla, hlasovať však mohli len plnoprávni mešťania.
Dozor nad vinohradmi, stráženie, dozor nad robotníkmi, deľbu viníc, ich oceňovanie mal na starosti viničný majster (pereg), 4-6 hájnici. Tento úrad sa v samostatný orgán nevyvinul, jeho prácu usmerňoval podľa pokynov mestskej rady mešťanosta.
Veľký vplyv - negatívny - na vývoj mesta mali v tomto období protihabsburgské šľachtické povstanie v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia a najmä nájazd Turkov zo 17. septembra 1663. Vyživovanie vojska, vyššie dane a časté živelné pohromy (požiare) spôsobili úpadok mesta i mešťanov. K tomu pristúpila i ďalšia závažná príčina. Vinohradníctvo - materiálna základňa prosperity Svätého Jura - sa dostalo koncom 17. a začiatkom 18. storočia do krízy.
Svätý Jur v porovnaní s Pezinkom či Modrou bol na tom horšie i nerozvinutosťou ďalších odvetví - remesla a obchodu. V tomto období sa náboženské spory medzi evanjelikmi a katolíkmi prejavili zvlášť ostro v roku 1674, kedy evanjelickí farári a učitelia museli Svätý Jur opustiť. Tým zanikla i mestská škola. Jej pokračovateľom sa stalo gymnázium, založené rádom piaristov, ktorý bol nástrojom rekatolizácie v meste. Spory utíchli po vydaní tolerančného patentu Jozefa II.
19. a 20. storočie
Začiatok piateho obdobia v dejinách Svätého Jura sa niesol v znamení zmien, ktoré vyplývali z porážky buržoáznej revolúcie z rokov 1848-1849, aj keď revolučné udalosti samotné mesto nezasiahli. Samospráva mesta bola zrušená a obnovila sa až roku 1866. Nástup kapitalizmu sa odrazil aj v tejto oblasti.
Už v roku 1871 stratil Svätý Jur svoje predošlé výhody i postavenie, zmenil sa na mesto so zriadeným magistrátom a bol podriadený župnému úradu. Orgánmi mestskej správy boli mestské zastupiteľstvo a mestská rada, ktorá však už nebola volená, ale obsadená menovanými úradníkmi. V čele stál už nie richtár, ale mešťanosta.
Hlavným zamestnaním obyvateľov Svätého Jura ostalo vinohradníctvo, remeslá naďalej stagnovali, priemysel neexistoval. Časť schudobnených vinohradníkov nachádzala prácu v manufaktúrach a závodoch v Bratislave i Pezinku. Výraznejšie sa táto tendencia prejavila v čase fyloxéry (prvýkrát sa v Jure objavila v roku 1890), ktorej podľahla prevažná väčšina starých viníc v chotári Svätého Jura. Nedostatok možností získania obživy priviedla mnoho Juranov k vysťahovalectvu do zámoria. Sociálne rozpory umocnila I. svetová vojna, ktorej následky pocítila väčšina obyvateľov.
Porážka Rakúsko-Uhorska, rozpad monarchie a vznik 1. ČSR znamenali začiatok šiesteho obdobia dejín mesta. Mestská správa sa ani v novom štáte podstatnejšie nezmenila. Až koncom roku 1922 sa Svätý Jur mení v duchu zákonov na veľkú obec, hoci sa naďalej označoval ako mesto a od 1. januára 1923 bol podriadený Okresnému úradu Bratislava-okolie. Právomoc mestských orgánov bola však postupne obmedzovaná v prospech notárského úradu. Svätý Jur stratil charakter mesta v roku 1943.
Po vzniku slovenského štátu sa mnoho Juranov zapojilo do ilegálnej činnosti i do príprav a bojov SNP. Oslobodením Svätého Jura Sovietskou armádou dňa 3. apríla 1945 sa začala nová etapa dejín mesta.
Kultúrne pamiatky a zaujímavosti
Svätý Jur sa môže pochváliť množstvom historických pamiatok, ktoré svedčia o jeho bohatej minulosti. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Kostol sv. Juraja: Gotická stavba bez veže postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja z roku 1527.
- Evanjelický kostol: Postavili ho v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Vnutorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia.
- Piaristický kláštor: Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685. Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia.
- Mestské opevnenie: Boli vybudované v rokoch 1603-0664 ako ochrana proti Turkom.
- Kaštieľ: Bol renesančným sídlom Kataríny Pálffyovej a Štefana Illéshazyho z roku 1609.
- Železničná stanica: So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava - Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840.
- Meštiansky dom na Ul. dr. Kautza 1: Pri jeho stavbe sa využili staršie múry z polovice 16. storočia.
- Rodný dom Dr. Alexandra Zahlbrucknera: Ide o dom na Prostrednej ul. 31.
- Súsošie Najsvätejšej Trojice: Pochádza z roku 1831 a je spomienkou na ukončenie hroznej epidémie cholery.
- Slnečné hodiny na budove piaristického kláštora: Zachovávajú symboly vinohradníckeho kraja (slnko - životodárna sila, hrozno - plod tvrdej práce vinohradníkov).
- Mestský úrad: Dom pôvodne renesančný, obnovený v roku 1865. Odvtedy je v tejto budove mestská správa.
Príroda a aktívny oddych
Okolie Svätého Jura ponúka množstvo možností na aktívny oddych v prírode:
- Šúr: Jedinečná prírodná rezervácia so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi.
- Malé Karpaty: Ideálne miesto na turistiku a cykloturistiku.
- Malokarpatská vínna cesta: Spojenie vína, krajiny, histórie a gastronómie.
Najväčšou špecialitou tohto kraja je víno a jeho príbehy. Pokrútené korene viniča tu rástli od nepamäti, výnimočná je história pivníc a vinárskych mestečiek.
Malokarpatská vínna cesta v sebe spája niekoľko fenoménov - víno, krajinu, históriu a gastronómiu oblasti rozloženej medzi Bratislavou a Trnavou. Medzi nimi leží tri menšie mestá - Pezinok, Modra a Svätý Jur, ktoré sa pýšia starou tradíciou slobodných kráľovských miest.
Malokarpatský región ponúka rôzne možnosti pre aktívny oddych. Vydajte sa na celodennú túru spojenú s výstupom na 11 malokarpatských kopcov vyšších ako 700 m.n.m. Rozhľadňa na Veľkej Homoli ponúka nádherný výhľad turistom a svojim návštevníkom.
Najznámejšia cyklotrasa je malokarpatsko - šúrska cyklomagistrála JuRaVa, ktorá spája Svätý Jur, Raču a Vajnory. Green Bike Tour patrí k najnáročnejším, ale najkrajším horským trasám v Bratislavskom kraji, tvorí ju veľký okruh naprieč celým pohorím. Spája Bratislavu s Pezinskou Babou.
Najznámejším miestom, kde si môžete vychutnať pohľad na vinársko-vinohradnícky región priamo z konského chrbta je jazdecký areál Rozálka. Individuálne jazdenie alebo vozenie na koni či poníkovi si môžete vyskúšať aj na Farme Štefanová, alebo v jazdeckom areáli Čierna Voda.
Športové aktivity v okolí Pezinka sú naozaj bohaté. Cyklistické trasy sú po celých Malých Karpatoch alebo turistika po známych vrchov ako je Vápenná, Vysoká alebo Záruby bude pre Vás naozaj príjemnou aktivitou. Letná aktivity je kúpanie alebo paddleboardy nájdete len kúsok od Pezinka a to na jazerách v Senci. Priamo v Pezinku sa aj nachádza Golfové odpalisko, ale neďaleko v Bernolákove nájdete aj golfové ihrisko.
Priamo v Pezinku nájdete zaujímavé aktivity ako je jazda na koni v jazdeckom areály alebo zimné korčuľovanie na štadióne. Pumptrack - Bikepark nájdete len 5km od Pezinka, kde si môžu zašportovať aj deti.
| Obdobie | Časové rozpätie | Charakteristika |
|---|---|---|
| Najstaršie obdobie | cca 4000 rokov pred n.l. - 9. storočie n.l. | Sporadické osídlenie vďaka priaznivým prírodným podmienkam, veľkomoravské hradisko |
| Stredovek a novovek | 9. storočie n.l. - 1647 | Prvá písomná zmienka, rozvoj vinohradníctva, zálohovanie majetkov, získanie privilégií slobodného kráľovského mesta |
| 19. a 20. storočie | 1848 - súčasnosť | Zrušenie samosprávy, nástup kapitalizmu, fyloxéra, I. svetová vojna, vznik ČSR, oslobodenie Sovietskou armádou |
